v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. 2 7 Cdo 137/2011 Krajský súd v Prešove na odvolanie odporcu uznesením zo
O trovách konania rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie v mene navrhovateľa advokátka JUDr. V. S.. Navrhla, aby ho dovolací súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. a § 237 písm. b/, c/ a f/ O.s.p. Namietala, že J. R. nemohol byť štatutárnym zástupcom spoločenstva, lebo nemal žiadne právomoci a spoločenstvo nezastupoval ako aj z dôvodu, že spoločenstvo je v likvidácii. Uviedla, že navrhovateľ vstúpil (dňa
1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených uznesení (v danom prípade uznesením odvolacieho súdu bolo pripustené späťvzatie návrhu, zrušený rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavené) je zrejmé, že ide o prípad, kedy dovolanie nie je
prípustné. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu
O.s.p, ale sa zaoberal aj otázku, či dovolanie nie je prípustné
O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku či uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal spôsobilosť byť účastníkom, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 4 7 Cdo 137/2011 g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania
citovaného ustanovenia nie je predmet konania významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné. So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na skúmanie, či konanie súdov nie je zaťažené vadami v zmysle § 237 písm. b/, c/ a f/ O.s.p. Dovolací súd vadu konania
b/ O.s.p. (t.j. nedostatok spôsobilosti navrhovateľa byť účastníkom konania) nezistil. Podmienkou toho, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je, že musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo účastníkom konania priznáva. Ide teda o procesnú subjektivitu. Občiansky súdny poriadok ju upravuje v § 19 tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak ten, komu ju zákon priznáva. Vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť byť účastníkom konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti
hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby (§ 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“ spoločenstvo je právnická osoba založená
tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstvo a priľahlý pozemok, vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja príslušným
sídla spoločenstva. Z rozhodnutia Krajského úradu v Prešove, odbor všeobecnej vnútornej správy a živnostenského podnikania zo
1 zákona č. 182/1993 Z.z. právnickou osobou, čo znamená, že má právnu spôsobilosť
1 Občianskeho zákonníka a tým aj spôsobilosť byť účastníkom konania
5 7 Cdo 137/2011 Za odôvodnenú nemožno považovať ani námietku vady konania
c/ O.s.p. spočívajúcu v tom, že návrh v priebehu odvolacieho konania zobrala späť osoba, ktorá nebola oprávnená konať v mene navrhovateľa ako štatutárny orgán. Každý totiž môže konať pred súdom ako účastník konania v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Právnické osoby a štát majú procesnú spôsobilosť v neobmedzenom rozsahu, a preto na ich strane nemôže vzniknúť dovolací dôvod
c/ O.s.p. Tento dovolací dôvod sa môže vyskytnúť len u fyzickej osoby, resp. u jej zákonného zástupcu. Dovolateľ namieta, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) z dôvodu nesprávneho procesného postupu spočívajúceho v pripustení späťvzatia návrhu, zrušení rozsudku súdu prvého stupňa a zastavení konania. Späťvzatie návrhu J. R. nesprávne považoval za vyjadrenie prejavu vôle štatutárneho orgánu navrhovateľa napriek tomu, že dňom 13. októbra 2008 vstúpil do likvidácie. Odo dňa vykonania zápisu o jeho zrušení a jeho vstupe do likvidácie už neexistoval S., v mene ktorého by bol oprávnený konať predseda a rozhodovať Rada ako neexistujúci orgán. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie (späťvzatie návrhu, späťvzatie odvolania) možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len „ústava“ (pozri I. ÚS 30/97). Súčasťou základného práva
čl. 46 ods. 1 ústavy je nielen oprávnenie domáhať sa zákonom stanoveným postupom ochrany svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ale aj rozhodovať o tom, že tento spôsob ochrany svojho práva účastník súdneho konania už naďalej nepovažuje za vhodný. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzal z toho, že navrhovateľ nie je v likvidácii. Mal za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky
1, 2 zákona č. 182/1993 Z.z., lebo ku dňu zrušenia spoločenstva nebola uzavretá zmluva o výkone správy. Navrhovateľ nepreukázal existenciu takejto zmluvy, 6 7 Cdo 137/2011 ani rozhodnutie zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov
9 písm. j/ zákona č. 182/1993 Z.z. Konštatoval, že J. R. bol platne poverený vedením S., čo vyplývalo zo zápisnice zhromaždenia spoločenstva z
8 zákona č. 182/1993 Z.z. do registra sa zapisuje zmena alebo zánik zapisovaných skutočností.
ods. 9 písm. a/ tohto ustanovenia v registri sa ďalej vyznačí vstup spoločenstva do likvidácie vrátane mena, priezviska a adresy pobytu likvidátora.
ods. 10 tohto ustanovenia náležitosti zapísané v registri sú účinné voči každému odo dňa vykonania zápisu do registra.
1 písm. a/ zákona č. 182/1993 Z.z. spoločenstvo sa zrušuje dňom uvedeným v rozhodnutí zhromaždenia spoločenstva, inak dňom, keď bolo toto rozhodnutie prijaté.
ods. 4 tohto ustanovenia spoločenstvo zaniká ku dňu výmazu z registra. Jeho zániku predchádza zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie.
ods. 6 štvrtá veta tohto ustanovenia na zrušenie spoločenstva s likvidáciou alebo bez likvidácie a na zánik sa použijú primerane ustanovenia Obchodného zákonníka o zrušení a zániku obchodných spoločností, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bola spoločnosť zrušená s likvidáciou a likvidáciu nevykonávajú členovia štatutárneho orgánu alebo ak bol na jej majetok vyhlásený konkurz, prípadne ak bol ustanovený správca na výkon nútenej správy, vykonáva štatutárny orgán svoju pôsobnosť len v takom rozsahu, v akom neprešla na likvidátora, správcu konkurznej podstaty alebo správcu na výkon nútenej správy. Ak likvidátor nie je ustanovený alebo ak sa skončila jeho funkcia a nie je ustanovený nový likvidátor, musí vykonávať likvidáciu spoločnosti až do ustanovenia likvidátora jej štatutárny orgán (§ 68 ods. 5 Obchodného zákonníka). Ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti
3 prvá veta Obchodného zákonníka). Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, 7 7 Cdo 137/2011 zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavrieť len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov (§ 72 ods. 1 Obchodného zákonníka). V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že o zrušení navrhovateľa bolo rozhodnuté na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa
4 zákona č. 182/1993 Z.z. vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov napadnuté na súde.
výpisu z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedeným Obvodným úradom Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy v dobe od
5 Obchodného zákonníka. Štatutárny orgán alebo iné orgány spoločnosti teda zápisom likvidátora do obchodného registra nezanikajú, avšak konateľské oprávnenie štatutárneho orgánu prechádza na likvidátora. Pokiaľ ide 8 7 Cdo 137/2011 o fungovanie všetkých orgánov spoločnosti, je nutne dotknuté obmedzením právnej subjektivity spoločnosti, nie je ale úplne vylúčené. Naopak, výsledok likvidácie musí byť schválený
Za právnickú osobu pred súdmi konajú zásadne osoby uvedené v ustanovení § 21 ods. 1 O.s.p. Za osoby uvedené v tomto ustanovení konajú za právnickú osobu tie fyzické osoby, o ktorých to ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon (§ 21 ods. 2 O.s.p.). Jedným z prípadov, keď osobitný zákon zakladá oprávnenie konať za právnickú osobu, je vstup právnickej osoby do likvidácie, kedy prechádza na likvidátora jeho menovaním v zmysle ustanovenia § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka pôsobnosť štatutárneho orgánu konať menom spoločnosti (§ 70 ods. 3 Obchodného zákonníka). Likvidátor má postavenie štatutárneho orgánu spoločnosti, avšak jeho konateľské oprávnenie je obmedzené len na úkony smerujúce k likvidácii a pri výkone tejto pôsobnosti je okrem iného oprávnený zastupovať spoločnosť pred súdom. Likvidátor je preto v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka oprávnený konať za právnickú osobu. Na základe tohto oprávnenia je nepochybne v kompetencii likvidátora konať pred súdom v konaní o náhradu škody, teda aj v danej veci. Dovolací súd poznamenáva, že vzdanie sa funkcie likvidátora, ktoré bolo oznámené likvidátorkou registrovému orgánu, nezakladalo dôvod na konanie správneho orgánu. Na to, aby vzdanie sa funkcie likvidátora bolo účinné, bolo treba vyhotoviť listinu o vzdaní sa funkcie v písomnej forme a doručiť ju spoločenstvu. V prípade splnenia týchto podmienok, vzdanie sa funkcie odstupujúcim likvidátorom je účinné odo dňa jeho doručenia spoločenstvu. V danom prípade o zmene existujúceho právneho stavu mohlo rozhodnúť len zhromaždenie, ktoré tvorili všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Zastúpenie na základe plnomocenstva je upravené v ustanoveniach § 24 a nasl. O.s.p.
ustanovenia § 25 ods. 1 O.s.p. si účastník ako zástupcu môže vždy zvoliť advokáta.
ustanovenia § 28 ods. 1 O.s.p. zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité právne úkony. Pre platnosť dohody o plnomocenstve (dohody o právnej pomoci) medzi účastníkom a ním zvoleným zástupcom zákon nepredpisuje obligatórnu písomnú formu. Ustanovenie § 28 9 7 Cdo 137/2011 ods. 1 O.s.p. stanovuje, ako má plnomocenstvo súdu preukázať, musí sa tak stať listinou obsahujúcou vyhlásenie účastníka, ktorým poveruje splnomocnenca svojím zastupovaním (písomným plnomocenstvom) alebo vyhlásením účastníka vykonaným v tomto smere do zápisnice. Ak nebola procesná plná moc udelená oprávnenými osobami v mene právnickej osoby (spoločenstva) plnú moc udeliť, ide o nedostatok riadnej procesnej plnej moci, ktorý je nedostatkom podmienky konania, ktorú možno odstrániť (§ 104 ods. 2 O.s.p.). V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že ku dňu
f/ O.s.p., pretože sa účastníkovi konania odníma právo na spravodlivý súdny proces. Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade
f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré bolo treba zrušiť napadnuté 10 7 Cdo 137/2011 rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami navrhovateľa uvedenými v dovolaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. októbra 2012 JUDr. Daniela Švecová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.