1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajkyne JUDr. G. K. proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 18. apríla 2012, sp. zn. 2 To 34/2012, na neverejnom zasadnutí 25. septembra 2012
1, ods. 2 a § 388 ods. 1 Tr. por. z dôvodu § 371 písm. c/ Tr. por. rozhodol t a k t o : Uznesením Krajského súdu v Ţiline z
2 Tr. por. obvinený A. C., nar. X. v R., trvale bydlisko R., adresa na doručovanie písomností R., bez pracovného pomeru sa neberie do väzby. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Ruţomberok z 9. januára 2012, sp. zn. 8 T 125/2011, bol obvinený A. C. uznaný za vinného z trestného činu lúpeţe
1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe dňa 11.04.2011 v čase okolo 14.00 hod. v byte č. X. na ulici Z. č. X. v R. po tom, čo si V. Ď. vzal od A. C. svoje peniaze v celkovej výške 130,- Eur, ktoré mal V. Ď. predtým uloţené na poličke v kuchyni, A. C. chytil pod krk V. Ď. a povedal mu, ţe ho zmláti, ak mu nedá tie peniaze, preto zo strachu mu V. Ď. dal 10,- Eur, A. C. si stále pýtal, ţe mu má dať všetky, ţe sú to jeho peniaze, preto V. Ď. dal 20,- Eur, avšak A. C. povedal, ţe chce všetky, ale V. Ď. mu 100,- Eur nechcel dať, na čo mu A. C. povedal, ţe ho dopichá noţom a vybral sa ku kredencu, kde otvoril šuplík s noţmi, pričom A. C. mal pri sebe aj vlastný otvárací nôţ červenej farby, následne A. C. dal V. Ď. nôţ pod krk, preto V. Ď. dal A. C. ďalšiu finančnú hotovosť vo výške 100,- Eur, čím A. C. spôsobil V. Ď., nar. X. v R., trvalé bydlisko R. č. X., škodu vo výške 130,- Eur. Za to mu bol
2 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. g/ Tr. zák. uloţený trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov. 3 4 Tdo 46/2012
2 písm. a/ Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.
1 Tr. por. súd poškodeného V. Ď., nar. X. v R., trvale bytom R. č. X., s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Na podklade odvolania obvineného voči skôr uvedenému rozsudku okresného súdu, Krajský súd v Ţiline uznesením z 18. apríla 2012, sp. zn. 2 To 34/2012,
por. odvolanie obvineného
por. ak nedôvodné zamietol. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal prostredníctvom zvolenej obhajkyne dovolanie obvinený A. C.. Obvinený v ňom uplatnil dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ a písm. i/ Tr. por.
jeho názoru rozhodnutiam súdov obidvoch stupňov predchádzalo konanie, ktorým bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu a dôkazy na podklade ktorých súdy rozhodli, neboli vykonané zákonným spôsobom a zistený skutok bol nesprávne právne posúdený a to v jeho neprospech. Naplnenie uvedených dovolacích dôvodov videl obvinený v nasledovných skutočnostiach. Dokazovanie v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní bolo vykonané v neprítomnosti obhajcu hoci
2 Tr. por. uţ pri svojom prvom výsluchu v prípravnom konaní poţiadal vyšetrovateľa o ustanovenie obhajcu avšak obhajca mu ustanovený nebol. Obhajca mu mal byť ustanovený navyše aj z dôvodu uvedeného v § 37 ods. 2 Tr. por. pretoţe uţ v prípravnom konaní podrobne poukázal na svoj zlý psychický stav a preto existovali pochybnosti o jeho spôsobilosti náleţite sa obhajovať (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.). Opoznanie, (rekognícia) jeho osoby poškodeným v prípravnom konaní bolo vykonané v rozpore s ustanovením § 126 ods. 1 Tr. por. pretoţe bez predchádzajúceho opisu páchateľa 4 4 Tdo 46/2012 poškodeným (po začatí trestného stíhania) bol „in natura“ postavený medzi ďalšie štyri osoby a týmto spôsobom bol poškodeným opoznaný (§ 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.). Skutok, zo spáchania ktorého bol uznaný za vinného sa nestal a z jeho spáchania ho usvedčuje výlučne poškodený. Iní svedkovia, ktorí boli vo veci vypočutí pri údajnom spáchaní skutku prítomní neboli sú len nepriamymi svedkami a výpoveď poškodeného nepotvrdili. Za daného stavu
názoru obvineného neexistuje vo veci súhrn dôkazov tvoriaci logickú a ničím nenarušenú sústavu, ktoré by ho usvedčovali zo spáchania uvedeného skutku a zároveň vylučovali moţnosť akéhokoľvek iného záveru (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.). Obvinený preto navrhol, aby najvyšší súd vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ a písm. i/, § 2 ods. 14 Tr. por., citované rozhodnutia okresného a krajského súdu zrušil a prikázal vec znovu prerokovať a rozhodnúť. Taktieţ navrhol, aby dovolací súd v zmysle § 380 ods. 4 Tr. por. prerušil výkon trestu odňatia slobody, ktorý nastúpil
1 dovolanie moţno podať ak c/ zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, g/ rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, i/ rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť.
ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por. je potrebné uviesť nasledovné. Zásadným porušením práva na obhajobu (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.) je stav, keď obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu napriek tomu, ţe ho mal mať, a orgány činné v trestnom konaní v tomto čase skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté dovolaním. Dovolací dôvod
g/ Tr. por. moţno uplatniť len v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.) sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne pouţitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. Potrebné je však uviesť, ţe dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je zaloţené napadnuté rozhodnutie súdu. Nie je tak legitimovaný posudzovať ani úplnosť a správnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie v tomto konaní vykonaných dôkazov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, ţe skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôţe skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
6 4 Tdo 46/2012 § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať. Preskúmaním obsahu predloţeného spisu najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti. Trestné stíhanie vo veci pre zločin z ktorého bol obvinený uznaný za vinného bolo začaté (ako to vyplýva aj z uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci zo
2 Tr. por. obvinenému, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby a poţiada o ustanovenie obhajcu, je povinný v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu ustanoviť obhajcu z advokátov aj v prípade, ţe neexistujú dôvody povinnej obhajoby. Skutočnosť, ţe nemá dostatočné prostriedky, musí obvinený preukázať.
2 zák. č. 301/2005 (Tr. por.), účinného do 31. augusta 2011 obvinený, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, má nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníţenú odmenu; nárok na bezplatnú obhajobu alebo obhajobu za zníţenú odmenu musí obvinený preukázať najneskôr pri rozhodovaní o náhrade trov trestného konania. Z citovaných ustanovení Trestného poriadku je preto zrejmé, ţe obvinený, ktorý poţiadal o ustanovenie obhajcu skutočnosť, ţe nemá dostatočné prostriedky na obhajobu bol povinný
v tom čase platného a účinného Trestného poriadku preukázať a to v lehote najneskôr pri rozhodovaní o náhrade trov trestného konania. Táto lehota je zákonnou lehotou, ktorú nie je moţné skrátiť postupom zvoleným vyšetrovateľom, ale len zákonom ako sa stalo novelizáciou tohto ustanovenia účinnou od
2 aţ 4 Tr. por. K dovolacím námietkam obvineného spočívajúcim v povinnej obhajobe v zmysle § 37 ods. 2 Tr. por. teda, ţe sú pochybnosti o spôsobilosti obvineného náleţite sa obhajovať, je potrebné uviesť nasledovné. Z výpovedí obvineného v prípravnom konaní (pokiaľ neodmietol vypovedať, výslovne vyhlásil, ţe je schopný vypovedať) a na hlavnom pojednávaní moţno zistiť, ţe obvinený na priebeh trestného stíhania reagoval adekvátne, spáchanie skutku v celom rozsahu poprel a na poloţené otázky odpovedal primerane, súvislým opisom udalostí z kritického dňa, a preto z jeho reálneho konania nevyplývalo nič, čo by odôvodňovalo postup
posledne uvedeného ustanovenia Trestného poriadku. Je síce pravdou, ţe obvinený pri svojom druhom výsluchu pred vyšetrovateľom (
2 Tr. por. Zo zadováţených lekárskych správ moţno zistiť, ţe obvinený bol opakovane hospitalizovaný pre problémy vyplývajúce so závislosti od alkoholu avšak v liečbe nespolupracoval a odporúčané liečebné opatrenia nedodrţiaval. V čase od
1 Tr. por. ak sa má výsluchom zistiť totoţnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený, aby ju opísal. Aţ potom sa mu má osoba alebo vec ukázať, a to medzi viacerými osobami podobného zovňajšku alebo vecami toho istého druhu. Rovnako tak, ak sa má výsluchom svedka zistiť totoţnosť páchateľa, vyzve sa, aby ju opísal. Potom osoba, ktorá je podozrivá, ţe je páchateľom, mu má byť ukázaná medzi niekoľkými osobami podobného vzhľadu. Najvyšší súd uţ na strane sedem opísal časovú chronológiu jednotlivých úkonov a vykonaných dôkazov z ktorej je zrejmé, ţe poškodený V. Ď. mladší poskytol opis páchateľa skutku po začatí trestného stíhania a následne pri vykonanej rekognícii ho v osobe obvineného aj spoľahlivo opoznal. Z uvedených skutočností a časovej postupnosti vykonania jednotlivých úkonov trestného stíhania moţno preto vyvodiť spoľahlivý záver, ţe obidve podmienky zákonného vykonania opoznania uvedené v § 126 Tr. por. boli splnené a to v priebehu uţ začatého trestného stíhania. Obhajca obvineného pri vykonaní tohto dôkazu prítomný však byť nemohol, pretoţe obvinenie voči A. C. bolo vznesené aţ po vykonaní tohto dôkazu a preto vykonanie tohto dôkazu je zákonné. Na podklade uvedeného moţno preto vysloviť, ţe obvineným uplatnený dovolací dôvod uvedený v § 371ods. 1 písm. g/ Tr. por. v tomto prípade splnený nebol. 10 4 Tdo 46/2012 So zreteľom na uvedené skutočnosti najvyšší súd existenciu dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. uţ neskúmal, pretoţe napadnuté rozhodnutie je výsledkom konania, v ktorom bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, a preto je ho potrebné znovu vykonať. Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Úlohou súdu prvého stupňa bude vykonať na hlavnom pojednávaní dokazovanie zákonným spôsobom tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie v prítomnosti obhajcu obvineného a na podklade takto vykonaného dokazovania rozhodnúť v súlade so zákonom. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 25. septembra 2012 JUDr. Martin P i o v a r t s y , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.