Obsah (11)

§ 250§ 258§ 228§ 256§ 9§§ 524§ 58§ 229§ 254§ 642§ 31

N a j v y š š í s ú d 2 To 4/2012 Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obţalovanému M. Š. a spol. pre trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 5 Tr. zák. v znení účinnom do

1. januára 2006 na verejnom zasadnutí konanom
2. októbra 2012 v Bratislave o odvolaní obţalovaných M.. Š., G. B. a krajského prokurátora v Košiciach proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo
3. mája 2012, sp. zn. 3 T 8/2003 rozhodol t a k t o : I.

§ 258ods.

1 písm. f/, ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o náhrade škody vo vzťahu k poškodeným: W. S. a.s., K., M. spol. s r.o., T.T. s.r.o., K., O. a spol. a L.L. a.s. Na základe § 259 ods. 3 Tr. por. sa

§ 228ods.

1 Tr. por. ukladá obţalovaným M. Š. a G. B. povinnosť nahradiť spôsobenú škodu: W. S. K. a.s., S., K. vo výške 925,46 eur (27 880,50 SK), M. spol. s r.o., A., O. vo výške 282 042,96 eur (8 496 826,20 SK), T.T. s.r.o., K., K. vo výške 61 865,83 eur (1 863 770,04 SK), O. a spol., H., V. vo výške 32 198,10 eur (970 000 SK), L.L. a.s., V. vo výške 16 727,92 eur (503 945,60 SK), a to spoločne a nerozdielne s odsúdeným E. S., ktorý bol na náhradu škody v tomto rozsahu zaviazaný právoplatným rozsudkom Krajského súdu v K. z 5. februára 2007, sp. zn. 3 T 8/03 II.

§ 256Tr.

por. odvolanie krajského prokurátora sa zamieta. O d ô v o d n e n i e 2 To 4/2012 2 Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo 14. mája 2012, sp. zn. 3 T 8/03 boli obţalovaní M. Š. a G. B. uznaní za vinných z pokračujúceho trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva (spolu s uţ odsúdeným E. S.)

§ 9ods.

2, § 250 ods. 5 Tr. zák. účinného do

1. januára 2006, na tom skutkovom základe, ţe 1/ dňa
2. mája 2001 spoločným konaním s uţ odsúdeným E. S. obţalovaní M. Š. a G. B. ako konatelia spoločnosti N. s.r.o. so sídlom v K. na základe zmluvy o sprostredkovaní so spoločnosťou E. s.r.o. K. pod zámienkou uskutočnenia nakúpu pohľadávok v rámci podnikateľskej obchodnej činnosti v úmysle podviesť spoločnosť W. S. a.s. so sídlom v K., uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok

§§ 524

- 530 Občianskeho zákonníka a § 358 Obchodného zákonníka s obchodnou spoločnosťou W. S. a.s. so sídlom v K., ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok špecifikovaných v bode II.2 predmetnej zmluvy, na základe ktorej sa spoločnosť E. s.r.o. K. zaviazala v lehote do 30 dní od uzavretia zmluvy uhradiť postupcovi odplatu vo výške 6 000 000 Sk, pričom uţ v čase podpisu zmluvy obţalovaní vedeli, ţe za postúpené pohľadávky nezaplatia, po podpise zmluvy prevzali pohľadávky spoločnosti W. S. a.s. voči Ţ. v hodnote 6 000 000 Sk, ktoré odpredali, dohodnutú odplatu v dohodnutom termíne spoločnosti W. S. a.s. ani sčasti neuhradili, pričom aţ po podaní trestného oznámenia spoločnosťou W. S. a.s. postupne uhradili sumu 5 972 119,50 Sk a do dnešného dňa im neuhradili sumu 27 880,50 Sk (925,46 eur), 2/ dňa 23. marca 2001 v K. spoločným konaním s uţ odsúdeným E. S. obţalovaní M. Š. a G. B. ako konatelia spoločnosti N. s.r.o. so sídlom v K. na základe zmluvy o sprostredkovaní so spoločnosťou E. s.r.o. K., ktorej jediným konateľom bol uţ odsúdený E. S. pod zámienkou uskutočnenia nákupu pohľadávok v rámci obchodnej podnikateľskej činnosti uviedli do omylu spoločnosť M. s.r.o. so sídlom v B., ktorú zastupoval konateľ spoločnosti J. J. tak, ţe sprostredkovali uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok

§§ 524

– 530 Občianskeho zákonníka a § 358 Obchodného zákonníka, ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok špecifikovaných v bode II.2 predmetnej zmluvy, na základe ktorej sa zaviazala spoločnosť E. v lehote do 30 dní od uzavretia zmluvy uhradiť postupcovi odplatu vo výške 8 469 826,23 Sk, pričom uţ v čase podpisu zmluvy obţalovaní vedeli, ţe odplatu za postúpené pohľadávky neuhradia a ţe túto pouţijú pre vlastnú potrebu a na základe splnomocnenia konateľom spoločnosti E. s.r.o. s uţ odsúdeným S., obţalovaní M. Š. a G. B. odplatne postúpili predmetné pohľadávky na spoločnosť N. a.s. so sídlom v B., ktorá dňa

1. apríla 2001 a dňa
2. apríla 2001 zaplatila za predmetné pohľadávky formou bezhotovostného bankového prevodu na bankový účet spoločnosti E. s.r.o. č. X. zaloţený v pobočke T. a.s. v 2 To 4/2012 3 K. odplatu vo výške 6 732 000 Sk, tieto prostriedky vybral uţ odsúdený E. S. z účtu a pouţil ich v menšej časti pre vlastnú potrebu a väčšiu časť týchto finančných prostriedkov odovzdal obţalovaným M. Š. a G. B., ktorí ich pouţili na doposiaľ nezistené účely, pričom dohodnutú odplatu za pohľadávky neuhradili, čím spôsobili spoločnosti M. s.r.o. škodu vo výške 8 496 826,23 Sk (282 042,95 eur), 3/ dňa
3. apríla 2001 v K. spoločným konaním s uţ odsúdeným E. S. obţalovaní M. Š. a G. B. ako konatelia spoločnosti N. s.r.o. so sídlom v K., na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa
4. marca 2001 so spoločnosťou E. s.r.o., ktorej jediným konateľom je s uţ odsúdený E. S. pod zámienkou uskutočnenia nákupu pohľadávok v rámci obchodnej činnosti uviedli do omylu spoločnosť T.T. s.r.o. K. tak, ţe sprostredkovali uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok

§§ 524- 530 Občianskeho zákonníka so spoločnosťou T.T.

s.r.o. K., ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok špecifikovaných v bode II.2 zmluvy, a to neuhradené faktúry dlţníka Z. P. a.s. K. v celkovej sume 2 070 855,60 Sk, na základe ktorej sa zaviazala spoločnosť E. s.r.o. v lehote do 30 dní od uzavretia zmluvy uhradiť spoločnosti T.T. s.r.o. K. odplatu vo výške 1 863 770,04 Sk, hoci uţ v čase podpísania zmluvy vedeli, ţe spoločnosti T.T. s.r.o. K. uvedené prostriedky nezaplatia a dňa 23. mája 2001 dlţník - spoločnosť Z. P. a.s. K. v sídle svojej spoločnosti na ul. J. v K. vyplatila dlţnú sumu zástupcovi spoločnosti E. s.r.o. K. a tieto prostriedky uţ odsúdený E. S., obţalovaní G. B. a M. Š. pouţili na nezistený účel, čím spoločnosti T.T. s.r.o. K. spôsobili škodu vo výške 2 070 885,60 Sk (68 740,81 eur), 4/ (

obţaloby 11) dňa

1. septembra 2001 a dňa
2. októbra 2001 po spoločnej a vzájomnej dohode obţalovaní M. Š. a G. B., ako konatelia spoločnosti N. s.r.o. so sídlom v K. na ul. M., IČO: X. na základe zmluvy o sprostredkovaní so spoločnosťou E. s.r.o., ktorej jediným konateľom je uţ odsúdený E. S., so sídlom v K., na ul. B., IČO: X. sprostredkovali uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok

§§ 524- 530 Občianskeho zákonníka a § 358 Obchodného zákonníka so spoločnosťou O.

a spol. so sídlom H., V., IČO: X., ktorú zastupoval konateľ spoločnosti J. Č., ktorých predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok špecifikovaných v bode II.2 predmetných zmlúv, a to neuhradené faktúry dlţníka Ţ., K., T., IČO: X., na základe ktorých sa zaviazala spoločnosť E., s.r.o. v lehote do 30 dní od uzavretia zmlúv uhradiť postupcovi O. a spol.

zmluvy zo dňa 27. septembra 2001 odplatu za postúpené pohľadávky vo výške 729 488 Sk a

zmluvy zo dňa

1. októbra 2001 odplatu za postúpené pohľadávky vo výške 901 536,20 Sk, pričom z uvedených pohľadávok uhradili J. Č. celkovo sumu 600 000 Sk, ktoré menovaný prevzal v dňoch
2. októbra 2001 a dňa
3. novembra 2001 osobne v K. a zvyšné peniaze ani sčasti neuhradili a pouţili pre vlastnú 2 To 4/2012 4 potrebu a taktieţ na bliţšie nezistené účely, čím takto svojím konaním sa obţalovaní obohatili vo svoj prospech a spôsobili spoločnosti O. a spol. celkovo škodu vo výške 1 031 024 Sk (34 223,73 eur), 5/ (

obţaloby 14) dňa 1. júna 2001 v K. po spoločnej a vzájomnej dohode obţalovaní M. Š. a G. B. ako konatelia spoločnosti N. s.r.o. so sídlom v K., na ul. M., IČO: X., na základe zmluvy o sprostredkovaní so spoločnosťou E. s.r.o., ktorej jediným konateľom je uţ odsúdený E. S., so sídlom v K., na ul. B., IČO: X., sprostredkovali uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok

§§ 524- 530 Občianskeho zákonníka a § 358 Obchodného zákonníka so spoločnosťou L.L.

a.s., so sídlom V., IČO: X., ktorú zastupovali M. I. - predseda predstavenstva a JUDr. J. O., člen predstavenstva, ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok špecifikovaných v bode II.2 predmetnej zmluvy, a to neuhradené faktúry dlţníka Ţ., D., Ţ., K., IČO: X. v celkovej sume 4 614 680 Sk, na základe ktorej sa zaviazala spoločnosť E. s.r.o. v piatich splátkach od podpísania zmluvy uhradiť postupcovi v období od

1. júna 2001 do
2. júna 2001 dohodnutú odplatu, pričom konateľ spoločnosti E. s.r.o. uţ odsúdený E. S. a konatelia spoločnosti N. s.r.o. obţalovaní M. Š. a G. B. uţ v čase uzavretia zmluvy konali s úmyslom, ţe uvedenú pohľadávku po vymoţení od Ţ. spoločnosti L. a.s. v plnej výške neuhradia a pouţijú pre úhradu dlhov voči iným spoločnostiam, ktorým dlhovali finančné prostriedky, pričom celkovo z uvedenej sumy uhradili spoločnosti L. a.s. sumu 3 600 000 Sk na účet v S. č.ú. X. bezhotovostným prevodom a zároveň dňa
3. septembra 2001 uţ odsúdený E. S. prevzal od spoločnosti L. a.s. na základe faktúry č. P. sumu 510 734,40 Sk, ktorú obţalovaní pouţili na bliţšie nezistené účely a následne na výzvy spoločnosti L. a.s. na zaplatenie pohľadávky nereagovali, čím takto svojím konaním spôsobili spoločnosti L. a s. škodu vo výške 503 945,60 Sk (16 727,93). Za to im súd uloţil obţalovanému M. Š.

§ 250ods.

5 Tr. zák., § 40 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 1. januára 2006, s pouţitím čl. 6 ods. 1, 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských právach a základných slobôd v znení Protokolu č. 11 trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

§ 58ods.

1 písm. a/ Tr. zák., § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 mu výkon trestu podmienečne odloţil na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov. Obţalovanému G. B.

§ 250ods.

5 Tr. zák., § 40 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 1. januára 2006, s pouţitím čl. 6 ods. 1, 3 Európskeho dohovoru o ochrane 2 To 4/2012 5 ľudských právach a základných slobôd v znení Protokolu č. 11 trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

§ 58ods.

1 písm. a/ Tr. zák., § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 mu výkon trestu podmienečne odloţil na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

§ 228ods.

1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 uloţil obţalovanému M. Š. a G. B. nahradiť poškodeným spoločnostiam: W. S. K., a.s., S., K. škodu vo výške 925,46 eur (27 880,50 Sk), M. spol. s r.o., A., K. škodu vo výške 282 042,96 eur (8 496 826,20 Sk), T.T., s.r.o., K., K. škodu vo výške 68 739,81 eur (2 070 855,60 Sk), O. a spol., H., V. škodu vo výške 32 198,10 eur (970 000 Sk), L.L., a.s., V. škodu vo výške 16 727,92 eur (503 945,60 Sk).

§ 229ods.

3 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 súd poškodené strany: M., spol. s r.o. R., B. G., a.s., H., Ţ. M., s.r.o., B., P. G. - I.G., K., T. D., s.r.o., P. firma D. - Ing. J. D., P. G., a.s., P., B. O. a spol., H., V. J., a.s., V., P. M. H., a.s., T., P. M.K., s.r.o., B., K. s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obţalovaní M. Š. a G. B. a krajský prokurátor v K.. Obţalovaní v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedli, ţe trestnoprávne konanie nemôţe byť prostriedkom na zabezpečenie a uplatňovanie nárokov zo záväzkových vzťahov. Všetci zástupcovia dotknutých spoločností vo svojich výpovediach uviedli, ţe podpisovali 2 To 4/2012 6 zmluvy so spoločnosťou E. s r.o., pričom si zmluvy riadne prečítali a boli riadne oboznámení s podmienkami týchto zmlúv. Teda nemohli byť uvedení do omylu zo strany sprostredkovateľov – obţalovaných. Napokon tieto skutočnosti poškodení potvrdili aj na pojednávaní. Obţalovaní pri uzatváraní sprostredkovateľských zmlúv nemohli ani uvaţovať o svojom obohacovaní, keďţe ani nemohli vedieť, či v skutočnosti k postúpeniu pohľadávok vôbec dôjde. Nikoho pri svojej činnosti teda neuvádzali do omylu, ale uvádzali len pravdivé informácie, ktoré boli koniec-koncov potvrdené písomnou zmluvou. Okrem toho zmluvy o sprostredkovaní riadne viedli vo svojom účtovníctve a odvádzali aj dane zo sprostredkovateľských odmien, ktoré im boli vyplatené. V ďalšom poukázali na to, ţe sa sami snaţili aj aktívne dosiahnuť riešenie vzniknutých nárokov zo strany poškodených voči spoločnosti E. s.r.o. Na svoju obhajobu uviedli aj to, ţe v kaţdom zmluvnom vzťahu sa vyţaduje od zmluvných strán aj určitá obozretnosť pri uzatváraní zmlúv. K takémuto konaniu boli povinní aj poškodení. Okrem toho dodrţať zmluvné záväzky bolo povinnosťou spoločnosti E. a nie ich, pretoţe vlastné zmluvy o postúpení pohľadávok len sprostredkovali. V ďalšom namietali aj postup krajského súdu, ktorý nesprávne vyhodnotil výpoveď predtým spoluobţalovaného E. S., ktorú učinil na hlavnom pojednávaní, a to v postavení svedka. V nej uviedol, ţe jeho výpoveď z prípravného konania nie je pravdivá, to znamená, ţe obţalovaných v nej nepravdivo obvinil zo spáchania skutkov, ktoré im boli kladené za vinu. Zmenená výpoveď obţalovaného mala viesť krajský súd minimálne, k tomu, aby vznikli pochybnosti o pravdivosti jeho usvedčujúcej výpovede v prípravnom konaní. Takéto hodnotenie výpovede uţ odsúdeného E. S. podporuje aj skutočnosť, ţe tento uţ mal skúsenosti s podnikaním, pretoţe podnikal okrem spoločnosti E. s.r.o. aj v spoločnosti N. s.r.o.. Záver krajského súdu o tom, ţe uţ odsúdený E. S. nemal ţiadne skúsenosti s podnikaním je teda nesprávny. Ţiadali preto, aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie. 2 To 4/2012 7 Krajský prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania namietal, ţe krajský súd pochybil pokiaľ obţalovaným uloţil len podmienečné tresty odňatia slobody pri aplikácii ustanovenia § 40 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom zníţení trestu. Argumentoval tým, ţe obţalovaní spôsobili škodu trojnásobne prevyšujúcu hranicu škody veľkého rozsahu, pričom uţ odsúdený E. S. bol len vykonávateľom podvodného zámeru. Tento mohol uskutočniť ak len z ich pomocou. Pritom mu bol uloţený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov. Ţiadal preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a pri aplikácii ustanovenia § 40 ods. 1 Trestného zákona uloţil obom obţalovaným nepodmienečné tresty odňatia slobody a pre ich výkon ich zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal

§ 254ods.

1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohli odvolatelia podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na eventuálne chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a dospel k týmto zisteniam a záverom: V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku nezistil odvolací súd ţiadne porušenie Trestného poriadku, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo obţalovaných na obhajobu. Krajský súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 5 Trestného poriadku vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné pre jeho rozhodnutie, zároveň dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj v ich logickom súhrne, preto tomuto spôsobu z hľadiska pravidiel pre hodnotenie dôkazov nemoţno nič vytknúť. Na tomto podklade potom krajský súd vyvodil z dôkazov o podstate súdeného trestného činu v zásade správne skutkové zistenia okrem nepodstatného pochybenia o výške spôsobenej škody poškodenej spoločnosti T.T. s.r.o. K. a vyjmúc čiastkových útokov, ktoré krajský súd napriek tomu, ţe išlo o súčasť pokračujúceho trestného činu vypustil. V tejto súvislosti je potrebné poukázať, ţe krajský súd v predmetnej trestnej veci uţ rozhodoval, a to rozsudkom z

1. februára 2007, sp. zn. 3 T 8/05, ktorým oboch obţalovaných spod skutku obţaloby oslobodil. Tento rozsudok bol uznesením Najvyššieho 2 To 4/2012 8 súdu Slovenskej republiky z
2. decembra 2008, sp. zn. 2 To 13/2007, zrušený. Krajský súd opätovne rozhodol
3. februára 2010, sp. zn. 3 T 8/03, pričom aj tento rozsudok bol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
4. mája 2011, sp. zn. 2 To 8/2010, zrušený z dôvodov, ţe krajský súd nevyčerpal celý skutok tak, ako ho obom obţalovaným kládla za vinu obţaloba krajského prokurátora a pochybil aj pokiaľ ide o rozhodnutie ohľadne výroku o náhrade spôsobenej škody. Krajský súd po doplnení dokazovania v intenciách aké nariadil najvyšší súd napokon vo svojom ostatnom rozsudku, ktorý je predmetom odvolacieho konania, obţalovaných M.. Š. a G. B. uznal vinnými zo spáchania ţalovaného trestného činu tak, ako je uvedené vyššie. Z pripojeného spisového materiálnu a hlavne z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe prvostupňový súd svoj postup odôvodnil paradoxne a opätovne aj s poukazom na to, ţe rešpektoval právne záväzný názor najvyššieho súdu uvedený v jeho zrušujúcich uzneseniach tak, ako boli citované vyššie. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje znovu na uţ dlhodobo uplatňovanú súdnu prax, ţe viazanosť súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 264 ods. 1 Trestného poriadku znamená povinnosť rešpektovať závery, ktoré učinil odvolací súd v otázkach hmotného a procesného práva. V prípade hmotného práva viazanosť súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu by spočívala v tom, ţe správne zistený skutočný stav veci, t. j. skutková veta rozsudku vykazuje znaky konkrétneho trestného činu resp., ţe zistený skutok nie je trestným činom. Z uvedeného, ale aj z predchádzajúcich uznesení najvyššieho súdu je však zrejmé, ţe v danom prípade v ţiadnom smere najvyšší súd nevyslovil právny názor, ale len upozornil na to, na ktoré dôkazy okrem iného mal prvostupňový súd zamerať svoju pozornosť pri ich hodnotení. Okrem toho paradoxne vyznieva, vzhľadom k odsudzujúcej časti rozsudku za čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu (skutky 1-3, 11 a 14 obţaloby), ţe krajský súd zostávajúce čiastkové útoky vypustil, čo znamená, ţe obţalovaný de facto z ich spáchania oslobodil. Krajský súd túto časť rozsudku odôvodnil tým, ţe sa jedná o záväzkovo-právny vzťah, a teda nemôţe ísť o trestný čin, hoci aj tieto čiastkové skutky majú rovnaký vecný základ. 2 To 4/2012 9 Najvyšší súd Slovenskej republiky napriek tomuto paradoxnému vypusteniu ţalovaných skutkov z rozsudku krajského súdu nepokladal uţ za nutné toto pochybenie napravovať, pretoţe by si to vyţadovalo opätovne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol. Trestné stíhanie obţalovaných M.. Š. a G. B. trvá totiţ uţ veľmi dlhú dobu bez toho, aby obţalovaní akýmkoľvek spôsobom mali na tom podiel a zavinili predlţovanie trestného konania. Zároveň najvyšší súd vychádzal aj z toho, ţe vypustenie čiastkových skutkov pokračujúceho trestného činu podvodu nemohla uţ v podstatnej miere ovplyvniť trestnosť tohto činu a ani by sa nijako nezmenila povinnosť obvinených k náhrade škody, t. j. postavenie poškodených v trestnom konaní. V zostávajúcej časti svojho rozhodnutia krajský súd uţ dôsledne postupoval v zmysle záverov obsiahnutých v zrušujúcich uzneseniach najvyššieho súdu. Vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní zákonom predpokladaným spôsobom v súlade s ustanovením § 2 ods. 5 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach ako aj ich logickom súhrne, ktorému spôsobu z hľadiska pravidiel pre hodnotenie dôkazov nemoţno uţ nič vytknúť. Na tomto podklade potom krajský súd ohľadne uţ uvedených čiastkových útokov vyvodil z dôkazov o podstate súdeného trestného činu správne skutkové zistenia, odhliadnuc od nepodstatných pochybení o výške spôsobenej škody poškodeným subjektom, konkrétne T. s.r.o. K.. Prvostupňový súd týmto postupom teda starostlivo zváţil všetky okolnosti prípadu a správne reagoval aj na obhajobné tvrdenia obţalovaných, ktoré smerovali predovšetkým k spochybneniu výpovede uţ odsúdeného E. S. v s dôrazom na jeho samostatné podnikanie, a teda aj na jeho samostatnú zodpovednosť za jeho výsledky. Najvyšší súd k uvedenému a v reakcii na odvolacie námietky obţalovaných znovu konštatuje, ţe krajský súd postupoval správne pokiaľ neuveril uţ na zmenenú výpoveď odsúdeného E. S. učinenú na hlavnom pojednávaní, ktorá je vnútorné nelogická, vrátane samotného dôvodu, ktorý mal viesť k jej zmene. Uvedenie údajne neznámych osôb na hlavnom pojednávaní ako organizátorov trestnej činnosti na jeho postavení v trestnom stíhaní nemohlo totiţ nič zmeniť. Uţ odsúdený E. S. totiţ práve vo svojej prvotnej výpovedi podrobne a presvedčivo popísal priebeh spáchania skutku a 2 To 4/2012 10 jeho výpoveď logicky korešponduje aj s výpoveďou ostatných svedkov, tieţ zamestnancov firmy N. s.r.o., M.. Č. a R. V., tak ako to konštatuje aj prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Najvyšší súd k tomu iba dodáva, ţe krajský súd správne vzal do úvahy, ţe rozdelenie činnosti na úspešné vykonanie skutku, teda inštitucionálne oddelenie samotného nákupu a predaja pohľadávok prostredníctvom spoločnosti obţalovaných cestou zmlúv o sprostredkovaní

§ 642a nasl.

