ust. § 181 ods. 1, 2, 3 a § 176a ods. 3 Obchodného zákonníka. Súd mal za preukázané, ţe navrhovateľ nadobudol 110 ks akcií odporcu v exekučnom konaní. Uvedené exekučné konanie je právoplatne skončené. Čo sa týka konania vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 2 Cb/1272/02,
písomného vyjadrenia navrhovateľa zobral ţalobca - spoločnosť G., a.s. v likvidácii, Snina ţalobu späť
ust. § 243e ods. 4 O.s.p. v spojení s ust. § 35 ods. 2 písm. i/ O.s.p., generálny prokurátor je oprávnený podať mimoriadne dovolanie proti predmetnému uzneseniu aj bez podnetu, keďţe ide o konanie, do ktorého bol oprávnený vstúpiť z dôvodu, ţe spoločnosť T., a.s. je právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu. Generálny prokurátor je toho názoru, ţe napadnutým uznesením bol porušený zákon, nakoľko súd vec nesprávne právne posúdil, t.j. nesprávne posúdil otázku, či má navrhovateľ hmotnoprávnu legitimáciu na zvolanie valného zhromaţdenia spoločnosti T., a.s. a z vykonaného dokazovania vyplýva a medzi účastníkmi ani nebola sporná (skutočnosť), ţe navrhovateľ nie je zapísaný v zozname akcionárov spoločnosti T., a.s., ţe akcie spoločnosti T., a.s. sú emitované ako listinné cenné papiere na meno a ţe ţiadne listinné akcie neboli emitované ani rubopisované na meno navrhovateľa. Súd v konaní riešil ako otázku predbeţnú, či je navrhovateľ akcionárom spoločnosti T., a.s., teda či existuje právna skutočnosť, na základe ktorej môţe navrhovateľ osvedčiť vlastníctvo akcií iným spôsobom ako výpisom zo zoznamu akcionárov alebo akciou znejúcou na jeho meno. Navrhovateľ nadobudol 110 ks akcií 9.októbra 1998 v exekúcii, vedenej na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou, sp. zn. Er 3143/97, Ex 4575/97 a ţe od momentu ich nadobudnutia neprestal byť akcionárom spoločnosti T., a.s. Pri riešení uvedenej predbeţnej otázky vykonal súd nesprávne právne posúdenie veci, keď uviedol, ţe akcie spoločnosti T., a.s. boli v roku 1998 účinne prevedené zo Slovenskej republiky na navrhovateľa prostredníctvom ich predaja v exekúcii. Právne pochybenie spočíva v tom, ţe súd pri posúdení veci neaplikoval ust. § 114 Exekučného poriadku, ako aj ust. § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. a § 2 ods. 3 zákona č. 192/1995 Z.z. V zmysle uvedených zákonných ustanovení nemohli byť akcie spoločnosti T. a.s. predmetom exekúcie. Ust. § 114 Exekučného poriadku je potrebné správne vykladať tak, ţe exekúcia vedená na majetok, ktorý je osobitným predpisom z exekúcie vylúčený, nespôsobuje právne účinky zmeny subjektu práva. Slovenská republika preto neprestáva byť vlastníkom predmetných akcií a navrhovateľ akcie kúpou v exekúcii nenadobudol. Vzhľadom na to, ţe navrhovateľ nie je akcionárom spoločnosti T., a.s., nemá aktívnu hmotnoprávnu legitimáciu na podanie návrhu na vydanie poverenia na zvolanie valného zhromaţdenia. 4 5M Obdo 1/2011 Ust. § 61 Exekučného poriadku vylučuje, aby sa dotknutá osoba domáhala opätovného nadobudnutia práva po tom, čo na základe exekúcie nastala zmena subjektu práva, t.j. v prípade ak vykonaním exekúcie určité právo stratila. Nie je však vylúčené, aby sa dotknutá osoba domáhala určenia, ţe exekúciou ţiadna zmena subjektu práva nenastala. Ust. § 61 Exekučného poriadku vylučuje reštitučné ţaloby po vykonaní exekúcie, avšak ţaloby určovacie, alebo ţaloby o vydanie veci vylúčené nie sú. Ust. § 61 Exekučného poriadku je aplikovateľné na prípady, kedy bola exekúcia vykonaná na základe neexistujúceho alebo zrušeného exekučného titulu, alebo kedy Exekučný poriadok priznáva dobromyseľnému vydraţiteľovi nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka. Ak právny poriadok vylučuje, aby určitú vec alebo právo nadobudla od štátu iná osoba, potom zmena subjektu práva exekúciou nemôţe nastať. Poukazovanie na zákonný zákaz návratu do pôvodného stavu nemá opodstatnenie, ak ţiadna zmena stavu exekúciou nenastala. V judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uţ bol riešený spor o oprávnenie navrhovateľa zvolať valné zhromaţdenie spoločnosti T., a.s. Navrhovateľ sa uţ v minulosti domáhal vydania poverenia na zvolanie valného zhromaţdenia návrhom zo
neho dôsledkom zásady zákazu návratu do predošlého stavu v exekučnom konaní. Tento právny názor nie je správny. Právnym následkom exekučného konania môţe byť vznik, zmena alebo zánik hmotnoprávneho vzťahu (konštitutívny účinok). Ide o zmenu subjektu práva, ktorá nastáva tak, ţe exekvované právo povinného zaniká a súčasne sa prikazuje oprávnenému (napr. prikázanie pohľadávky) alebo sa predáva tretej osobe (napr. draţba veci). Právnou skutočnosťou spôsobujúcou vznik, zmenu alebo zánik práva je úkon súdneho exekútora (napr. draţba, predaj cenných papierov), ktorý väčšinou nie je podmienený ţiadnym rozhodnutím exekučného súdu (výnimkou je uznesenie o schválení príklepu). Posúdenie otázky, či zmena subjektu práva po vykonanej exekúcií nastala, nemôţe byť v určitých prípadoch vôbec riešená exekučným súdom, ale práve naopak, táto otázka je vţdy v právomoci všeobecného súdu v sporovom konaní, ktorý ju posudzuje ako kaţdú inú právnu skutočnosť. Rozhodnutie má deklaratórne účinky. Uvedená právomoc všeobecných súdov v sporovom konaní nie je v rozpore so zásadou zákazu návratu do pôvodného stavu, ktorou sa exekučné konanie riadi. Zákaz návratu do predošlého stavu (restitutio in integrum) je zákazom reštitučnej ţaloby po vykonaní exekúcie. Cieľom reštitučnej ţaloby je dosiahnutie zmeny práva do pôvodného stavu, t.j. dosiahnutie rozsudku s konštitutívnym účinkom. Ţaloby reividikačné alebo určovacie sú však po skončení exekúcie prípustné. V konkrétnej exekúcii došlo k predaju akcií štátu napriek tomu, ţe tento majetok 6 5M Obdo 1/2011 bol z exekúcie vylúčený. Takýto predaj akcií nemohol spôsobiť ţiadne právne účinky. Všeobecný súd je preto oprávnený posúdiť, ţe k zmene subjektu práva v exekúcii nedošlo, a to aj v rámci riešenia predbeţnej otázky. Daný prípad teda neodporuje zákazu navrátenia do pôvodného stavu, nakoľko nie je splnený základný predpoklad, ţe zmena stavu (zmena subjektu práva) exekúciou nastala. Na margo nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.12.2007 sp. zn. II. ÚS 159/07-37 generálny prokurátor ešte poznamenáva, ţe týmto nálezom došlo k zrušeniu rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1M Obdo 5/2005, z 28.júna 2006 a vec bola Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní vydal Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok z 28.mája 2008, sp. zn. 2M Obdo 1/2008, ktorým rozhodol zhodne so svojím skorším zrušeným rozsudkom z 28.júna 2006 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky odmietol aplikovať súdiac, ţe tento nález je v zjavnom rozpore s Ústavou (str. 6 cit. rozsudku). Na základe zistených skutočností generálny prokurátor dospel k záveru, ţe sú splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania
1 O.s.p. v spojení s § 243f ods.1 písm. c/ O.s.p., pričom podanie mimoriadneho dovolania zo strany generálneho prokurátora si vyţaduje ochranu práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania, ktorú nemoţno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. K mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora sa vyjadril navrhovateľ podaním z
tohto ustanovenia sa na prípustnosť mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora zásadne vyţaduje podnet účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby 7 5M Obdo 1/2011 poškodenej rozhodnutím súdu. Okrem podnetu vyţaduje uvedená norma splnenie ďalších troch predpokladov na podanie mimoriadneho dovolania, ktorými sú: 1/ zistenie, ţe právoplatným rozhodnutím bol porušený zákon, 2/ dovolanie vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu, 3/ túto ochranu nemoţno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Teda len za kumulatívneho splnenia všetkých štyroch zákonných podmienok sa môţe dovolací súd mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora vecne zaoberať.
navrhovateľa generálny prokurátor SR nesplnil podmienku prípustnosti mimoriadneho dovolania, týkajúcu sa zistenia, ţe vydaním uznesenia sp. zn. 36 Cbr 14/2008 z
navrhovateľa nebola taktieţ splnená podmienka, ţe ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu nemoţno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Je nesporný fakt, ţe ochranu práv a zákonom chránených záujmov M.S.-M. ako osoby dotknutej uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 36 Cbr 14/2008 z
1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako neprípustné odmietol. 9 5M Obdo 1/2011 K uvedenému vyjadreniu navrhovateľa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora zo dňa
Ústavného súdu SR je zrejmé, ţe otázka vlastníctva akcií ţalovaného zatiaľ nebola vyriešená, čo jasne indikuje, ţe všeobecné súdy sa musia s touto otázkou vysporiadať samostatne a nezávisle vyhodnotiť právnu situáciu s prevodom akcií súvisiacu. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 159/07 neobsahuje výrok o tom, ţe navrhovateľ je vlastníkom sporných akcií, ani o tom, ţe má právo byť zapísaný v zozname akcionárov odporcu. Ústavný súd nemohol v konaní o porušení práv na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces relevantne preskúmať vec, ktorá nebola predmetom ústavnej sťaţnosti a navyše tak suplovať právomoc všeobecných súdov, ktorá mu neprináleţí. O otázke vlastníctva akcií odporcu subjektom, ktorý si rovnako ako navrhovateľ odvodzuje svoje postavenie akcionára vo vzťahu k odporcovi na základe spornej exekúcie v r. 1998, rozhodol Krajský súd v Košiciach 28. mája 2010 v konaní pod sp. zn. 2 Cb 1272/02 o vyslovenie platnosti zmluvy o exekučnom prevode akcií a určenie vlastníctva. Krajský súd 10 5M Obdo 1/2011 v Košiciach ţalobu spoločnosti G., a. s. v likvidácii, v plnom rozsahu zamietol a potvrdil tak, ţe zmluva o prevode 100 ks akcií odporcu je absolútne neplatná a spoločnosť G. sa nestala akcionárom odporcu.
názoru odporcu rovnako ani námietka navrhovateľa ohľadne nesplnenia podmienky, ţe ochranu práv a právom chránených záujmov nemoţno dosiahnuť inými prostriedkami,
odporcu neobstojí. Predmetom konania sp. zn. 23 Cb 130/2009, na ktoré poukazuje navrhovateľ, je určenie, ţe zhromaţdenie, ktoré sa konalo dňa
M., neobstojí. Ďalej uviedol, ţe predmetom konania pod sp. zn. 23 Cb/130/2009, na ktoré poukazuje navrhovateľ, je určenie, ţe zhromaţdenie, ktoré sa konalo dňa
jeho názoru navrhovateľ nie je jeho akcionárom, nie je zapísaný v zozname akcionárov a z nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 159/07-37, z 11. decembra 2007, ktorým
názoru navrhovateľa malo byť potvrdené jeho vlastníctvo akcií, takýto záver nemôţe vyplývať, pretoţe v označenej veci ústavný súd rozhodoval iba o procesnom práve sťaţovateľa, nie však o samotnom jeho hmotnom práve (vlastníctve akcií), čo vyplýva aj z následného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2M Obdo 1/2008, z 28. mája 2008, vo veci týkajúcej sa predchádzajúceho návrhu na vydanie poverenia na zvolanie valného zhromaţdenia navrhovateľovi, ktorým bolo rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I. o udelení takéhoto poverenia zrušené. T., a. s., zdôraznil, ţe navrhovateľ nemohol nadobudnúť akcie T., a. s., pretoţe ich majiteľom
zákona č. 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôleţitých podnikov a akciových spoločností nemôţe byť iný subjekt ako štát, a preto sťaţovateľ v rámci exekúcie platne vlastnícke právo k týmto akciám nadobudnúť nemohol. Podaním, doručeným Okresnému súdu Bratislava I. 19. februára 2009 M.S.-M., oznámila svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane T., a. s., keďţe
jej tvrdenia má dôleţitý právny záujem na výsledku konania, pretoţe rozhodnutie vo veci môţe závaţným spôsobom zasiahnuť do jej právneho postavenia. 14 5M Obdo 1/2011 Okresný súd Bratislava I. návrhu navrhovateľa vyhovel, keď uznesením z
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6M Obdo 3/2009, z
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivý proces
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Obdo 3/2009, z
ust. § 243e ods. 1 O. s. p., ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu, zistí, ţe právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb, alebo štátu a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie. V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. 16 5M Obdo 1/2011 Pre účely preskúmavanej veci treba osobitne uviesť, ţe na výskyt procesných vád konania, vymenovaných v § 237 O. s. p. a tieţ tzv. iných procesných vád konania, majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prihliada Najvyšší súd Slovenskej republiky nielen v konaní o dovolaní (viď. § 2412 ods. 1 O. s. p.), ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď. § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p.), bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené. K námietke navrhovateľa, obsiahnutej vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu, týkajúcej sa procesnej neprípustnosti mimoriadneho dovolania, je treba uviesť, ţe procesné predpoklady pre podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v § 243e ods. 1 O. s. p.
tohto ustanovenia platí, ţe ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu, alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu, zistí, ţe právoplatným rozhodnutím bol porušený zákon (§ 243f O. s. p.) a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu, a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie. Tieto predpoklady musia byť dané v čase podania mimoriadneho dovolania. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na to, ţe mimoriadne dovolanie je upravené vo štvrtej hlave štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku. Toto systematické zaradenie je výrazom osobitosti tohto inštitútu ako mimoriadneho opravného prostriedku v občianskom súdnom konaní, prostredníctvom ktorého právna úprava pripúšťa prelomenie právoplatnosti súdnych rozhodnutí, t. j. „prelomenie“ ich záväznosti a zásadnej nezmeniteľnosti. Ak totiţ je súdne rozhodnutie právoplatné, ale nie je vecne správne, vzniká rozpor medzi poţiadavkou na jeho stabilitu a poţiadavkou na jeho vecnú správnosť. Tento rozpor moţno odstrániť iba pouţitím mimoriadneho opravného prostriedku. Snaha presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť konečného meritórneho rozhodnutia vyneseného v občianskom súdnom konaní bez ohľadu na nezmeniteľnosť a záväznosť súdneho rozhodnutia je legitímna v okamihu, keď sa v konaní alebo rozhodnutí vyskytnú také pochybenia, ktoré sú v príkrom rozpore s ústavnými princípmi, platiacimi v civilnom procese, pričom tieto pochybenia nie sú riešiteľné inak, neţ pouţitím mimoriadneho opravného prostriedku; majú charakter narušenia princípov spravodlivého procesu a v konečnom 17 5M Obdo 1/2011 dôsledku by znamenali odopretie práva na súdnu ochranu v duchu čl. 36 ods. 1 ústavy v súvislosti aj s podstatným (závaţným) porušením práv účastníkov konania, ktorých ťaţisko je v čl. 46 aţ 50 Ústavy SR. Z toho vyplýva výnimočnosť pouţitia mimoriadneho opravného prostriedku a jeho aplikácia len vo veciach, v ktorých sa súdne rozhodnutie dostalo do rozporu s oprávnenými záujmami alebo právami účastníkov konania, ďalších osôb, ktoré sú priamo dotknuté obsahom výroku súdneho rozhodnutia, prípadne takými osobami, ktoré mali byť účastníkmi konania, ale z dôvodu pochybenia súdu sa nimi nestali. Uvedené skutočnosti mala na zreteli uţ samotná práva úprava, keď osobitným spôsobom upravila podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku, jeho predmet, lehotu a náleţitosti. Predmet mimoriadneho dovolania právna úprava vymedzuje pozitívne, keď v ust. § 243f ods. 1 O. s. p. uvádza, ktoré rozhodnutia (za podmienok uvedených v § 243e) moţno napadnúť mimoriadnym dovolaním. Negatívne vymedzuje predmet mimoriadneho dovolania v druhom odseku tohto zákonného ustanovenia, keď uvádza, ţe mimoriadne dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa rozhodlo a/ vo veciach uvedených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, okrem rozsudkov o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení, b/ o podmienkach konania, o zastavení alebo o prerušení konania, alebo ktorými sa upravuje vedenie konania, c/ o dovolaní alebo o mimoriadnom dovolaní. Zo znenia ust. § 243f O. s. p. (najmä z negatívneho vymedzenia predmetu mimoriadneho dovolania) nemoţno vyvodiť záver o tom, ţe právoplatný rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým sa súd rozhodol, ţe poveruje zvolať navrhovateľa v lehote 40 dní od právoplatnosti tohto uznesenia mimoriadne valné zhromaţdenie obchodnej spoločnosti T., a. s., Bratislava, nie je spôsobilým predmetom mimoriadneho dovolania. I keď je mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora mimoriadnym opravným prostriedkom, výnimočnosť jeho pouţitia nemoţno zabezpečiť rozšírením dôvodov jeho neprípustnosti nad rámec dôvodov, vyplývajúcich priamo z právnej úpravy. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe v danom prípade podnet na podanie mimoriadneho dovolania podal vedľajší účastník konania. 18 5M Obdo 1/2011 Procesnými predpokladmi na podanie mimoriadneho dovolania sú a/ zistenie, ţe právoplatným rozhodnutím bol porušený zákon, b/ dovolanie vyţaduje ochrana práva a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a c/ túto ochranu nemoţno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Najprv je potrebné uviesť, ţe generálny prokurátor nemôţe zistiť porušenie zákona. Toto zistenie môţe urobiť jedine súd, ktorý rozhoduje o mimoriadnom dovolaní. Preto stačí, ak sa generálny prokurátor domnieva, ţe bol porušený zákon. Inak by v kaţdom prípade mimoriadneho dovolania bol úspešný. Aj druhý predpoklad sa pohybuje na úrovni domnienky. Stačí, ak sa generálny prokurátor nazdáva, ţe pouţitie tohto mimoriadneho opravného prostriedku si vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov. K tretiemu (negatívnemu) predpokladu treba uviesť, ţe z dikcie zákona moţno usúdiť, ţe ide o ochranu v rámci občianskeho súdneho konania. Zákonodarca mal na zreteli len obnovu konania, prípadne prípady, keď zmenu súdneho rozhodnutia (jeho zosúladenie so zákonom) moţno dosiahnuť aj inak, napr. tak, ako to ustanovuje § 199 O. s. p. Tak, ako uţ bolo uvedené,
1 O. s. p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O. s. p., ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípadne rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Na výskyt procesných vád konania, vymenovaných v § 237 O. s. p. a tieţ tzv. iných procesných vád konania, majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prihliada Najvyšší súd nielen v konaní o dovolaní, ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené. Konanie o mimoriadnom dovolaní (rovnako ako konanie o dovolaní) má prieskumnú povahu. Najvyšší súd v konaní o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku dokazovanie nevykonáva (viď § 243a ods. 2 veta druhá O. s. p. a § 243i ods. 2 O. s. p.). O tom, ako v určitej veci prebiehalo konanie, si môţe urobiť obraz len zo spisu; konkrétne o priebehu pojednávania môţe usudzovať zo zápisnice o pojednávaní (§ 40 O. s. p). Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa
ust. § 120 ods. 4 O. s. p. Nato súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Zaprotokoloval prednesy právnych zástupcov účastníkov, vyhlásil uznesenie. Najvyšší súd
ust. § 243 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. prihliadal na to, či v konaní nedošlo k vade spôsobujúcej zmätočnosť. O procesnú vadu konania v zmysle § 237 O. s. p. ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. v konaní o mimoriadnom dovolaní nevyšli najavo. Najvyšší súd dospel k záveu, ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. O vadu tejto povahy ide v prípade nesprávneho postupu súdu v občianskom súdnom konaní, ktorý porušuje ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku a má za následok znemoţnenie realizácie (uplatnenia procesných oprávnení účastníka, ktoré sú mu v súdnom konaní priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. 20 5M Obdo 1/2011 Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania (§ 122 ods. 1 O. s. p.). Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom ktoré sa vykonali (§ 123 O. s. p.). Dôkaz listinou sa vykoná tak, ţe predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie (§ 129 ods. 1 O. s. p.). Právo účastníkov vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu sa v konaní realizuje tak, ţe predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní kaţdého dôkazu umoţní účastníkovi, aby sa k nemu vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu povaţuje za významné. Procesnú moţnosť účastníka vyjadriť sa k vykonanému dôkazu (napr. z hľadiska vierohodnosti svedka a jeho vzťahu k prejednávanej veci, pravosti a správnosti listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej správnosti postupu súdu pri vykonaní ohliadky a podobne) musí súd vytvoriť účastníkovi uţ v rámci dokazovania, t. j. pred jeho skončením. Zo zápisníc z pojednávania nevyplýva, ţe súd riadne na pojednávaní vykonal dokazovanie listinou, ţe po vykonanom dokazovaní vytvoril procesnú moţnosť účastníkom vyjadriť sa k vykonaným dôkazom v zmysle § 123 O. s. p. a realizovať z tohto ustanovenia vyplývajúce procesné oprávnenia účastníkov konania. K tomu je potrebné uviesť, ţe oboznámenie obsahu spisu nie je riadnym vykonaním dokazovania v zmysle občianskeho súdneho poriadku a výpoveď právnych zástupcov účastníkov nie je dôkazným prostriedkom, ktorý v zmysle ust. § 125 O. s. p. môţe za dôkaz slúţiť a ktorým moţno zistiť stav veci, a preto bez iných dôkazov nemoţno len z výpovede právneho zástupcu vyvodzovať skutkové závery. K ďalej procesnej nesprávnosti došlo v dôsledku porušenia § 118 ods. 2 O. s. p. V zmysle tohto ustanovenia predseda senátu alebo samosudca
doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je moţno povaţovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. 21 5M Obdo 1/2011 Obsah zápisnice z 30. marca 2009 nedáva podklad pre záver, ţe súd prvého stupňa dôsledne postupoval
tohto ustanovenia. Citovaný § 118 ods. 2 O. s. p. ukladá súdu povinnosť oboznámiť účastníkov konania na pojednávaní s predbeţným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tieţ s predbeţným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov treba vykonať a ktoré vykonané nebudú. Účastníkom konania sa tým má vytvoriť moţnosť, aby tomu, s čím ich oboznámil súd, prispôsobili ich ďalší procesný postup v konaní. V nedodrţaní postupu
2 O. s. p., ku ktorému došlo v danej veci, treba vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci (II. ÚS 261/06) viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením a neprispela k predvídateľnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa. Najvyšší súd postupujúc
2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. prihliadol tieţ na to, ţe mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutie nie je v celom rozsahu preskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu je vadou konania, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. S poukazom na ust. § 167 ods. 2 a§ 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení uznesenia musí súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania (vedľajší účastník), stručne a jasne výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti poţaduje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd tieţ musí dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na skutkové zistenia, vyvodené z výsledkov vykonaného dokazovania, ale tieţ s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň prostriedkom kontroly v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozhodnutie neobsahuje náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s .p., je nepreskúmateľné. 22 5M Obdo 1/2011 Dovolací súd je toho názoru, ţe súd prvého stupňa svoje rozhodnutie nedostatočne právne zdôvodnil. V odôvodnení sa obmedzil iba na citáciu ust. § 181 ods. 1, 2 a 3 Obch. zák. a § 176a ods. 3 Obch. zák. Absolútne tu absentuje právne posúdenie otázky, ţe a či navrhovateľ je akcionárom spoločnosti T., a. s., Bratislava, IČO: X., či bol aktívne legitimovaný na podanie návrhu na poverenie zvolať mimoriadne valné zhromaţdenie odporcu, čo počas konania namietali odporca i vedľajší účastník a v mimoriadnom dovolaní vytýka i generálny prokurátor, ktorý má za to, ţe rozhodnutie okresného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s.p.).
1 písm. f/ O.s.p. registrový súd, v ktorého obvode je právnická osoba zapísaná, je príslušný na konanie o poverení zvolať valné zhromaţdenie
osobitného zákona.
1 Obchodného zákonníka akcionár alebo akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5% základného imania, môţu s uvedením dôvodov písomne poţadovať zvolanie mimoriadneho valného zhromaţdenia na prerokovanie navrhovaných záleţitosti. Stanovy môţu určiť, ţe toto právo má tieţ akcionár alebo akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota je menšia ako 5% základného imania. Predstavenstvo zvolá mimoriadne valné zhromaţdenie tak, aby sa konalo najneskôr do 40 dní odo dňa, keď mu bola doručená ţiadosť o jeho zvolanie. Predstavenstvo nie je oprávnené meniť navrhovaný program valného zhromaţdenia. Predstavenstvo je oprávnené navrhovaný program valného zhromaţdenia doplniť iba so súhlasom osôb, ktoré poţiadali o zvolanie mimoriadneho valného zhromaţdenia
ods. 1 (§ 181 ods. 2 Obchodného zákonníka). Ak predstavenstvo nesplní povinnosť
ods.2, rozhodne súd na návrh akcionára alebo akcionárov
ods. 1 o tom, ţe ich poveruje zvolať v lehote
ods. 2 mimoriadne valné zhromaţdenie a poveruje ich na všetky s tým súvisiace úkony. Súčasne súd na návrh akcionárov určí predsedu valného zhromaţdenia, ktorý bude viesť valné zhromaţdenie do zvolenia jeho predsedu. Ak spoločnosť vydala akcie na meno, súd na návrh akcionára alebo akcionárov
ods.1 uloţí členom predstavenstva povinnosť poskytnúť na zabezpečenie konania valného zhromaţdenia povereným akcionárom zoznam akcionárov. 23 5M Obdo 1/2011 Ak tak predstavenstvo v lehote určenej súdom neurobí, pouţijú sa primerane ustanovenia osobitného zákona (§ 181 ods. 3 Obchodného zákonníka).
ust. § 155 ods. 1 Obchodného zákonníka, akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa
zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom, ak zákon neustanovuje inak.
6 štvrtá veta Obchodného zákonníka, práva spojené s akciou na meno, je voči spoločnosti oprávnená vykonávať osoba zapísaná v zozname akcionárov.
233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov, cenné papiere na meno, cenné papiere na doručiteľa a cenné papiere na rad (ktoré moţno previesť rubopisom), moţno zexekvovať tak, ţe exekútor spíše tieto cenné papiere
ustanovení o predaji hnuteľných veci a odníme ich.
Exekučného poriadku, exekúciou nemoţno postihnúť veci, ktorých predaj je
osobitných predpisov zakázaný alebo ktoré
osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú.
1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne peňaţné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej len „podnik“) alebo ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu, včítane ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto podnikaní, a to na slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby (ďalej len „privatizácia“).
3 zákona č. 192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôleţitých štátnych podnikov a akciových spoločností (účinného do 12.októbra 1999), predmetom privatizácie nemôţu byť akcie T.-u, a.s. B. a S., a.s. Bratislava, ktorých drţiteľom alebo vlastníkom je štát alebo fond; ust. § 4 ods. 2 sa vzťahuje aj na tieto akciové spoločnosti. 24 5M Obdo 1/2011 Z obsahu spisu vyplýva, ţe navrhovateľ nie je zapísaný v zozname akcionárov spoločnosti T., a. s., B.. Akcie spoločnosti T., a. s., sú emitované ako listinné cenné papiere na meno a listinné akcie neboli emitované ani rubopisované na meno navrhovateľa. V danej veci sa navrhovateľ domáhal vydania poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaţdenie spoločnosti T., a. s., a to v zmysle § 181 obch. zák. Aby akcionár mohol svoje právo v zmysle ust. § 181 ods. 2 Obch. zák. uplatniť, musí byť akcionárom spoločnosti a musí byť takým akcionárom, ktorý ma akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5% základného imania. Tohto práva sa nemôţe domáhať osoba, ktorá nie je akcionárom spoločnosti. Súd prvého stupňa nedostatočne posúdil otázku, ţe navrhovateľ je akcionárom spoločnosti T., keď vyslovil, ţe akcie spoločnosti T., a. s. , boli v roku 1998 účinne prevedené zo Slovenskej republiky na navrhovateľa prostredníctvom ich predaja v exekúcii. Dovolací súd sa stotoţnil so záverom uvedeným v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora, ţe pochybenie súdu prvého stupňa spočíva v tom, ţe pri posúdení veci neaplikoval ust. § 114 Exekučného poriadku, ako aj ust. § 1 ods. 1 zák. č. 92/1991 Zb. a § 2 ods. 3 Exekučného poriadku, ako aj ust. § 1 ods. 1 zák. č. 92/1991 Zb. a § 2 ods. 3 zák. č. 192/1995 Z. z. V zmysle uvedených zákonných ustanovení nemohli byť akcie spoločnosti T., a. s., predmetom exekúcií. Na základe platnej právnej úpravy z r. 1998 akcie, emitované spoločnosťou T., a. s., vo vlastníctve štátu nebolo moţné prevádzať na inú osobu ţiadnym spôsobom, a to ani núteným výkonom práva exekúciou, predajom cenných papierov. Svedčí o tom ústavné zmocnenie v čl. 20 ods. 2 a na jeho základe vydaný zákon o strategických podnikoch, ţe akcie T., a. s., boli v r. 1998 vo výlučnom vlastníctve štátu a zákon o veľkej privatízácii, ktorý tým, ţe vymedzil podmienky a spôsob moţného prevodu majetkovej účasti štátu, vylúčil tým aj prevod prostredníctvom exekučného prevodu cenných papierov, čo malo za následok, ţe ak zákon o strategických podnikoch vylúčil v privatizácii akcií T., a. s., vylúčil tým zároveň aj prevod prostredníctvom exekúcie predajom cenných papierov. Akcie T., a. s., v r. 1998 nebolo moţné ani privatizovať a nebolo moţné ani ţiadnym iným spôsobom previesť, teda zmeniť ich vlastníka. Nemohol ich nadobudnúť ţiadny iný subjekt, a to bez ohľadu na titul nadobudnutia. 25 5M Obdo 1/2011 Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti vychádza zo zásady, ţe majetok štátu je exekuovateľný. Ide však o zásadu, ktorá nie je bezvýnimočná. Exekučný poriadok v § 114 a nasl. ustanovuje, ktoré veci nepodliehajú exekúcii. Exekúciou nemoţno postihnúť veci, ktorých predaj je osobitným predpisom zakázaný, tieţ veci, ktoré
osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú. Osobitným predpisom, ktorý zakazuje akýkoľvek predaj akcií T.-u, a.s. vo vlastníctve štátu, je zákon č. 92/1991 Zb., § 1 ods. 3 vo väzbe na zákon č. 192/1995 Z.z. (§ 2 ods. 3). Zo zákazu predaja akcií T.-u, a.s. vyplýva aj vylúčenie veci z exekúcie v zmysle § 114. Toto vylúčenie akcií T.-u, a.s. z exekúcie má ústavný základ v čl. 20 ods. 2 Ústavy. To znamená, ţe v čase vykonania exekúcie, akcie T.-u, a.s. nebolo moţné postihnúť exekúciou, lebo osobitný zákon ich predaj zakazoval. Boli vylúčené z exekúcie ex lege, t.j. bez toho, aby sa muselo urobiť v tomto smere konkrétne rozhodnutie. Ide o absolútnu neprípustnosť exekúcie pre zákonný zákaz predaja akcií T.-u, a.s., a teda aj zákonný zákaz ich exekučného predaja. Tým, ţe boli za predmet exekúcie označené akcie T.-u, a.s., ktoré podliehali zákazu predaja, dostala sa exekúcia do rozporu s ust. § 114 Exekučného poriadku, lebo v zmysle tohto ustanovenia ich nebolo moţné postihnúť exekúciou.
ust. § 61 Exekučného poriadku, navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Ust. § 61 Exekučného poriadku vylučuje, aby sa dotknutá osoba domáhala opätovného nadobudnutia práva po tom, čo na základe exekúcie nastala zmena subjektu práva, t.j. v prípade, ak vykonaním exekúcie určité právo stratila. Ust. § 61 Exekučného poriadku je aplikovateľné na prípady, kedy bola exekúcia vykonaná na základe neexistujúceho alebo zrušeného exekučného titulu alebo kedy Exekučný poriadok priznáva dobromyseľnému vydraţiteľovi nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka. Ak právny poriadok vylučuje, aby určitú vec alebo právo nadobudla od štátu iná osoba, potom zmena subjektu práva exekúciou nemôţe nastať. Poukazovanie na zákonný zákaz návratu do pôvodného stavu nemá teda opodstatnenie, ak ţiadna zmena stavu exekúciou nenastala. Preto ak došlo v rámci exekúcie k predaju veci aj napriek zákonnému zákazu ich exekúcie, nedošlo k tomu, čo má exekúcia predajom veci v zásade za následok, a to k vzniku vlastníckeho práva vydraţiteľa k tejto veci v súlade s platno
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.