1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Tr. por. dovolanie obvineného B. Š. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Košice I z 23. apríla 2009, sp. zn. 4T 65/2008, bol obvinený B. Š. uznaný za vinného v bode 1/ z obzvlášť závažného zločinu vraždy
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu
1 Tr. zák. vo viacčinnom súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
2 Tr. zák., v bode 2/ zo zločinu vydierania
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe, že 1/ dňa
2 písm. a/ Tr. zák. za použitia § 41 ods. 1, ods. 2, § 36 písm. c/, § 37 písm. f/, písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov nepodmienečne, na výkon ktorého bol
3 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
1 s použitím § 77 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. zák. a použitím § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému uložený ochranný dohľad vo výmere 3 (troch) rokov. 5 Tdo 12/2011 3
2 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranné psychiatrické a protialkoholické liečenie ústavnou formou.
1 písm. a/ Tr. zák. bol obvinenému uložený trest prepadnutia veci, a to revolver zn. Smith&Wesson, kal. 38, S&B Special CTG, výrobné číslo K., pod ním vyrazené číslo X., rok výroby nezistený, pričom vlastníkom prepadnutej veci sa
6 Tr. zák. stáva štát.
1 Tr. por. súd zaviazal obvineného uhradiť poškodenému J. P. škodu vo výške 7 969,46 €, poškodenej S. R. škodu vo výške 3 364,24 € a poškodenej V., škodu v celkovej výške 4 665,14 €. Proti tomuto rozsudku podal obvinený B. Š. odvolanie ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 750), ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu osobitným podaním. V písomných dôvodoch svoje odvolanie modifikoval v tom smere, že ho podáva do výroku o vine v bode 2/ rozsudku ako aj do výroku o treste. V prvom rade vytýkal súdu prvého stupňa, že pri ustálení viny v bode 2/ vychádzal zo svedeckých výpovedí D. Ď., ktorá vypovedala rozporne a zmätočne. Naopak súd vôbec neprihliadol na dôkazy svedčiace v jeho prospech. Taktiež vytýkal súdu prvého stupňa, že neakceptoval jeho návrhy na doplnenie dokazovania a jeho náčrt rekonštrukcie považoval za bezvýznamný. Výhrady mal aj voči uloženému trestu, ktorý považoval za príliš prísny. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o vine v bode 2/ a domáhal sa oslobodenia. Za skutok v bode 1/ žiadal uložiť miernejší trest odňatia slobody. Na podklade včas podaného odvolania obvineného B. Š. vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý po doplnení dokazovania na verejnom zasadnutí 8. októbra 2009 uznesením pod sp. zn. 6 To 60/2009, odvolanie obvineného
por. zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
a/ Tr. por. odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 5 Tr. por.), v zákonom stanovenej 5 Tdo 12/2011 5 lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.). Dovolanie bolo podané po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 Tr. por.), prostredníctvom zvoleného obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.). Zároveň však zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 1 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c/ Tr. por. odmietnuť. Obvinený B. Š., ako už bolo vyššie uvedené, opieral podané dovolanie v prvom rade o ustanovenie § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., že odvolací súd sa v bode 2/ nevysporiadal s jeho obhajobou, pričom odkazoval na dôvody svojho odvolania, čím zásadným spôsobom porušil jeho právo na obhajobu, nakoľko vo veci neboli vykonané všetky potrebné dôkazy.
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. 5 Tdo 12/2011 6 Dovolateľom uvádzaný dovolací dôvod predpokladá, že v konaní došlo k porušeniu práva na obhajobu najmä tým, že boli porušené ustanovenia o povinnej obhajobe § 37 Tr. por. Predovšetkým ide o prípady, kedy súd vykonával úkony trestného konania bez obhajcu obvineného napriek tomu, že ho obvinený musel mať z dôvodu povinnej obhajoby. V posudzovanej veci bolo trestné stíhanie obvineného vedené pre obzvlášť závažný zločin, preto išlo o prípad povinnej obhajoby v zmysle § 37 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Obvinenému bol preto v prípravnom konaní opatrením sudcu pre prípravné konanie z 5. júna 2008 ustanovený obhajca JUDr. G. Z., ktorý sa zúčastňoval úkonov prípravného konania a bol prítomný počas hlavného pojednávania i verejného zasadnutia o odvolaní, mal teda možnosť počas celého konania kvalifikovane navrhovať, predkladať a zadovažovať dôkazy slúžiace na obhajobu obvineného. Okrem toho právo na obhajobu v zmysle uplatneného dovolacieho dôvodu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Tr. por.) a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie tohto práva zo strany obhajoby obvineného. V prípade, že právo na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov (§ 34 ods. 1 a § 44 ods. 2 Tr. por.), zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa takýmto návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu vyhovieť, alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú. Za porušenie práva na obhajobu v zmysle tohto dovolacieho dôvodu preto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Tr. por. resp. práva
11 Tr. por. Obvinený vo svojom dovolaní ako ďalší dovolací dôvod uviedol ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., pretože
neho je rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa v zmysle uplatneného dovolacieho dôvodu rozumie, že skutok (v posudzovanom prípade pod bodom 2/) v napadnutom rozhodnutí bol kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podstatou právneho posúdenia skutku 5 Tdo 12/2011 7 ako posúdenia hmotnoprávneho je aplikácia hmotného práva, t.j. trestného zákona na skutkový stav, ktorý zistil súd a nie ako sa jeho zistenia domáha dovolateľ. Dovolaciemu dôvodu
tohto ustanovenia zodpovedajú také námietky, v ktorých dovolateľ tvrdí, že skutkový stav, ktorý zistili súdy, nenaplňuje znaky trestného činu, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Dovolacím dôvodom nie sú skutkové námietky, ktorými sa dovolateľ snaží dosiahnuť iné hodnotenie dôkazov oproti tomu, ako ich hodnotili súdy a tak dosiahnuť zmenu skutkových zistení
vlastnej verzie skutkového stavu. V posudzovanej veci to znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie
ktorého obvinený spáchal skutok pod bodom 2/ tak, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorého skutkovými závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Popísanému skutkovému stavu potom zodpovedá i právny záver vyjadrený v posúdení tohto skutku ako zločin vydierania
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. Použitú právnu kvalifikáciu
citovaného ustanovenia odôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú do popisu skutku zahrnuté a ktoré vyjadrujú naplnenie príslušných zákonných znakov uvedeného zločinu. Z uvedeného vyplýva, že ani dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. neobstojí, pretože námietky obvineného smerujú výhradne voči hodnoteniu dôkazov, resp. úplnosti vykonaného dokazovania, teda proti skutkovým zisteniam súdu prvého a druhého stupňa, pričom vo vytýkaných vadách až následne vidí nesprávne právne posúdenie skutku. Na podklade tohto dôvodu však nemožno skúmať ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania ani správnosť hodnotenia dôkazov, pretože táto činnosť súdu spočíva v aplikácii procesných ustanovení a nie hmotnoprávnych. Obvinený B. Š. vo svojom dovolaní v podstate len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti jeho dovolanie obsahuje argumenty stojace mimo uplatnených dôvodov a poukazuje predovšetkým na nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd ako už bolo vyššie uvedené, však nie je oprávnený skúmať správnosť a úplnosť skutkových zistení, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Nad rámec dovolania, pretože dovolací súd je viazaný jeho dôvodmi a dovolanie bolo podané v prospech obvineného a nebolo podané generálnym prokurátorom v jeho neprospech, považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že rozhodnutím súdu prvého stupňa došlo 5 Tdo 12/2011 8 k porušeniu zákona výrazne v prospech obvineného B. Š., ktoré pochybenie nebolo možné napraviť ani v odvolacom konaní, pretože odvolanie podal iba obvinený, a preto krajský súd nemohol rozhodnúť v jeho neprospech. Zo skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku totiž vyplýva, že obvinený poškodeného J. R. úmyselne usmrtil. K pokusu usmrtiť došlo z jeho strany iba vo vzťahu k poškodenému J. P., pričom súd prvého stupňa konanie obvineného v tomto bode právne kvalifikoval iba ako obzvlášť závažný zločin vraždy
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu
1 Tr. zák. Správne malo byť jeho konanie kvalifikované ako obzvlášť závažný zločin vraždy
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu
1 Tr. zák. Nesprávne kvalifikovala konanie obvineného už obžaloba (č.l. 645-648), ktorý nedostatok mohol súd prvého stupňa odstrániť na verejnom zasadnutí 4. novembra 2008 pri predbežnom prejednaní obžaloby.
c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené podmienky dovolania
por. V posudzovanom prípade neboli splnené zákonné podmienky dovolania, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného B. Š. odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 24. marca 2011 JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Peter Szabo Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.