Obsah (5)

§ 250l§ 250s§ 246c§ 221§ 250k

Najvyšší súd Slovenskej republiky 10Sžr/8/2012 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: Ing. V. J., bytom G., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Dunajská

§ 250lods.

2 O. s. p. uviedol, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy v správnom súdnictve nie je možné odpustiť zmeškanie lehoty, pričom aj keby pripustil možnosť aplikácie § 58 O. s. p., nebolo by možné považovať opravný prostriedok navrhovateľky spolu s priloženým čestným prehlásením o jej chorobe („Dolupodpísaná V. J. čestne prehlasujem, že od 14.8.2009 som bola vážne chorá, prekonala som vírusové ochorenie a z toho dôvodu do 30 dňovej lehoty odvolania som sa nedostala.“) za návrh na odpustenie zmeškania lehoty. II. Odvolanie navrhovateľky Proti uzneseniu krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie, v ktorom uviedla, že si uvedomovala, že pri podaní opravného prostriedku prekročila stanovenú 30-dňovú lehotu a preto k nemu pripojila čestné prehlásenie o svojom zdravotnom stave. Uviedla, že vírusové ochorenie sprevádzané vysokými horúčkami a hnačkami ju donútilo ležať niekoľko dní v posteli a ako dôkaz priložila k odvolaniu lekársku správu. Navrhovateľka nesúhlasila s tvrdením krajského súdu, že jej ochorenie nemožno považovať za návrh na odpustenie zmeškania lehoty z ospravedlniteľného dôvodu a žiadala, aby súd na základe predloženej lekárskej správy uznal jej zdravotný stav za ospravedlniteľný dôvod v zmysle § 58 ods. 1 O. s. p. a odpustil jej zmeškanie lehoty na podanie opravného prostriedku. Odporca, ani Slovenský pozemkový fond, sa k podanému odvolaniu navrhovateľky v stanovenej lehote nevyjadrili. IV. Právne názory odvolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o uznesenie, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p.

§ 250sO. s.

p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľky treba priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia 10Sžr/8/2012 3 odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p.

§ 246cods.

1 veta prvá O. s. p. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že opravný prostriedok navrhovateľky proti rozhodnutiu odporcu už Krajský súd v Trnave raz podľa § 250p O. s. p. odmietol uznesením č. k. 38Sp/98/2009-14 zo dňa 11.06.

1. Dôvodom odmietnutia bolo nedoplnenie opravného prostriedku. Uznesením sp. zn. 2Sžo/200/2010 zo dňa 06.07.2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky toto uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol: „Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis odporcu č. D/2009/00420, vyplýva, že navrhovateľka podala „odvolanie“ proti „rozsudku“ Obvodného pozemkového úradu v Dunajskej Strede, nakoľko jej starí rodičia (M. V. a T. J.) neboli nikdy vysídlení do Maďarska a o ich vysídlení nemôže existovať tzv. Biely list. Jej starí rodičia ušli vo februári 1947 cez zamrznutý Dunaj, pretože ich deti V. a T. chceli deportovať do Česka; o ich úteku vedela celá dedina. Zároveň pripojila čestné prehlásenie, že od
2. augusta 2009 bola vážne chorá, prekonala vírusové ochorenie a preto odvolanie nestihla podať v 30-dňovej lehote. Krajský súd o žiadosti navrhovateľky o odpustenie zmeškania lehoty na podanie opravného prostriedku nerozhodol samostatným uznesením, tak ako to vyžaduje § 58 Občianskeho súdneho poriadku, proti ktorému by v prípade neodpustenia zmeškania lehoty bolo prípustné odvolanie (a contrario § 202 ods. 3 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku). Keďže krajský súd vo veci ďalej konal, odvolací súd mal za to, že k odpusteniu zmeškania lehoty na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporcu došlo, aj keď bez vydania rozhodnutia, v ktorom by to bolo jednoznačne konštatované. Krajský súd následne vyzval navrhovateľku na odstránenie vád podania uznesením č. k. 38 Sp 98/2009-5 zo dňa
3. októbra 2009, ktoré navrhovateľka prevzala
4. októbra
5. Navrhovateľke bola poskytnutá lehota na opravu 10 dní od doručenia uznesenia, t.j. do
6. novembra
7. Navrhovateľka podaním z
8. novembra 2009, doručeným krajskému súdu
9. novembra 2009, požiadala o predĺženie lehoty. Na túto žiadosť navrhovateľky krajský súd 10Sžr/8/2012 4 nereagoval a neoznámil jej, či došlo alebo nedošlo k predĺženiu lehoty, prípadne ak došlo k predĺženiu lehoty, dokedy bola lehota predĺžená (z úpravy kancelárie len vyplýva, že spis bol uložený na lehotu 30 dní, resp. do doplnenia odvolania navrhovateľky – č. l. 9).“ Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej uviedol: „V predmetnej právnej veci krajský súd vyzval navrhovateľku na doplnenie podania – opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporcu. Po reakcii navrhovateľky a jej žiadosti o predĺženie lehoty na doplnenie podania však krajský súd navrhovateľke neoznámil, či jej túto lehotu predĺžil alebo nie. Ide o sudcovskú lehotu, ktorú možno predĺžiť, ale toto predĺženie musí byť účastníkovi konania, ktorý o predĺženie lehoty požiadal, oznámené spolu s určením ďalšej lehoty, v ktorej má byť úkon vykonaný. Cieľom tohto oznámenia je predísť plynutiu lehoty po neurčitý čas, oznámiť účastníkovi konania, či jeho žiadosti o predĺženie lehoty bolo vyhovené alebo nie, a zároveň aby po uplynutí tejto predĺženej lehoty bolo možné postupovať podľa príslušných ustanovení hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov. V predmetnej právnej veci však uvedený postup krajského súdu absentuje. Napokon, krajský súd svojím následným postupom zisťoval, čoho sa navrhovateľka domáha – vyzval odporcu na predloženie administratívneho spisu, ktorý sa týka reštitučného nároku navrhovateľky. Odporca mu spis v origináli spolu s doručenkami predložil. Krajskému súdu bol teda známy predmet súdneho prieskumu. V odvolacej lehote navrhovateľka opravný prostriedok doplnila s tým, že žiada o preskúmanie celej veci (rozhodnutie teda napáda v celom rozsahu), už v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu spochybňovala hmotnoprávnu stránku rozhodnutia odporcu (deportácia jej starých rodičov, ich útek cez Dunaj, konfiškácia pozemkov, otázka odsúdenia jej otca atď.). Z týchto skutočností bol krajský súd schopný vyvodiť záver o tom, aké rozhodnutie odporcu navrhovateľka napáda, v akom rozsahu rozhodnutie odporcu napáda, v čom vidí jeho nezákonnosť a čoho sa domáha.“ Podľa § 226 O. s. p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 10Sžr/8/2012 5 V zmysle uvedeného ustanovenia je prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušovacom uznesení, a to vo vzťahu k chybám hmotnoprávneho, aj procesnoprávneho charakteru. Prvostupňový súd by týmto názorom nebol viazaný iba v prípade, ak by v ďalšom konaní došlo na základe vykonaného dokazovania k takej zmene skutkového stavu veci (oproti stavu veci, z ktorého vychádzal odvolací súd pri vyslovovaní svojho právneho názoru), že by právny názor odvolacieho súdu popri novom skutkovom stave nemohol obstáť. V preskúmavanom prípade však krajský súd právny názor odvolacieho súdu ohľadne posúdenia čestného prehlásenia navrhovateľky a odpustenia zmeškania lehoty, vyslovený v zrušovacom uznesení sp. zn. 2Sžo/200/2010 zo dňa 06.07.2011, nerešpektoval, keď opravný prostriedok navrhovateľky ako oneskorene podaný odmietol a v odôvodnení uviedol, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy v správnom súdnictve nie je možné odpustiť zmeškanie lehoty a aj keby pripustil možnosť aplikácie § 58 O. s. p., nebolo by možné považovať opravný prostriedok navrhovateľky spolu s priloženým čestným prehlásením o jej chorobe za návrh na odpustenie zmeškania lehoty. K zmene skutkového stavu pritom nedošlo. Prvostupňový súd tak pri opätovnom rozhodnutí porušil ustanovenie § 226 O. s. p., keď nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu. Vzhľadom na to, že krajský súd pri vydaní preskúmavaného uznesenia nevychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v zrušujúcom uznesení sp. zn. 2Sžo/200/2010 zo dňa 06.07.2011, ktorým bol v zmysle § 226 O. s. p. viazaný a namiesto meritórneho prejednania veci opravný prostriedok navrhovateľky ako oneskorene podaný odmietol, čím jej odňal možnosť konať pred súdom, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 38Sp/98/2009-76 zo dňa 13.09.2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.

§ 221ods.

2 O. s. p.). V ďalšom konaní bude potrebné, aby sa krajský súd, rešpektujúc právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 2Sžo/200/2010 zo dňa 06.07.2011, meritórne zaoberal opravným prostriedkom navrhovateľky zo dňa 18.08.2009 a následne vo veci rozhodol. 10Sžr/8/2012 6 Podľa § 224 ods. 3 O. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. O trovách tohto odvolacieho konania teda v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p.

§ 250kods.

1 a § 246c ods. 1 O. s. p. rozhodne v novom konaní súd prvého stupňa. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 21. novembra 2012 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková