2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v platnom znení (ďalej len „O. s. p.“) a § 250j ods. 2 písm. e) O. s. p a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Rozsudkom tiež zaviazal odporcu, aby zaplatil navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 385,79 Eur. Proti rozsudku krajského súdu podal odporca včas odvolanie vo veci samej a proti výroku o náhrade trov konania a žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu potvrdí a zaviaže navrhovateľa k úhrade trov konania. V odvolaní 10Sžr/60/2012 2 uviedol, že rozhodnutie krajského súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávne bolo aj poučenie, uvedené v rozsudku, ktorým krajský súd odňal odporcovi právo na podanie odvolania.
názoru odporcu bolo zrušenie rozhodnutia č. 2010/00619/R- 6/Dr.Oz zo dňa 04.11.2010 nedôvodné. Odporca postupoval v procesnom konaní a pri hodnotení dôkazov
správneho poriadku a pri priznaní vlastníckeho práva oprávnenej osobe postupoval
zákona č. 503/2003 a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vo veci priznania náhrady trov navrhovateľovi namietal odporca nesprávnosť ich vyúčtovania a účelovosť ich priznania. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu vyjadril podaním zo dňa 20.01.2012, v ktorom uviedol, že trovy konania vypočítal v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a že krajský súd rozhodol vo veci správne. Navrhovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že proti rozhodnutiu krajského súdu odvolanie nie je prípustné, pričom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 1Sžr/130/2011 a 1Sžr/143/2011. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie odporcu smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a preto ho bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. odmietnuť.
4 veta prvá a druhá O. s. p. súd uvedie vo výroku rozsudku ustanovenie,
ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, pričom na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci výrok rozsudku. Z výroku rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sp/31/2010-54 zo dňa 15.11.2011, v spojení s opravným uznesením č. k. 5Sp/31/2010-78 zo dňa 13.03.2012, odvolací súd zistil, že krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu č. 2010/00619/R-6/Dr.Oz zo dňa 04.11.2010
2 O. s. p. a § 250j ods. 2 písm. e) O. s. p.
1 veta druhá O. s. p. je opravný prostriedok prípustný, len ak je to ustanovené v piatej časti. 10Sžr/60/2012 3
s. p. je proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b).
1 písm. c) O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Skutočnosť, že súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie odporcu
2 písm. e) O. s. p., má za následok, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu súdu
p. nie je prípustné – ani do merita veci, ani voči trovám konania. Rovnaký názor vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 181/2011-35 zo dňa 14. septembra 2011, v ktorom s odvolaním sa na § 246c ods. 1 vetu druhú O. s. p. uviedol, že vzhľadom na toto ustanovenie je v konaní
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku akýkoľvek opravný prostriedok (teda aj odvolanie proti výroku o náhrade trov konania) prípustný iba vtedy, keď je to v tejto časti výslovne ustanovené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti musel Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sp/31/2010-54 zo dňa 15.11.2011, v spojení s opravným uznesením č. k. 5Sp/31/2010-78 zo dňa 13.03.2012, odmietnuť
1 písm. c) O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. a § 250s veta druhá O. s. p. ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a analogicky
1 písm. c) O. s. p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania. 10Sžr/60/2012 4 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 14. novembra 2012 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.