Najvyšší súd Slovenskej republiky 6 Cdo 74/2012 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Minor spol. s r.o., naposledy so sídlom v Bratislave, Račianska 66, proti povinnému Jednota, spotrebné družstvo Rimavská Sobota „v likvidácii“, so sídlom v Rimavskej Sobote, Čerenčianska 24, o vymoženie 7282 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.zn. 1 Er 675/96, o dovolaní súdnej exekútorky JUDr. Viery Šovčíkovej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- októbra 2011 sp.zn. 1 CoE 462/2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- októbra 2011 sp.zn. 1 CoE 462/2011 v časti, v ktorej krajský súd odmietol odvolanie súdnej exekútorky smerujúce proti výroku, ktorým jej exekučný súd uloţil povinnosť vrátiť povinnému výťaţok z draţby nehnuteľnosti v sume 8.962,36 eur, z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie. Dovolanie súdnej exekútorky proti tej časti uvedeného uznesenia krajského súdu, ktorou krajský súd odmietol jej odvolanie smerujúce proti výroku, ktorým exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 18.mája 2011 č.k. 1 Er 675/1996-49 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, vyslovil, ţe o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a uloţil súdnej exekútorke povinnosť vrátiť povinnému výťaţok z draţby nehnuteľností zo dňa
- marca 1998 v sume 8.962,36 eur v lehote 20 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil 2 6 Cdo 74/2012 ju v súlade s § 57 ods. 1 písm. g/ EP, keď zistil, ţe oprávnený zanikol bez právneho nástupcu. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 3 O.s.p. K tretiemu výroku uviedol, ţe ak nedôjde k právoplatnému rozvrhu výťaţku draţby v zmysle § 164 EP (ako tomu bolo v danej veci), za majiteľa ceny utŕţenej v procese draţby sa aţ do rozvrhnutia výťaţku draţby povaţuje povinný. Zaviazal preto súdnu exekútorku vrátiť povinnému výťaţok z draţby. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z
- októbra 2011 sp.zn. 1 CoE 462/2011 rozhodujúc o odvolaní súdnej exekútorky odmietol jej odvolanie ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. V rámci preskúmania postavenia súdnej exekútorky v tomto konaní vychádzal z ustanovenia § 37 Exekučného poriadku v znení účinnom do
- februára 2002, v ktorom znení Exekučný poriadok exekútorovi postavenie účastníka exekučného konania ešte nepriznával. Vo vzťahu k prvému a druhému výroku exekučného súdu dospel preto k jednoznačnému záveru, ţe súdna exekútorka nie je oprávnená v tejto časti podať odvolanie proti uzneseniu exekučného súdu. Osobitne posudzoval, či súdna exekútorka nemá postavenie účastníka konania v časti, v ktorej exekučný súd rozhodol o jej povinnosti vrátiť povinnému vyťaţok z draţby. Dospel k záveru, ţe ani v tomto prípade pri odmietnutí odvolania by nedošlo k odňatiu procesných práv spôsobujúcich ujmu súdnej exekútorke, keďţe výťaţok z draţby nie je majetkom súdneho exekútora (stotoţnil sa s názorom exekučného súdu, ţe za majiteľa výťaţku sa aţ do rozhodnutia o jeho rozvrhnutí povaţuje povinný). Ani v tejto časti konania nepovaţoval preto súdnu exekútorku za účastníčku, a teda za osobu oprávnenú na podanie odvolania. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu v celom jeho rozsahu podala včas dovolanie súdna exekútorka (ďalej len „dovolateľ“). Ţiadala rozhodnutie odvolacieho súdu a rovnako súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. V dovolaní uviedla, ţe odvolací súd rozhodol nesprávne, v rozpore so zákonom, keď jej odvolanie odmietol z dôvodu, ţe bolo podané neoprávnenou osobou. Uviedla, ţe aj iné osoby, neţ oprávnený a povinný, môţu byť účastníkom tej časti (exekučného) konania, v ktorej im zákon priznáva toto postavenie. Vytýkala exekučnému a odvolaciemu súdu, ţe neskúmali, či pred zánikom oprávneného neboli práva účastníka exekučného konania prevedené na inú osobu. Rozhodnutie exekučného súdu, ktorým jej uloţil povinnosť vrátiť povinnému výťaţok z predaja povaţovala za nesprávne, prijaté v rozpore s ustanovením § 61 EP, podľa ktorého je navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní vylúčené. Navyše, v danom prípade suma získaná draţbou nebola ňou zadrţiavaná nedôvodne. Okrem toho namietala, ţe 3 6 Cdo 74/2012 exekučný súd nesprávne vo výroku uznesenia vyslovil, ţe o trovách rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O trovách exekučného konania exekučný súd totiţ rozhoduje dodatočne, po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie v zmysle § 200 ods. 2 EP. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala k tomu oprávnená osoba, skúmal najskôr jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie súdnej exekútorky v časti, v ktorej krajský súd odmietol jej odvolanie smerujúce proti výroku, ktorým jej exekučný súd uloţil povinnosť vrátiť povinnému výťaţok z draţby nehnuteľnosti v sume 8.962,36 eur, je prípustné a zároveň aj dôvodné a ţe jej dovolanie v časti, ktorou krajský súd odmietol jej odvolanie smerujúce proti výroku, ktorým exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, treba odmietnuť. Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu a tieţ na to, ako rozhodol odvolací súd a tieţ bez ohľadu na predmet konania, pričom predpokladom prípustnosti je zistenie, ţe postupom súdu sa účastníkovi odňala moţnosť konať pre súdom. Vo všeobecnosti pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je napr. uznesenie, ktorým odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorené podané (porovnaj rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 23, ročník 1994). O taký prípad ide aj vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie z dôvodu, ţe bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), hoci pre tento záver nebol daný zákonný dôvod. Odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa môţe podať predovšetkým účastník konania (§ 201 veta prvá O.s.p.), pričom účastníkom exekučného konania je oprávnený a povinný. Účastníkom pre určitý úsek konania môţe byť aj osoba (fyzická alebo právnická osoba), o ktorej procesných právach a povinnostiach sa má v konaní rozhodovať. Postavenie inej osoby ako účastníka pre určitú časť (exekučného) konania je potrebné vyvodiť z konkrétnej procesnej situácie. Ak súd uloţil rozhodnutím inej osobe neţ účastníkovi 4 6 Cdo 74/2012 konania povinnosť na plnenie, spravidla má pre túto časť konania táto osoba postavenie účastníka konania, a teda je, okrem iného, oprávnená napadnúť túto časť rozhodnutia opravným prostriedkom. Z hľadiska procesného postavenia tejto osoby v konaní nie je určujúce, či rozhodnutie je alebo nie je vecne správne. Táto otázka môţe byť predmetom skúmania odvolacím súdom na základe opravného prostriedku podaného práve touto osobou. V posudzovanej veci exekučný súd uznesením zaviazal súdnu exekútorku vrátiť povinnému výťaţok z draţby nehnuteľnosti v sume 8962,36 eur. Uvedeným výrokom rozhodnutia uloţil teda osobe, ktorá nie je účastníkom exekučného konania, povinnosť na plnenie. Súdna exekútorka má preto pre túto časť exekučného konania postavenie účastníka a bola preto oprávnená túto časť rozhodnutia napadnúť opravným prostriedkom. Ak odvolací súd dospel v tejto časti jej odvolania k inému záveru, rozhodol nesprávne. Ide teda o prípad, keď odvolací súd odmietol odvolanie súdnej exekútorky z dôvodu, ţe bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), hoci pre tento záver neboli splnené zákonné podmienky. Týmto nesprávnym rozhodnutím odňal súdnej exekútorke moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu v uvedenej časti preto podľa § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Pokiaľ odvolací súd odmietol odvolanie súdnej exekútorky proti tej časti uznesenia krajského súdu, ktorou krajský súd odmietol jej odvolanie smerujúce proti výroku, ktorým exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, rozhodol správne. V tejto časti uznesenia exekučný súd rozhodol vo vzťahu k procesným právam a povinnostiam oprávneného a povinného, t.j. účastníkov exekučného konania. Touto časťou uznesenia nerozhodoval o procesných právach a ani o procesných povinnostiach, ktoré by sa týkali súdnej exekútorky a ani nejde o takú procesnú situáciu, ktorej povaha by svedčila tomu, ţe jej treba pre tento úsek konania priznať postavenie účastníka. Zákonné dôvody uvedené v § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. pre odmietnutie jej odvolania smerujúce proti výroku, ktorým exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, boli naplnené. Krajský súd neodňal preto touto časťou rozhodnutia súdnej exekútorke moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.. Keďţe vady uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. dovolacím súdom zistené neboli a dovolanie nie je prípustné ani podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. (uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolanie súdnej exekútorky odmietol, nevykazuje znaky ţiadneho z tam uvedených 5 6 Cdo 74/2012 uznesení), dovolanie v tejto časti napáda uznesenie odvolacieho súdu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie súdnej exekútorky v tejto časti preto podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., odmietol. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 23.januára 2013 JUDr. Ladislav Górász, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová