Obsah (6)

§ 148§ 66§ 36§ 147§ 190§ 185

Najvyšší súd 4 Tost 5/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdţocha a JUDr. V

§ 148ods.

1, alinea 2, ods. 4 Tr. zák. účinného do

1. decembra 2005 a iné, o sťaţnosti obhajcu JUDr. Ľ. S. proti uzneseniu predsedu senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
2. decembra 2011, sp. zn. 1 To 10/2010, rozhodol t a k t o :

§ 148ods.

1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť obhajcu JUDr. Ľ. S. s a z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Uznesením predsedu senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. decembra 2011 bola obhajcovi JUDr. Ľ. S., advokátovi Advokátskej kancelárie, Š., uloţená

§ 66ods.

1 Tr. por. účinného do

1. decembra 2005 poriadková pokuta vo výške 1 000 (tisíc) eur. Proti tomuto uzneseniu včas podal sťaţnosť obhajca JUDr. Ľ. S.. V písomnom odôvodnení uviedol, ţe neúčasť na verejnom zasadnutí, ktoré sa malo konať dňa
2. decembra 2011 ospravedlnil podaním zo dňa
3. decembra 2011, ktoré okrem iného odôvodnil náhlymi nepredvídanými osobnými prekáţkami na jeho strane, nakoľko uţ počas tohto dňa sa začal jeho zdravotný stav zhoršovať a začal pociťovať bolesti. Pretoţe v tom čase nemohol predvídať ďalší priebeh svojich zdravotných komplikácií a uvedomoval si skutočnosť, ţe v nasledujúci pracovný deň, t. j. pondelok
4. decembra 2011 sa koná verejné zasadnutie v uvedenej trestnej veci, v ktorej sa jedná o prípad nutnej obhajoby

§ 36ods.

3 Tr. por. účinného do

1. decembra 2005, pripravil ospravedlnenie, ktoré v prípade 2 4 Tost 5/2012 váţnych zdravotných komplikácií bol pripravený ihneď zaslať Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, čo aj v dôsledku pretrvávajúcich zdravotných ťaţkostí počas víkendu urobil mailovým podaním na adresu najvyššieho súdu v sobotu dňa
2. decembra
3. V prípade, ak by jeho bolesti ustálili aspoň do toho štádia, ţe by sa mohol dostaviť na verejné zasadnutie, ospravedlnenie by nezaslal a určite by sa verejného zasadnutia zúčastnil. Ospravedlnenie zaslal zo svojej mailovej adresy ešte počas víkendu tak, aby sa s ním mohol najvyšší súd oboznámiť čo najskôr pred začatím verejného zasadnutia, pričom originál tohto podania doručil najvyššiemu súdu prostredníctvom pracovníčky svojej advokátskej kancelárie taktieţ pred začatím verejného zasadnutia. Aj z tohto konania je zrejmé, ţe vzniknutú situáciu sa snaţil riešiť promptne tak, aby nemaril tento úkon. Ospravedlnenie zo dňa
4. decembra 2011 odôvodnil

svojho najlepšieho vedomia a svedomia tak, ako to jeho zdravotný stav umoţňoval a keďţe sám nepoznal diagnózu, nemohol bliţšie špecifikovať v ňom uvádzané náhle nepredvídané osobné prekáţky. Za jeho neúčasťou boli skutočne objektívne príčiny – náhly zdravotný kolaps spôsobený obličkovou kolikou, ktorému nemohol nijako zabrániť, brániaci mu v účasti na verejnom zasadnutí.

jeho názoru opísané okolnosti neprítomnosti jeho účasti na verejnom zasadnutí a nepodania včasného ospravedlnenia sú špecifické, spôsobené viacerými faktormi, najmä však náhlosťou a neočakávanosťou zhoršenia jeho zdravotného stavu, ku ktorému došlo počas víkendu predchádzajúcemu pracovnému dňu, v ktorom sa konalo verejné zasadnutie, s tým súvisiaca technická nemoţnosť doručiť ospravedlnenie skôr ako ráno pred konaním verejného zasadnutia, nemoţnosť riadnej chôdze a komunikácie spôsobenej ťaţkými bolesťami. Poukázal na to, ţe svoje ospravedlnenie doplnil podaním zo dňa

1. decembra 2011, kedy prvý krát prišiel do práce a v ktorom uviedol, ţe náhle nepredvídané okolnosti na mojej strane boli zdravotného pôvodu, o čom predloţil súdu nález ošetrujúceho chirurga Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava, pracovisko Ruţinov zo dňa
2. decembra 2011 preukazujúci jeho náhle a závaţné zdravotné ťaţkosti. V tejto situácii poukázal na tvrdenie najvyššieho súdu uvedené v napadnutom uznesení, ţe individuálne,

okolností konkrétneho prípadu je moţné výnimočne 3 4 Tost 5/2012 aj dodatočné ospravedlnenie v prípadoch, v ktorých je zrejmé, ţe náhla prekáţka objektívne bráni osobe v účasti na nariadenom úkone, napr. neočakávaná náhla závaţná porucha zdravia znemoţňujúca účasť, ale aj samotné včasné ospravedlnenie sa pred úkonom. Uvedené skutočnosti preto

neho zakladajú dôvod na to, aby jeho podanie z

1. decembra 2011 – doplnenie ospravedlnenia zo
2. decembra 2011 bolo povaţované za dodatočné ospravedlnenie a uznané ako riadny dôvod na ospravedlnenie jeho neúčasti na verejnom zasadnutí dňa
3. decembra 2011, a to z dôvodu toho, ţe sa skutočne na jeho strane jednalo o náhlu, nepredvídateľnú a závaţnú poruchu zdravia, ktorá mu objektívne bránila v účastí na verejnom zasadnutí a bránila aj včasnému ospravedlneniu, čo súdu preukázal. Vyslovil domnienku, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky bol pri vypracovaní napadnutého uznesenia oboznámený s jeho podaním zo dňa
4. decembra 2011, čo odvodil od skutočnosti, ţe napadnuté uznesenie zo dňa
5. decembra 2011 mu bolo doručené aţ dňa
6. januára 2012, teda takmer mesiac po jeho vydaní a je viac ako pravdepodobné, ţe bolo vypracované neskôr, aj keď s dátumom
7. decembra 2011 a neskôr bolo aj určené na expedovanie. Svedči o tom aj tá skutočnosť, ţe iné uznesenie toho senátu najvyššieho súdu v predmetnej trestnej veci, sp. zn. 1 To 10/2010, o vylúčení veci obţalovaného J. M. na samostatné konanie, tieţ zo dňa
8. decembra 2011 mu bolo doručené dňa
9. decembra
10. Uviedol tieţ, ţe nemal vedomosť o tom, ţe náhradný obhajca sa verejného zasadnutia nezúčastní nakoľko sa ospravedlnil. S uvedenou skutočnosťou nebol oboznámený, nakoľko v rozhodnom čase nebol nahliadať do trestného spisu. Objektívne preto očakával, ţe sa náhradný obhajca verejného zasadnutia zúčastní a teda jeho neprítomnosť nemôţe zapríčiniť zmarenie pojednávania. Neprítomnosť náhradného obhajcu na verejnom zasadnutí nemoţno pričítať na vrub riadneho obhajcu, ktorý nemal vedomosť o tom, ţe sa verejného zasadnutia nezúčastní. Zásadne namietol tvrdenie obsiahnuté v napadnutom uznesení, ţe v predmetnej veci mu uţ predtým predseda senátu najvyššieho súdu

§ 66ods.

1 Tr. por. uloţil poriadkovú pokutu pre nerešpektovanie zákonnej povinnosti ustanoviť sa na súd v prípade nutnej 4 4 Tost 5/2012 obhajoby a ţe jeho ospravedlnenie nebolo urobené ani riadne, ani včas a nebolo akceptované predsedom senátu. Uviedol, ţe mu nie je zrejmé, aké ospravedlnenie, ktoré nemalo byť akceptované súdom, má najvyšší súd na mysli, pretoţe si nie je vedomý svojej absencie v tomto konaní, a preto sa nemôţe k nemu adekvátne vyjadriť. V tejto trestnej veci sa ako obhajca obţalovaného J. M. neospravedlňoval, vţdy sa na pojednávanie, respektíve, verejné zasadnutie riadne dostavil, nikdy nebol napomínaný pre nerešpektovanie svojich zákonných povinností a nikdy mu nebola ani uloţená ţiadna poriadková pokuta. Z týchto dôvodov uloţenú poriadkovú pokutu povaţuje za neodôvodnenú, a to vzhľadom k tomu, ţe jeho konanie v súvislosti s ospravedlnením neúčasti na verejnom zasadnutí v ţiadnom prípade nevykazovalo znaky obštrukcie alebo snahy o zmarenie nariadeného úkonu, ale bolo urobené z dôvodu objektívnych nepredvídateľných náhlych príčin a z jeho strany bolo urobené prvýkrát. Je pravdou, ţe verejné zasadnutie uţ bolo niekoľkokrát odročované. Je však potrebné uviesť, ţe sa tak stalo vţdy z dôvodov na strane niektorého z obţalovaných, nie z dôvodov na jeho strane. Výška uloţenej poriadkovej pokuty uloţená v hornej polovici zákonom ustanovenej výmery je nielen neodôvodnená, ale aj neprimeraná, pretoţe prejavil eminentnú snahu o ospravedlnenie svojej neúčasti, túto aj náleţite odôvodnil, i keď v dodatočnom doplnení svojho ospravedlnenia. Jeho neúčasti bránili objektívne príčiny, pričom nevedel o tom, ţe aj náhradný obhajca sa ospravedlňoval. Na záver uviedol, ţe obţalovaný J. M. je dlhodobo chorý a v tejto súvislosti je pravidelne hospitalizovaný. Vyslovil však súhlas so záverom predsedu senátu, ţe moţnosť uskutočnenia verejného zasadnutia v súvislosti so zdravotným stavom jeho klienta je výhradným právom súdu. Aj keď je zrejmé, ţe sa nemohol verejného zasadnutia zúčastniť pre zdravotné problémy, úprimne ľutuje, ţe z dôvodu jeho neprítomnosti toto bolo odročené, a to aj napriek ustanovenému náhradnému obhajcovi, ktorý úplnou zhodou okolností sa na tento termín ospravedlnil. 5 4 Tost 5/2012 Vyslovil presvedčenie, ţe vec uţ bude ukončená bez akýchkoľvek prieťahov zo strany obhajcu alebo obţalovaného. Vzhľadom na skôr uvedené skutočnosti na záver sťaţnosti poţiadal, aby jeho ţiadosti bolo vyhovené. Pretoţe obţaloba bola podaná 27. októbra 2004 najvyšší súd dôsledne sa riadiac ustanovením § 564 ods. 4 zákona č. 301/2005 Z. z. (Tr. por.) účinného od 1. januára 2006 pri plnení prieskumnej povinnosti napadnutého uznesenia postupoval

§ 147ods.

1 Tr. por. účinného do

1. decembra
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťaţnosti v súlade s ustanovením § 147 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému mohol sťaţovateľ podať sťaţnosť a konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a zistil, ţe sťaţnosť obhajcu JUDr. Ľ. S. nie je dôvodná.

§ 66ods.

1 Tr. por., kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu správa uráţlivo alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz alebo nevyhovie výzve, ktoré mu boli dané

tohto zákona, toho môţe predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán potrestať poriadkovou pokutou do 1650 eur.

§ 190ods.

1 Tr. por. orgán, proti ktorého uzneseniu sťaţnosť smeruje, môţe jej sám vyhovieť, ak sa zmena pôvodného uznesenia nedotkne práv inej strany trestného konania.

§ 185ods.

3 Tr. por. proti uzneseniu predsedu senátu odvolacieho senátu, ktorým uloţil poriadkovú pokutu, je prípustná sťaţnosť, o ktorej rozhodne iný senát tohto súdu, ktorý pri tomto rozhodovaní má postavenie nadriadeného orgánu. Predseda senátu, ktorý obhajcovi poriadkovú pokutu uloţil, podanej sťaţnosti v rámci autoremedúry nevyhovel, a preto bola elektronickou formou pridelená na prejednanie a rozhodnutie inému senátu tohto súdu a to senátu 4 T. 6 4 Tost 5/2012 Z obsahu predloţeného spisu moţno zistiť, ţe najvyšší súd určil v predmetnej trestnej veci termín verejného zasadnutia na

1. decembra 2011 po tom, ako musel verejné zasadnutie určené na
2. novembra 2011 odročiť. Termín verejného zasadnutia obhajca obţalovaného J. M. JUDr. Ľ. S. vzal na vedomie. Napriek tejto skutočnosti sa na verejné zasadnutie nedostavil. V písomnom podaní zo
3. decembra 2011 (ktoré bolo najvyššiemu súdu doručené
4. decembra 2011 o 8.44 hod.), teda v deň, kedy malo byť v predmetnej veci vykonané verejné zasadnutie uviedol, ţe pre pretrvávajúcu práceneschopnosť ospravedlňuje neprítomnosť svojho klienta obţalovaného J. M. na verejnom zasadnutí a taktieţ z dôvodu náhlych nepredvídaných osobných prekáţok na jeho strane, poţiadal aj o svoje ospravedlnenie (č. l. 448). V doplnku ospravedlnenia z
5. decembra 2011, ktoré bolo najvyššiemu súdu doručené
6. decembra 2011 upresnil, ţe jeho náhle, nepredvídané osobné prekáţky pozostávali zo zdravotných dôvodov, pretoţe sa musel náhle podrobiť akútnemu lekárskemu ošetreniu (č. l. 484). Ako prílohu k tomuto doplnku predloţil súdu lekárske potvrdenie z
7. decembra
8. Z pripojeného lekárskeho nálezu z
9. decembra 2011 vyplýva, ţe obhajca sa na lekárske vyšetrenie dostavil
10. decembra 2011 o 07:48 hod. a ako dôvod návštevy lekára uviedol náhlu bolesť v pravom boku s vyţarovaním do brucha, nutkanie na močenie a napínanie na zvracanie, ktoré začal pociťovať cca hodinu pred vyšetrením (č. l. 484). Z ustanovenia § 66 Tr. por. vyplýva, ţe poriadkovú pokutu v zákonom určenej výške môţe predseda senátu uloţiť tomu, kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz alebo nevyhovie výzve, ktoré mu boli dané

tohto zákona. Poriadková pokuta predstavuje tradičný spôsob postihu tých osôb, ktoré neuposlúchnu výzvu alebo vydaný príkaz a je jedným z prostriedkov vynútenia splnenia určitej povinnosti

Trestného poriadku. Je nepochybné, ţe určenie termínu verejného zasadnutia, ktorý obhajca vezme na vedomie je príkazom v zmysle 66 Tr. por., ktorému je potrebné vyhovieť a jeho neuposlúchnutie bez dostatočného ospravedlnenia, je v súlade so zákonom moţné postihnúť sankciou vo forme poriadkovej pokuty do výšky 1 650 eur. 7 4 Tost 5/2012 Ak je obhajca obvineného riadne a včas upovedomený o hlavnom pojednávaní (verejnom zasadnutí) vo veci, v ktorej ide o prípad nutnej obhajoby, je potrebné takéto upovedomenie povaţovať za príkaz daný obhajcovi

Trestného poriadku, aby sa na hlavné pojednávanie (verejné zasadnutie) dostavil ako to má na mysli ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. por. Dostatočným ospravedlnením

§ 66ods.

1 Tr. por. sa

ustálenej súdnej praxe (zákon tento pojem nedefinuje) rozumie váţny dôvod, ktorý jednak bráni v účasti na úkone a jednak včasné ospravedlnenie neúčasti.

okolností konkrétneho prípadu je výnimočne moţné aj dodatočné ospravedlnenie v prípade náhlej a objektívnej prekáţky, ktorá je natoľko závaţná, ţe reálne a úplne znemoţní takej osobe účasť na nariadenom úkone súdu a zároveň teda aj samotné riadne a včasné ospravedlnenie jej neprítomnosti pred úkonom súdu. V posudzovanom prípade sa tak nestalo. Z písomného podania obhajcu JUDr. Ľ. S. zo

1. decembra 2011 nepochybne vyplýva, ţe uţ v ňom popri ospravedlnení neprítomnosti obţalovaného J. M. obhajca zároveň poţiadal aj ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom úkone trestného konania z dôvodu náhlych nepredvídaných osobných prekáţok na jeho strane (č. l. 448). Na podklade uvedeného moţno preto vyvodiť spoľahlivý záver, ţe uţ
2. decembra 2011 bol obhajca rozhodnutý sa nariadeného úkonu trestného konania nezúčastniť. Dôvody svojej neprítomnosti obhajca bliţšie nekonkretizoval, a preto ich povahu a závaţnosť nebolo moţné posúdiť. Ţe v tom čase nešlo o prekáţky zdravotnej povahy moţno vyvodiť z toho, ţe v písomnom podaní obhajca tieto ţiadnym spôsobom neuviedol, a to ani všeobecne v čom mu nič nebránilo a mohol tak spraviť aj bez potrebného odborného vzdelania. Zároveň moţno túto skutočnosť vyvodiť aj z predloţenej lekárskej správy. Z obsahu tejto vyplýva, ţe zdravotné ťaţkosti začal obhajca pociťovať aţ
3. decembra 2011 cca o 06.48 hodine a nie ako uvádza v podane sťaţnosti, ţe uţ počas dňa
4. decembra 2011 sa začal jeho zdravotný stav zhoršovať a začal pociťovať bolesti. V prípade, ak by teda zodpovedalo skutočnosti tvrdenie obhajcu o jeho zdravotných ťaţkostiach uţ
5. novembra 2011, ktoré si však návštevu lekára nevynútili, nič mu vzhľadom na okolnosti prípadu (naliehavosť situácie) reálne a úplne nebránilo v tom, aby ešte 8 4 Tost 5/2012
6. novembra 2011 vhodným spôsobom (napríklad telefonicky, faxom) alebo prostredníctvom sekretárky oznámil túto skutočnosť kancelárii súdu s tým, ţe je veľmi pravdepodobné, ţe sa nariadeného úkonu trestného konania zo zdravotných dôvodov nezúčastní a o tejto významnej skutočnosti predloţí lekársku správu. Obhajca tak však nepostupoval a o jeho nezodpovednom prístupe svedčí aj tá skutočnosť, ţe napriek tomu, ţe hospitalizovaný nebol a po podaní infúzií sa cítil lepšie, dodatočné ospravedlnenie vyhotovil aţ
7. decembra 2011 (doručené najvyššiemu súdu bolo
8. decembra 2011), teda s časovým odstupom niekoľkých dní. Na tomto závere (zákonných povinnostiach obhajcu) nemení nič ani tá skutočnosť, ţe verejného zasadnutia sa nezúčastnil ani náhradný obhajca obţalovaného J. M.. Pokiaľ ide o námietku obhajcu, ţe v napadnutom uznesení je nesprávne uvedené, ţe uţ predtým mu bola uloţená poriadková pokuta, je potrebné uviesť, ţe z jeho obsahu je zrejmé, ţe táto bola obhajcovi uloţená predtým, ako senát najvyššieho súdu rozhodol o vylúčení obţalovaného J. M., klienta obhajcu na samostatné konanie v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. účinného do
9. decembra
10. Z týchto dôvodov iný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa stotoţnil s napadnutým rozhodnutím predsedu senátu najvyššieho súdu, ţe postup obhajcu v posudzovanom prípade nezodpovedal zákonnej povinnosti dostatočného a včasného ospravedlnenia a vzhľadom na zistené okolnosti prípadu ani ospravedlnenia dodatočného. V súhrne moţno preto vo všeobecnosti vyvodiť záver, ţe je povinnosťou kaţdého poslúchnuť príkaz alebo vyhovieť výzve, ktoré mu boli dané

Trestného poriadku. Výnimku z tejto povinnosti tvorí len včasné a dostatočné ospravedlnenie. Výnimočne

okolností konkrétneho prípadu je v prípade náhlej a objektívnej prekáţky moţné aj dodatočné ospravedlnenie ak je táto natoľko závaţná, ţe úplne znemoţní účasť osoby na nariadenom úkone súdu. Povinnosťou obhajcu v prípade nutnej obhajoby je zúčastniť sa nariadeného úkonu trestného konania preto aj vtedy, ak sa tohto z rôznych dôvodov nezúčastní obţalovaný, pretoţe o tejto otázke prislúcha rozhodovať súdu a nie obhajcovi. Správny a zákonný bol preto postup predsedu senátu najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď so zreteľom na zistené okolnosti prípadu uloţil obhajcovi obţalovaného J. M. 9 4 Tost 5/2012 JUDr. Ľ. S. poriadkovú pokutu, ktorej výška zodpovedá významu nariadeného úkonu trestného konania. Na podklade týchto úvah najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 21. februára 2012 JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková