1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v znení zák. č. 553/2002 Z.z. prerokoval na neverejnom zasadnutí
H. st., otca obvineného Š. H. ml., sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 29. marca 2007, sp. zn. 1T 61/2005, bol Š. H. ml. uznaný za vinného z trestného činu sexuálneho násilia
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v znení zák. č. 553/2002 Z.z. na skutkovom základe, že v presne nezistený deň v auguste 2003 v P., v obývačke bytu na ulici F. bozkával maloletú S.U., nar. X. na ústa a objímal ju, čomu sa bránila, následne sa zosunula z gauča na koberec, kde ju chytil za zápästie rúk a nútil ju, aby sa dotýkala jeho pohlavného údu, po čom si jednou rukou stiahol trenírky na stehná, chytil jej oboma rukami hlavu a povedal, aby mu lízala pohlavný úd, potom jej hlavu držal jednou rukou a do druhej vzal pohlavný úd, ktorým sa dotýkal jej tváre, ďalej jednou rukou jej silno stlačil tvár v oblasti úst tak, že musela otvoriť ústa a druhou rukou jej pohlavný úd nasilu vložil do úst a povedal, aby mu jazykom lízala pohlavný úd, keď to odmietla, jednou rukou jej chytil zozadu hlavu a striedavo si ju pritláčal a odtláčal od jeho pohlavného údu, čomu sa bránila tak, že sa snažila dať hlavu preč, potom ejakuloval do jej úst, po čom ho uštipla do nôh a z bytu odišla. 3 Tdo 11/2011 2 Za to bol odsúdený
2 písm. b/ Tr. zák. v znení zák. č. 553/2002 Z.z. za použitia § 35 ods. 2 Tr. zák. v znení zák. č. 553/2002 Z.z. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do I.(prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uložený mu trestným rozkazom Vojenského obvodového súdu Bratislava z 9. júna 2006, sp. zn. 2T 26/2006, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 bola poškodená M. U., bytom P., s nárokom na náhradu škody odkázaná na občiansko-právne konanie. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obvinený Š. H.. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že sa ničoho nedopustil. Poukazoval na rozpory a
neho nejasnosti vo výpovediach svedkov, hlavne poškodenej maloletej S.U., ktorá často menila svoje výpovede, a preto mala byť vykonaná konfrontácia medzi ním a poškodenou. Verzia skutku ako ho poškodená popísala je absurdná, nemieni pykať za výmysel a klamstvo. Bol krivo obvinený, a preto žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie. Na podklade odvolania obvineného Š. H. vo veci rozhodoval Krajský súd v Trenčíne, ktorý na verejnom zasadnutí 9. marca 2010 pod sp. zn. 2 To 7/2008,
por. odvolanie obvineného ako nedôvodné zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dovolateľa nestal, pretože poškodená i svedkyňa sa v byte zdržali minimálnu dobu, za ktorú nemohlo dôjsť ku skutku uvedenom v obžalobe. Poškodená bola len niekoľko sekúnd o samote s jeho synom, preto ju nemohol donútiť za takú krátku dobu k orálnemu sexu. V opačnom prípade by to musela vidieť aj svedkyňa O. To, čo sa odohralo v jeho byte za prítomnosti jeho syna, poškodenej a svedkyne O., nie je trestný čin. Preto ide o nesprávne posúdenie zisteného skutku, čo je dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Navrhol preto napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prerokovanie a rozhodnutie. Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania stranám trestného konania s upozornením, že sa môžu k dovolaniu vyjadriť. Okresný prokurátor podaním z 13. januára 2011 navrhol dovolanie
c/ Tr. por. odmietnuť, pretože nie sú splnené zákonné podmienky dovolania. K podanému dovolaniu sa v určenej lehote vyjadrila i matka poškodenej M. D. (predtým U.), ktorá navrhla dovolanie zamietnuť, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne. 3 Tdo 11/2011 4 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 5 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.). Dovolanie podal otec obvineného v súlade s ustanovením § 373 ods. 1 Tr. por. prostredníctvom zvoleného obhajcu. Zároveň však zistil, že dovolanie otca obvineného je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
c/) Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 1 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c/ Tr. por. odmietnuť. Dovolateľ Š. H. st., ako už bolo vyššie uvedené, opieral podané dovolanie v prvom rade o ustanovenie § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., že v konaní boli zásadným spôsobom porušené práva jeho syna na obhajobu, pretože neboli vykonané všetky potrebné dôkazy. 3 Tdo 11/2011 5
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Dovolateľom uvádzaný dovolací dôvod predpokladá, že v konaní došlo k porušeniu práva na obhajobu najmä tým, že boli porušené ustanovenia o povinnej obhajobe § 37 Tr. por. Predovšetkým ide o prípady, kedy súd vykonával úkony trestného konania bez obhajcu obvineného napriek tomu, že ho obvinený musel mať z dôvodu povinnej obhajoby. V posudzovanej veci bolo trestné stíhanie obvineného vedené pre trestný čin, na ktorý bola stanovená trestná sadzba odňatia slobody od 5 do 12 rokov, pričom začalo ešte za účinnosti starého Trestného poriadku (zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), preto aj celé konanie prebiehalo
ustanovení tohto zákona. Prípady povinnej (vtedy nutnej obhajoby) upravovalo ustanovenie § 36 citovaného zákona. Vzhľadom na trest, ktorý obvinenému hrozil išlo o prípad nutnej obhajoby
3 Tr. por. Obvinený si zvolil na plnú moc dňa 24. mája 2004 obhajcu JUDr. P. B., ktorý sa zúčastňoval úkonov prípravného konania a bol prítomný počas celého hlavného pojednávania, mal teda možnosť počas celého konania kvalifikovane navrhovať, predkladať a zadovažovať dôkazy slúžiace na obhajobu obvineného. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní pritom vyplýva, že obhajca ani obvinený nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Obvinený až v dôvodoch odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa navrhoval vykonať dôkaz konfrontáciou s maloletou poškodenou, na ktorý návrh reagoval odvolací súd vo svojom rozhodnutí. V tejto súvislosti najvyšší súd považuje za potrebné pripomenúť, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov – ustanovenia § 2 ods. 5 a ods. 6 a § 125 Tr. por.
nich bolo potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý bol nevyhnutný pre rozhodnutie.
zásady voľného hodnotenia dôkazov zákon nestanovil žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Za porušenie práva na obhajobu v zmysle uplatňovaného dovolacieho dôvodu preto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov. Skutočnosť, že odvolací súd neakceptoval návrh obvineného na doplnenie dokazovania preto neznamená, že v posudzovanom prípade došlo k porušeniu práva na obhajobu. Dovolateľ vo svojom dovolaní ako ďalší dovolací dôvod uviedol ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., pretože
neho je napadnuté rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. 3 Tdo 11/2011 6 Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa v zmysle uplatneného dovolacieho dôvodu rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že išlo o iný trestný čin. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podstatou právneho posúdenia skutku ako posúdenia hmotnoprávneho je aplikácia hmotného práva, t.j. trestného zákona na skutkový stav, ktorý zistil súd a nie ako sa jeho zistenia domáha dovolateľ. V posudzovanom prípade to znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie
ktorého obvinený Š. H. ml. spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorého skutkovými závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Popísanému skutkovému stavu potom zodpovedá i právny záver vyjadrený v posúdení skutku ako trestný čin sexuálneho násilia
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Použitú právnu kvalifikáciu
citovaného ustanovenia odôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú do popisu skutku zahrnuté a ktoré vyjadrujú naplnenie príslušných zákonných znakov uvedeného trestného činu. Z tohto pohľadu dovolanie otca obvineného pokiaľ uplatňuje dovolací dôvod § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. neobstojí, pretože jeho námietky smerujú výhradne voči hodnoteniu dôkazov, resp. úplnosti vykonaného dokazovania, teda proti skutkovým zisteniam súdu prvého a druhého stupňa, pričom vo vytýkaných vadách až následne vidí nesprávne právne posúdenie skutku. Na podklade tohto dôvodu však nemožno skúmať ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania ani správnosť hodnotenia dôkazov
6 Tr. por., pretože táto činnosť súdu spočíva v aplikácii procesných ustanovení a nie hmotnoprávnych. Z vyššie uvedeného vyplýva, že podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatnených dôvodov a poukazuje predovšetkým na nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd ako už bolo vyššie uvedené, však nie je oprávnený skúmať správnosť a úplnosť skutkových zistení, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie.
c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené podmienky dovolania
por. 3 Tdo 11/2011 7 V posudzovanom prípade neboli splnené zákonné podmienky dovolania, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie Š. H. st., otca obvineného Š. H. ml., odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 17. marca 2011 JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r. predseda senátu Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.