Obchodného zákonníka je moţné preto hodnotiť len ako spôsob, ktorým bolo moţné dosiahnuť ţelaného následku, teda obohatenie sa na úkor poškodených, v tomto prípade samozrejme, zastretým spôsobom z pohľadu ich firmy. Na tom nemôţe nič zmeniť ani odvolacia námietka obţalovaných, ţe poškodení mali byť obozretní, mali moţnosť od zmluvu odstúpiť. Podvodný úmysel obţalovaných bol však uţ dokonaný a okrem toho nemoţno ich úmysel zamieňať so subjektívnou stránkou poškodených tzn. ich snahou na základe, na oko serióznej ponuky obţalovaných, predať svoje pohľadávky. O tomto podvodnom úmysle obţalovaných na základe ich konania najvyšší súd nemal ţiadne pochybnosti. Vzhľadom k uvedenému správne postupoval krajský súd pokiaľ po právnej stránke konanie obţalovaných kvalifikoval ako pokračujúci trestný čin podvodu

§ 250ods.

1 ods. 5 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2 Tr. zák. účinného do

1. januára
2. V uvedenom smere preto najvyšší súd uţ len poukazuje na správne dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. Krajský súd nepochybil ani pokiaľ sa týka rozhodnutia o druhu a výmere trestu. Správne prihliadol na všetky podstatné okolnosti, ktoré sú rozhodné pre stanovenie druhu a výmery trestu

§ 31ods.

1 Trestného zákona na stupeň spoločenskej nebezpečnosti ich konania (§ 3 ods. 4 Tr. zák.). Zároveň správne zohľadnil aj neúmernú dĺţku predmetného trestného konania, ktorú v ţiadnom prípade nemohol pričítať na ťarchu obţalovaným. Správne preto aplikoval zmierňovacie ustanovenie § 40 ods. 1 Trestného zákona a uloţil im trest odňatia slobody pod dolnou hranicou trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom pre ţalovaný trestný čin. Od spáchania skutkov uplynulo totiţ uţ viac ako 12 rokov a za túto dobu sa obţalovaní nedopustili ţiadneho protiprávneho konania a viedli v tomto období riadny a usporiadaný ţivot. 2 To 4/2012 11 V tomto ohľade najvyšší súd nemôţe súhlasiť s názorom prezentovaným v odvolaní krajského prokurátora, ţe trest uloţený uţ odsúdenému E. S. je takto v nepomere k trestu uloţenému obom obţalovaným. Najvyšší súd k tomu len dodáva, ţe rozsudok ohľadne uţ odsúdeného E. S. sa stal právoplatným bez toho, aby bol preskúmaný odvolacím súdom, teda na základe späťvzatia odvolania krajského prokurátora generálnym prokurátorom. Pokiaľ sa týka náhrady škody najvyšší súd upravil výšku spôsobenej škody ohľadne spoločnosti T.T. s.r.o. K., aby bola v súlade so zmluvne dohodnutou sumou o postúpení pohľadávky medzi touto organizáciou a obţalovanými a zároveň napravil pochybenie krajského súdu ohľadne náhrady škody, t. j. zaviazal obţalovaných spolu s uţ odsúdeným v tejto veci E. S. nahradiť poškodeným spoločne a nerozdielne spôsobenú škodu. So zreteľom na uvedené skutočnosti preto Najvyšší súd Slovenskej republiky o odvolaní obţalovaných M.. Š., G. B. a krajského prokurátora rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok. V Bratislave 30. októbra 2012 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková