1 k § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. dovolanie obvineného I. M. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Napadnutým uznesením Krajský súd v Trnave (ďalej len krajský súd)
por. zamietol odvolanie obžalovaného I. M. proti rozsudku Okresného súdu Trnava (ďalej len okresný súd) z
1 k § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 09.06.2008 asi o 20:00 hod. v rodinnom dome č. X. v obci B., v kuchyni po predchádzajúcej hádke v úmysle usmrtiť, fyzicky napadol svoju družku V. S. tým spôsobom, že túto bodol najmenej 9-krát kuchynským nožom s dĺžkou Čepele 21 cm a to 3 krát do oblasti hlavy, 3 krát do oblasti hrudníka, 2 krát do prednej brušnej steny a 1 krát do pravého predkolenia, následkom čoho spadla na dlážku, kde ju opakovane kopal nohou obutou v papuči do hlavy, vrchnej časti tela, pričom počas útoku V. S. volala o pomoc, na čo do miestnosti pribehol E. D., ktorý v ďalšom konaní obžalovanému zabránil a telefonicky 2 2 Tdo 7/2012 privolal rýchlu lekársku pomoc a políciu, v dôsledku čoho V. S. utrpela zranenia a to bodnú ranu nachádzajúcu sa v VI. medzirebrí vľavo v oblasti ohybu rebra, tzv. zadnej axilárnej čiare, kde bodný kanál prechádzal cez hrudnú dutinu a brušnú dutinu a slepo skončil v strednej časti sleziny, tržno – zhmoždenú ranu v oblasti temena až záhlavia zasahujúcu do podkožného tkaniva, bodné povrchové rany zasahujúce do podkožného tkaniva v oblasti záhlavia a ľavej ušnice, bodné povrchové rany zasahujúce do podkožného tkaniva v oblasti prednej hrudnej steny, bodné povrchové rany zasahujúce do podkožného tkaniva v oblasti nadbruška, bodnú ranu v oblasti strednej časti pravého predkolenia zasahujúcu do podkožného tkaniva s dobou liečby a práceneschopnosti v trvaní 2 mesiacov. Za to mu bol uložený
2 Tr. zák., trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) rokov, pre výkon ktorého bol
3 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
1 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci- kuchynského noža (použitého na spáchane činu).
1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov.
2 písm. c/ Tr. zák. bolo obžalovanému uložené ochranné ústavné protialkoholické liečenie. Obžalovaný bol zaviazaný na náhradu škody poškodenej S. vo výške 3198,23 eur. Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený písomným podaním obhajcu. Ako právny dôvod dovolania uviedol dôvod
1 písm. i/ Tr. por. Obvinený namieta nesprávne použitie § 14 Tr. zák., a to z dôvodu, že nebol aplikovaný odsek 3 tohto ustanovenia (účinná ľútosť v štádiu pokusu trestného činu). Má za to, že k účinnej ľútosti došlo, čomu má zodpovedať výpoveď svedka D., ktorú súd nezohľadnil. Na zánik trestnosti obzvlášť závažného zločinu vraždy nadväzuje
3 2 Tdo 7/2012 dovolania kvalifikácia skutku
1, teda miernejšia právna kvalifikácia (ako právne posúdenie činu zodpovedajúce zákonu). Obvinený ďalej v tejto súvislosti uvádza, že nebol preukázaný jeho úmysel usmrtiť poškodenú. Tretia v dovolaní obsahovo vyjadrená námietka je nesprávnosť použitia okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby
2 písm. c/ Tr. zák., teda spáchanie činu na chránenej osobe, ktorou je v zmysle § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. blízka osoba. Blízkou osobou sa
4 Tr. zák. rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Súdy prvého a druhého stupňa si
dovolania bezdôvodne osvojili názor, že obvinený s poškodenou žili ako druh a družka. Spoločné bývanie v podnájme automaticky nerobí z ľudí blízke osoby a poškodená v konaní nevyhlásila, že by ujmu obžalovaného pociťovala ako vinu vlastnú. Súd nevykonal dokazovanie ohľadom existencie alebo neexistencie takého vzťahu a nesprávnou kvalifikáciou (tým vyvolanou) došlo k uloženiu trestu v rámci zvýšenej sadzby
zák. (namiesto odseku 1 tohto ustanovenia). Záverečný návrh formuluje obvinený nasledovne: „Svojím dovolaním sa domáham, aby Najvyšší súd SR ako súd dovolací vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 6.8.2009 č.k. 6To/52/2009 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa 5.2.2009 č.k. 6T/70/2008 bol porušený zákon v neprospech odsúdeného I. M., nar. 2.1.1949 v ust. § 321 ods. l písm. b/, v ust. § 322 ods.3 Tr. poriadku. Žiadam, aby dovolací súd s vyššie uvedeným výrokom zrušil napadnuté rozsudky a prikázal súdu o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol v súlade s ust. § 388 ods. 1 Tr. poriadku.“ 4 2 Tdo 7/2012 Prokurátor krajskej prokuratúry Trnava navrhuje dovolanie odmietnuť
c/ Tr. por., teda pre zrejmé nesplnenie dôvodov dovolania
1 Tr. por. Dôvodom je okolnosť, že obvinený uplatňuje v dovolaní námietky, ktoré odporujú viazanosti dovolacieho súdu správnosťou a úplnosťou zisteného skutku (v preskúmavanom rozhodnutí) v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) vec predbežne preskúmal
por. a zistil, že nie je dôvod na odmietnutie dovolania
a/, b/, d/, e/ alebo f/ Tr. por. Zároveň však zistil, že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
1 Tr. por. Účinná ľútosť v štádiu pokusu trestného činu v zmysle § 14 ods. 3 Tr. zák.
1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd viazaný správnosťou a úplnosťou zisteného skutku. To vylučuje prehodnotenie, resp. iné hodnotenie výsledkov dokazovania vo vzťahu k skutkovému stavu zistenému okresným súdom a odobrenému krajským súdom. Výrok rozsudku okresného súdu konštatuje, že „počas útoku V. S. volala o pomoc, na čo do miestnosti pribehol E. D., ktorý v ďalšom konaní obžalovanému zabránil a telefonicky privolal rýchlu lekársku pomoc a políciu“. Takáto formulácia neumožňuje z právneho hľadiska považovať za splnené podmienky účinnej ľútosti pri pokuse trestného činu
3 písm. a/ alebo písm. b/ Tr. zák. V tomto zmysle absentuje ako prvok dobrovoľnosti pri upustení od konania potrebného na dokonanie trestného činu, tak aj prvok odstránenia nebezpečenstva, ktoré vzniklo pre poškodenú z podniknutého pokusu (§ 14 ods. 3 písm. a/ Tr. zák.), resp. prvok dobrovoľnosti pri včasnom (na odstránenie nebezpečenstva spôsobilom) oznámení o pokuse trestného činu orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru (§ 14 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.). Trestnosť činu teda nezanikla a dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. nie je splnený. Úmysel usmrtiť poškodenú 5 2 Tdo 7/2012 Výrok rozsudku okresného súdu používa vo vzťahu ku konaniu obžalovaného okrem iného formuláciu „po predchádzajúcej hádke v úmysle usmrtiť, fyzicky napadol svoju družku V. S. tým spôsobom, že ...“. Pri viazanosti dovolacieho súdu správnosťou zisteného skutku (právne odôvodnenej vyššie) a pri takýchto skutkových zisteniach nie je možné úmysel definovaný v § 15 Tr. zák., zodpovedajúci obzvlášť závažnému zločinu vraždy
zák. (resp. jeho pokusu) spochybniť. Ani v tomto smere teda nie je splnený dôvod dovolania
1 písm. i/ Tr. por. Spáchanie činu na chránenej osobe v zmysle § 145 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. Skutková veta výroku rozsudku používa pojem „družka“, a to v situácii vzťahu poškodenej k obžalovanému, ktorý je charakterizovaný (aj
údajov poskytnutých v konaní samotným obžalovaným) spoločným rodičovstvom k maloletému dieťaťu a spoločným bývaním a hospodárením po dobu asi dvoch rokov (v čase činu). Aj obvinený označil pri výsluchu poškodenú výslovne ako svoju družku. Takéto označenie poškodenej („družka“) zodpovedá v danej situácii legálnej definícii blízkej osoby
4 Tr. zák., a to ako osoby (vo vzťahu k obžalovanému) v pomere obdobnom rodinnému pomeru, ktorá by ujmu utrpenú obžalovaným pociťovala ako vlastnú ujmu. Rozvrat vzťahov a spolužitia vyššie uvedených osôb až v dôsledku spáchania predmetného činu nie je kvalifikačne relevantný, dotknutá právna kvalifikácia počíta so stavom predchádzajúcim útoku na poškodenú osobu a spája sním použitie vyššej trestnej sadzby. Nie je teda ani z tohto dôvodu daný podklad pre záver o nesprávnej právnej kvalifikácii činu, v tomto prípade kvalifikácii súdom zisteného skutku
2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 4 Tr. zák. (teda s poukazom na legálnu definíciu blízkej osoby ako chránenej osoby). Na základe uvedeného najvyšší súd odmietol dovolanie
c/ Tr. por., a to na neverejnom zasadnutí, nariadenom
por. 6 2 Tdo 7/2012 P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 21. februára 2012 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Libor Duľa Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.