1, ods. 2 zák. č. 140/1961 Zb. - Trestný zákon (účinný do
1, ods. 2 a § 388 ods. 1, ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. - Trestný poriadok (účinný od 1. januára 2006 - ďalej len „Tr. por.“) z dôvodu
1 písm. e/ Tr. por. takto r o z h o d o l : Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z
1, ods. 2 písm. a/ zákona č. 300/2005 Z. z. - Trestný zákon (ďalej len „Tr. zák.“) v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví
1 Tr. zák., a v bode 2/ z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
zák. na tom skutkovom základe, že 1/ v K. na ulici G. č. X. dňa
1, ods. 2 Tr. zák. uložený peňažný trest vo výmere 1 000 (tisíc) eur.
3 Tr. zák. súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, stanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Na podklade odvolania obžalovaného proti prvostupňovému rozsudku Krajský súd v Košiciach uznesením zo 4. novembra 2009, sp. zn. 4 To 73/2009, rozhodol tak, že
1 písm. a/, písm. b/ a písm. d/ zák. č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (účinného do
Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 (zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) ho uznal za vinného v bode 1/ z trestného činu porušovania domovej slobody
1, ods. 2 Trestného zákona a trestného činu ublíženia na zdraví
1 Trestného zákona, a v bode 2/ z trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia
3 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že 1/ v K. na ulici G. č. X. dňa
2, § 53 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Trestného zákona uložený peňažný trest vo výmere 1 000 (tisíc) eur.
3, § 35 ods. 1 Trestného zákona súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, stanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Na podklade odvolania obžalovaného proti prvostupňovému rozsudku Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 12. januára 2011, sp. zn. 4 To 99/2010, rozhodol tak, že
1 písm. d/, písm. e/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a v zmysle § 259 ods. 3 Trestného poriadku obvineného MUDr. A. P. uznal za vinného z trestného činu porušovania domovej slobody
1, ods. 2 Trestného zákona v súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví
1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v K. na ulici G. č. X. dňa 20. januára 2004 v čase o 09.00 hod. neoprávnene vnikol do bytu svojej manželky MUDr. Z. P., tak že po tom, ako otvorila dvere jeho svokra M. J., túto prudkým sotením do dverí zvalil na zem, po vniknutí do bytu vytiahol svojho maloletého 5 4 Tdo 60/2011 syna a snažil sa s ním z bytu odísť, pričom po zistení, že dvere sú zamknuté, vošiel do obývačky, sotil svokru na váľandu, následkom čoho si udrela hlavu o radiátor, bil ju päsťami do hrude a vykrútil jej ruky, čím jej spôsobil pomliaždenie záhlavia, tváre a oblasti hrudnej kosti, odreniny na prednej a zadnej ploche hrudníka a pomliaždenie ľavého záhlavia s dobou liečenia do 10 dní. Za to mu bol
2, § 53 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Trestného zákona uložený peňažný trest vo výmere 500 (päťsto) eur.
3 Trestného zákona súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, stanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
b/ Trestného poriadku súd oslobodil obvineného spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia
P 91/04-218, zo dňa
1 písm. c/, písm. e/ a písm. i/ Tr. por. Pochybenie krajského súdu vidí v tom, že vo vlastnom rozhodnutí (po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu) sa vôbec nevyporiadal s obhajobou obvineného. Nebral do úvahy dôkaz, ktorý ho zbavoval viny (výpoveď poškodenej MUDr. Z. P. z prípravného konania z
1 Trestného zákona a miera obmedzenia obvyklého spôsobu života, odhliadnuc od výpovede poškodenej, bola dostatočne preukázaná znaleckým posudkom. Súd sa vôbec nezaoberal tým, že v znaleckom posudku, ani vo výpovedi znalca nebola zmienka o priamej príčinnej súvislosti medzi odpadnutím poškodenej a jej následnej hospitalizácii, a udalosťami, ku ktorým došlo
ktorého zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k skutku uvedenému v bode 1/, pretože je zrejmé, že ustanovenie § 258 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Trestného poriadku sa týka skutku opísaného v bode 2/. Domnieva sa, že uvedenie konkrétneho písmena daného ustanovenia by neumožnilo súdu rozhodnúť o jeho vine, pretože ak súd zrušil napadnutý rozsudok aj v časti týkajúcej sa bodu 1/, jeho povinnosťou bolo uviesť, na základe akého ustanovenia Trestného poriadku postupoval. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. e/ Tr. por. uviedol, že okresný súd rozhodol o podanej námietke zaujatosti tak, že samosudkyňu JUDr. Danielu Poprockú nevylúčil z prejednania veci a krajský súd podanú sťažnosť zamietol. Z ustálenej judikatúry súdov pritom vyplýva, že rozhodnutie o námietke zaujatosti nebráni tomu, aby skutočnosť, že vo veci konal sudca, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, nemohla byť namietaná v opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu vo veci samej. Podstata námietok spočívala v podozrení, že samosudkyňa sa oboznamovala so skutočnosťami tvoriacimi predmet trestného stíhania mimo tohto trestného stíhania, a to tak, že
ustanovení nového Trestného zákona, keďže starý Trestný zákon sa zdá byť výhodnejší už aj z pohľadu posudzovania konania páchateľa vzhľadom ku stupňu nebezpečnosti, čo nový Trestný zákon nepozná. Na záver dodal, že v čase spáchania skutku neexistovalo žiadne rozhodnutie súdu, ktoré by zverovalo dieťa do výlučnej starostlivosti niektorého z rodičov. Aj keby boli závery odvolacieho súdu správne a poškodená utrpela pomliaždenia a odreniny, tento následok, so zreteľom na mieru zavinenia, pohnútky, jeho osobu a právo mať dieťa v jeho starostlivosti rovnako ako matka, nie je taký závažný, aby malo byť jeho konanie posúdené ako také, ktorého stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť je vyšší ako nepatrný. Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Košice II a poškodeným, MUDr. Z. P. a M. J.. Prokurátorka okresnej prokuratúry vzala podanie dovolania na vedomie a po jeho preskúmaní navrhla, aby dovolací súd predmetné dovolanie odmietol, nakoľko sa v plnom rozsahu stotožnila s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach z 12. januára 2011, sp. zn. 4 To 99/2010, považuje ho za dôvodné a v súlade so zákonom. 9 4 Tdo 60/2011 Poškodená MUDr. Z. P. prostredníctvom splnomocnenca JUDr. M. K. uviedla, že prvostupňový, ako aj odvolací súd správne vyhodnotil dôkaznú situáciu, keď obvineného uznal za vinného zo spáchania trestného činu porušovania domovej slobody
1, ods. 2 Trestného zákona v súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví
1 Trestného zákona. Konaním súdov teda nedošlo k procesným, ani iným právnym vadám, ktoré by mohli spochybňovať spoľahlivosť zisteného a zadokumentovaného skutkového stavu veci. Ďalej konštatovala, že od začiatku trestného stíhania sa postupovalo v súlade s platným Trestným poriadkom, bola zachovaná aj zásada kontradiktórnosti konania, ktorej účelom má byť nielen spravodlivé potrestanie páchateľa, ale aj spravodlivý postup, ktorý je nevyhnutnou podmienkou demokratického štátu. Zdôraznila, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie, ako ani nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov. Obsah konkrétne uplatnených námietok musí skutočne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu, pretože v prípade, ak podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania a v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatnených dôvodov, je potrebné takéto dovolanie odmietnuť. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného
c/ Tr. por. odmietol. Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie proti napadnutému rozsudku je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) a v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do
1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu (písm. c/), vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania (písm. e/), rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/). Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že obsah konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacích dôvodov
por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, hoci v skutočnosti obsahuje argumenty mimo takto uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c/ Tr. por. odmietnuť. Pre posúdenie dôvodnosti dovolania a preskúmanie dovolaním napadnutého rozsudku je zásadné vyriešenie dovolacieho dôvodu
1 písm. e/ Tr. por., teda či vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, pričom sa o jeho vylúčení nerozhodlo. Ak sa tak stalo, rozhodnutie je od začiatku nezákonné, a preto nie je namieste preskúmavať vec z ďalších dovolacích dôvodov.
1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, prísediaci, vyšší súdny úradník, probačný a mediačný úradník, prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon 11 4 Tdo 60/2011 priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
ustálenej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci treba pritom rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu trestného konania na skutkoch, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie, napr. že orgán trestného konania, či jeho príbuzní boli poškodení skutkom, eventuálne orgán trestného konania bol svedkom skutku, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie, vystupoval vo veci ako tlmočník a pod. Pomerom k osobám uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vo verejnosti vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah, ktorý prípadne existuje aj mimo rámec konania. Zmyslom a primárnym účelom tohto ustanovenia je upevnenie dôvery procesných strán a verejnosti v nestrannosť trestného konania ako celku a jednotlivých úkonov vykonávaných počas tohto konania. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. augusta 2002, sp. zn. Ndt 58/2002 vyplýva, že súdne konanie a rozhodnutie nielenže majú byť objektívne a nestranné, ale objektívnymi a nestrannými sa majú javiť aj navonok. Nestrannosť sa skúma z hľadiska subjektívneho a objektívneho. V rámci subjektívneho hľadiska je potrebné zistiť osobné presvedčenie a správanie sudcu prejednávajúceho prípad (toto hľadisko sa predpokladá, až kým nie je preukázaný opak) a objektívne hľadisko sa neposudzuje
subjektívneho vyjadrenia sudcu, ale na základe toho, či sudca poskytuje dostatočné záruky na vylúčenie akýchkoľvek pochybností v tomto smere. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával. Nestačí, aby bol sudca subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán, najmä obvineného. K vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci môže teda dôjsť iba celkom výnimočne, a to zo skutočne závažných dôvodov, ktoré by mu bránili 12 4 Tdo 60/2011 rozhodovať v súlade so zákonom, pravdivo, nezaujato a spravodlivo, ak jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať, pričom existencia takéhoto vzťahu, respektíve pomeru musí byť preukázaná.
2 zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá
svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. V posudzovanom prípade obvinený MUDr. A. P. v priebehu trestného stíhania namietal nestrannosť a nezaujatosť zákonnej sudkyne JUDr. Daniely Poprockej, ktorá spísala úradný záznam so svedkyňou MUDr. Z. P. o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že obvinený spáchal trestný čin. O jeho námietke rozhodla samosudkyňa JUDr. Daniela Poprocká uznesením z 27. januára 2006, sp. zn. 5 T 103/2005 tak, že
3 Trestného poriadku nie je vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obvineného MUDr. A. P. a Krajský súd v Košiciach uznesením z
3 Trestného poriadku tak, že nie je vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obžalovaného MUDr. A. P. a Krajský súd v Košiciach uznesením z
1 písm. e/ Tr. por. bol v posudzovanom prípade naplnený, pretože procesná sudkyňa spísaním uvedeného úradného záznamu mohla byť ovplyvnená v ďalšom štádiu trestného konania pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní a táto okolnosť vzbudzuje dôvodné pochybnosti o jej nezaujatosti.
por. dovolací súd môže rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí o dovolaní, ak zistí, že dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k postupu
1.
1 Tr. por. ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania
por., vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera.
2 Tr. por. súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd
okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší, hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, 14 4 Tdo 60/2011 ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Tr. por. dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
2 Tr. por. ak prikazuje dovolací súd vec
odseku 1 na nové prerokovanie a rozhodnutie, môže súčasne nariadiť, aby ju súd rozhodol v inom zložení senátu alebo aby ju rozhodol iný sudca. Z dôležitých dôvodov môže tiež vec prikázať na prerokovanie a rozhodnutie inému súdu toho istého druhu a stupňa.
1 Tr. por. orgán, ktorému bola vec prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil.
2 Tr. por. ak bolo napadnuté rozhodnutie zrušené len v dôsledku dovolania podaného v prospech obvineného, nemôže v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech. V posudzovanej veci to znamená, že v novom konaní nemôže byť obvinený MUDr. A. P. uznaný za vinného zo spáchanie skutku pod bodom 2/ rozsudku krajského súdu kvalifikovaného ako trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia
171 ods. 3 Trestného zákona, z ktorého bol odvolacím súdom oslobodený
b/ Trestného poriadku. Navyše nemožno mu uložiť trest prísnejší než ten, ako bol uložený zrušeným rozsudkom. Za daného stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací z vyššie uvedeného dovolacieho dôvodu
1 písm. e/ Tr. por. vyslovil vo výroku rozsudku uvedené porušenie zákona v neprospech obvineného MUDr. A. P., zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj rozsudok okresného súdu, zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce a prikázal Okresnému súdu Košice II, aby vec v rozsahu zrušenia prerokoval a rozhodol iný sudca. 15 4 Tdo 60/2011 K vráteniu veci okresnému súdu došlo preto, že existujú pochybnosti o nezaujatosti sudcu súdu prvého stupňa. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej poznamenáva, že vec nepreskúmaval z dovolacích dôvodov
1 písm. c/ a písm. i/ Tr. por. uvedených v dovolaní obvineným MUDr. A. P., pretože tieto námietky majú svoj pôvod v postupe „nezákonnej sudkyne.“ Navyše Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť, že krajský súd nemal zrušiť napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ak skutkové a právne posúdenie skutku pod bodom 1/ považoval za správne (čo vyplýva z toho, že znova ho „takto“ uznal za vinného), ale mal zrušiť napadnutý rozsudok len vo výroku o vine v skutku pod bodom 2/ a vo výroku o treste. Poukazuje tiež na pochybenie krajského súdu spočívajúce v tom, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, ako sa vyrovnal s obhajobou obvineného MUDr. A. P. po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa, ani neuviedol, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Zároveň pripomína, že ak má byť skutok uvedený v odsudzujúcom rozsudku právne posúdený ako trestný čin porušovania domovej slobody, zákonný znak „neoprávnené“ musí byť konkretizovaný takým spôsobom, aby z neho bolo možné tento pojem vyvodiť. Nestačí preto v skutkovej vete zistiť „neoprávnenosť“ len samotným konštatovaním (uvedením) tohto zákonného znaku zo skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. Na záver Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné poukázať i na to, že zo strany obhajoby, či už zo subjektívnych alebo objektívnych dôvodov, bola súdom obidvoch stupňov doručená žiadosť o odročenie hlavného pojednávania, resp. verejného zasadnutia spolu 13 (trinásť) – krát a
dovolacieho súdu tieto zasadnutia boli odročované nie vždy v súlade so zákonom. Trestný poriadok pritom pozná inštitút poriadkovej pokuty (§ 66, teraz § 70), ktorý v prípade znemožnenia súdu plynule vo veci konať slúži ako legálny prostriedok na zabezpečenie riadneho priebehu súdneho konania garantujúc právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, čo v danej veci nebolo vôbec aplikované, a preto došlo v tejto jednoduchej veci k neprimeranému predĺženiu trestného konania. 16 4 Tdo 60/2011 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 3. apríla 2012 JUDr. Emil B d ž o c h, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.