1 písm. d/ Tr. zák., o dovolaní obvineného podaného prostredníctvom obhajcu JUDr. M. C. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš z
c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. Č. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 19. októbra 2009, sp. zn. 2T 73/2009, bol obvinený M. Č. uznaný za vinného zo zločinu marenia spravodlivosti
1 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v období od
1, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 7 (§ 37 písm. m/) Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov. 2 4 Tdo 22/2012
2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 18. mája 2009, sp. zn. 2T 45/2009, ktorým bol obžalovanému za prečin zanedbania povinnej výživy
1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Proti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Žiline skôr uvedeným uznesením
por. zamietol ako nedôvodné. Obvinený M. Č. písomným podaním z
1 písm. c/, písm. i/ Tr. por. a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech a aby napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline z
1 písm. c/ Tr. por. bol
dovolateľa naplnený tým, že napriek tomu, že opakovane namietal voči postupom ustanoveného obhajcu a tvrdil, že ustanovený obhajca si riadne neplní svoje povinnosti vyplývajúce mu z Trestného poriadku, prvostupňový súd sa jeho námietkami dostatočne nezaoberal a neustanovil mu iného obhajcu. Aj keď na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. septembra 2009 sa na otázku predsedníčky senátu vyjadril, že si žiadosť o ustanovenie iného obhajcu rozmyslel, urobil tak iba z obavy, aby nezmaril konanie hlavného pojednávania a aby mu zo strany súdu nebola uložená pokuta, ktorú by vzhľadom na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu nemohol zaplatiť. V skutočnosti však mal záujem, aby ho obhajoval iný obhajca a nie substitút ustanovenej obhajkyne, ktorú do konania hlavného pojednávania 3 4 Tdo 22/2012 ani poriadne nepoznal. Rovnaké námietky, týkajúce sa jeho obhajoby predniesol odsúdený aj v konaní pred odvolacím súdom, pričom odvolací súd sa taktiež náležite nevyrovnal s námietkami obžalovaného, týkajúcimi sa porušenia jeho práva na obhajobu. Skutočnosť, že napadnuté rozhodnutia sú založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia
1 písm. i/ Tr. por. videl obvinený v tom, že súd hodnotil dôkazy jednostranne v jeho neprospech, pretože vôbec nevzal do úvahy jeho tvrdenia, že skutok sa nestal tak, ako tvrdí svedkyňa – poškodená A. Č.. Taktiež svedecké výpovede jeho dcéry a syna nemožno považovať za úplne vierohodné, naopak sú účelové, nakoľko ide o priamych príbuzných údajnej poškodenej a vzťahy medzi ním a poškodenou sú vážne narušené. Ako poukazoval na hlavnom pojednávaní, je nelogické, aby v konaní pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš, sp. zn. 10T 60/2008, vyjadril súhlas s uzavretím dohody o vine a treste súc poučený o podmienkach konania o dohode o vine a treste, čím dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok (prečin zanedbania povinnej výživy
1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona) a následne poškodenej hrozil násilím, aby nevypovedala alebo menila výpoveď v konaní pred súdom. Ďalej namietol, že ním osobne podané odvolanie nebolo v konaní pred odvolacím súdom riadne preskúmané, nakoľko nebolo riadne „zažurnalizované“ v spise, pretože jeho odvolanie sa prejednávalo až po prerušení verejného zasadnutia a jeho nájdení. Takýmto nakladaním s odvolaním odsúdeného mohlo dôjsť k porušeniu práva odsúdeného, najmä ustanovenia § 2 ods. 7 a ods. 9 Tr. por. Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Liptovský Mikuláš a poškodenej A. Č.. Okresný prokurátor v písomnom vyjadrení z 26. januára 2012 uviedol, že
jeho názoru dôvody dovolania obvineného nie sú dané a preto navrhol dovolanie ako nedôvodné odmietnuť. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. poukázal na zápisnicu z hlavného pojednávania z 21. septembra 2009, na ktorom obvinený jednoznačne uviedol, že netrvá na svojej žiadosti o ustanovenie iného obhajcu, pretože si to rozmyslel a súhlasil s tým, aby ho aj naďalej obhajovala ustanovená obhajkyňa Mgr. L. H.. Zároveň 4 4 Tdo 22/2012 súhlasil s tým, aby na uvedenom hlavnom pojednávaní ustanovenú obhajkyňu zastupoval obhajca JUDr. J. B.. Uvedený prejav vôle obvineného bol vážny a nič nesvedčí pre záver, že tento obvinený iba predstieral z obavy z postihu zo strany predsedníčky senátu. Súd pri hodnotení prednesov strán konania môže vychádzať len z reálne prednesených slov a slovných spojení, nemôže vytvárať konštrukcie, ktoré predpokladá obžalovaný, ale ich nevysloví a preto dovolacie tvrdenia obvineného považuje len za predstieranie porušenia práva na obhajobu. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. okresný prokurátor uviedol, že jeho zákonné podmienky nie sú splnené, pretože z už samotného obsahu podaného dovolania je zrejmé, že obvinený jeho existenciu odôvodňuje výlučne nesprávnym hodnotením vykonaných dôkazov. Obhajobu obvineného o jeho súhlase s uzavretím dohody o vine a treste v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš vedenom pod sp. zn. 10T 60/2008, označil za účelové, pre jeho vedomosť o skutočnosti, že prokurátorka s jej uzavretím nesúhlasila a preto bol obvinený motivovaný ovplyvniť výsledok predmetného trestného stíhania protiprávnym konaním voči poškodenej. Poškodená M. Č. v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu obvineného navrhla dovolanie obvineného ako nedôvodné odmietnuť, pretože
jej názoru právo obvineného na obhajobu nebolo žiadnym spôsobom porušené a konanie obvineného označila za účelové a špekulatívne. Po tomto postupe (a po vrátení veci okresnému súdu na odstránenie nedostatkov v jeho postupe pri predložení dovolania obvineného dovolaciemu súdu) predložil opätovne okresný súd
c/ Tr. por.
1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak - bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu (písm. c/), - rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/).
c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
. Pokiaľ ide o dovolacie námietky
1 písm. c/ Tr. por. je potrebné uviesť, že pre jeho naplnenie je nevyhnutné porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom. Pod pojmom zásadné porušenie práva na obhajobu mal zákonodarca na mysli, že v konaní boli najmä porušené ustanovenia o povinnej obhajobe. Táto podmienka dovolania je spravidla splnená vtedy, ak obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu, napriek tomu, že ho mal mať, ak orgány činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase aj skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo dovolaním napadnuté. Z obsahu predloženého spisu možno vyvodiť spoľahlivý záver, že obvinený M. Č. mal ustanovenú obhajkyňu, ktorá ho prostredníctvom obhajcu JUDr. J. B. na podklade udelenej substitučnej plnej moci zastupovala v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí odvolacieho súdu a obvinený opakovane v týchto štádiách trestného stíhania výslovne súhlasil s tým, že mu bola ustanovená obhajkyňa Mgr. L. H. a zároveň súhlasil, aby ju zastupoval JUDr. J. B. (č. l. 52, 133, 151, 161, 179). Hoci obvinený v podanom dovolaní namietol, že napriek svojej žiadosti zo
1 písm. c/ Tr. por. K námietke obvineného Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že uloženie poriadkovej pokuty
1 Tr. por. je možné až po splnení v ňom uvedených zákonných podmienok a žiadosť obvineného o ustanovenie iného obhajcu založená na zákonných dôvodoch netvorí podklad pre ukladanie pokuty sudcom. Rovnako tak dôvod pre jej uloženie by nebol daný ani v prípade, ak by obvinený predniesol dôvody, ktoré by zmenu ustanoveného obhajcu neodôvodňovali, pretože z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že obvinený môže okrem iného podávať aj žiadosti. Pokiaľ ide o dovolacie námietky obvineného vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por., najvyšší súd pripomína, že tento dovolací dôvod je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Formuláciou uvedenou v tomto ustanovení zákon vyjadruje, že dovolanie založené na dovolacom dôvode
1 písm. i/ Tr. por. je určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci 7 4 Tdo 22/2012 samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností
noriem hmotného práva. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy nemôže zakladať dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. Dovolateľ ako to vyplýva z obsahu ním podaného mimoriadneho opravného prostriedku, vyjadruje nesúhlas s hodnotením dôkazov, poukazuje na to, že výpovede poškodenej M. Č. a svedkov J. Č. a V. Č. nemožno hodnotiť ako úplne vierohodné, ale práve naopak ako účelové, pretože ide o priamych príbuzných poškodenej a vzťahy medzi ním a poškodenou sú vážne narušené. Dovolateľom uvedené námietky založené na uvedených výhradách a tiež nesprávnom hodnotení dôkazov sú teda mimo deklarovaného zákonného dovolacieho dôvodu, a preto na ne dovolací súd nemohol prihliadať. Rovnako tak to platí aj vo vzťahu k tvrdeniu obvineného, že na spáchanie skutku, pre ktorý bol odsúdený nemal žiaden dôvod, pretože v už skôr uvádzanom trestnom konaní týkajúcom sa jeho vyživovacej povinnosti chcel uzavrieť dohodu o vine a treste a teda de facto sa k spáchaniu skutku priznal. Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že
4 Tr. por., ak súd dohodu o vine a treste odmietne
4 a po podaní obžaloby sa koná hlavné pojednávanie, priznanie o vine a treste nemožno na hlavnom pojednávaní použiť ako dôkaz. K uzavretiu dohody o vine a treste v predmetnej veci (Okresného súdu Liptovský Mikuláš vedenej pod sp. zn. 10T 60/2008) pre nesúhlas prokurátorky nedošlo a zo zákona k priznaniu obvineného v konaní na hlavnom pojednávaní nebolo možné prihliadnuť. 8 4 Tdo 22/2012 Napokon dovolací súd uvádza, že zo zápisnice o verejnom zasadnutí Krajského súdu v Žiline z 15. decembra 2009 síce vyplýva, že toto bolo prerušené z dôvodu zistenia, či bolo doručené krajskému súdu aj písomné odôvodnenie odvolania vyhotovené samotným obvineným (odvolanie odôvodnil aj prostredníctvom obhajkyne), ale po kladnom zistení bolo vo verejnom zasadnutí pokračované a odôvodnenie odvolania vyhotovené obvineným bolo oboznámené. Z jeho obsahu možno zistiť, že bolo napísané na jednej strane a obvinený v ňom na rozdiel od odôvodnenia odvolania prostredníctvom obhajkyne navyše namietal porušenie ustanovenia § 58 ods. 4 Tr. por. a skutočnosť, že obhajca JUDr. J. B. nebol schopný ho obhajovať v plnej miere tak, ako si zaslúžil. Zároveň ním pre viacnásobné porušenie zákonov podal na Úrad špeciálnej prokuratúry pre viacnásobné porušenie zákonov trestné oznámenie na políciu, prokurátorov a sudkyne, pretože
jeho názoru bol celý proces vykonštruovaný a ide o organizované spáchanie zločinu marenia spravodlivosti
por. Dovolací súd zdôrazňuje, že zo znenia dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. okrem iného vyplýva, že správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť a preto prieskumná povinnosť dovolacieho súdu u tohto dovolacieho dôvodu je preto vymedzená len na posúdenie otázky, či znenie skutkovej vety obsahuje všetky zákonné znaky trestného činu, z ktorého bol obvinený právoplatným rozsudkom uznaný za vinného. Znenie skutkovej vety zločinu, z ktorého bol obvinený právoplatne uznaný za vinného tejto zákonnej požiadavke zodpovedá a preto naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ nebolo možné konštatovať. Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dospel k záveru, že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por. a tak
c/ Tr. por. uznesením dovolanie obvineného odmietol. Na záver najvyšší súd už len pripomína, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je
1 Tr. por. prípustné len proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu prechádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
. 9 4 Tdo 22/2012
2 Tr. por. sa rozhodnutím okrem iného rozumie aj rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu
písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol (písm. h/). Z uvedeného je zrejmé, že dovolanie v posudzovanom prípade bolo možné podať len voči rozhodnutiu druhostupňového súdu, ktorým bolo uznesenie Krajského súdu v Žiline z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.