1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Tr. por. dovolanie obvinenej M. B. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu v Ţiline z 2. októbra 2008, sp. zn. 3T 89/2008, bola obvinená M. B. uznaná za vinnú z prečinu usmrtenia
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe dňa
2 Tr. zák., s pouţitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 36 písm. d/, písm. j/, písm. l/, písm. m/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, pričom
2 písm. a/ Tr. zák. okresný súd jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a
1 Tr. zák. určil obvinenej skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.
2 Tr. zák. uloţil obvinenej aj trest zákazu činnosti vodiča a to zákaz viesť akékoľvek motorové vozidlá na dobu 6 (šesť) rokov. 3 5Tdo 15/2010
1 Tr. por. okresný súd poškodeného P. Ď., nar. X., trvalé bytom K. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
1 Tr. por. okresný súd uloţil obvinenej M. B. povinnosť nahradiť škodu poškodenému L. K., nar. X., bytom K., vo výške 7 848 Sk.
2 Tr. por. okresný súd poškodeného L. K., nar. X., bytom K. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Tento rozsudok napadol odvolaním prokurátor, čo do výroku o treste a o jeho odvolaní rozhodol Krajský súd v Ţiline rozsudkom zo 16. júla 2009, sp. zn. 3To 144/2008 tak, ţe
1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušil citovaný rozsudok Okresného súdu v Ţiline vo výroku o treste odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu piatich rokov a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. uloţil obvinenej M. B. za prečin usmrtenia
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v citovanom rozsudku Okresného súdu v Ţiline
2 Tr. zák., s pouţitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 36 písm. d/, písm. j/, písm. l/, písm. m/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, na výkon ktorého ju
2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia. Proti tomuto rozsudku podala obvinená M. B. prostredníctvom svojej obhajkyne dovolanie. Dovolateľka opiera dôvody dovolania o ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. teda, ţe rozhodnutie, ktoré napadá dovolaním je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Dovolateľka nenamieta právnu kvalifikáciu skutku a celý obsah odôvodnenia jej dovolania spočíva v tom, ţe vyjadruje nespokojnosť s uloţeným nepodmienečným trestom odňatia slobody, poukazujúc na ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu, na ustanovenie 4 5Tdo 15/2010 § 34 ods. 4 Tr. zák. o okolnostiach relevantných z hľadiska určovania druhu a výmery trestu, na ustanovenie § 49 Tr. zák. o podmienečnom odloţení výkonu trestu odňatia slobody. Zároveň dovolateľka upriamila pozornosť na to, ţe sa dopustila prečinu z nedbanlivosti, ţe do konca ţivota ju bude prenasledovať nenapraviteľný následok tragickej dopravnej nehody, pričom svoju vinu a trest uloţený súdom prvého stupňa prijala s pokorou. Trest uloţený krajským súdom však povaţuje za protiústavný, nezákonný a uloţený v rozpore s princípmi spravodlivosti. Uvádzala, ţe dopravná nehoda nebola výsledkom vodičskej bezohľadnosti a arogantnosti, ale vodičskej neskúsenosti dovolateľky, pričom krajský súd v rozsudku vymenoval na jej strane mnoţstvo poľahčujúcich okolností, ktoré však nenašli odozvu v jeho rozhodnutí, a tak sa uloţený trest javí byť pomstou za jej nedbanlivostné konanie. V tej súvislosti poukázala na iné rozhodnutia všeobecných súdov v podobných trestných veciach s rovnakým tragickým následkom dopravnej nehody, známych hercov a politika, pri ktorých súdy pristúpili k uloţeniu trestov odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu. Poukázala na tie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, resp. Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorých vyplýva, ţe pri rozhodovaní všeobecných súdov sa musí uplatniť princíp právnej istoty s neopomenuteľným komponentom predvídateľnosti práva, ktorý predpokladá, ţe obdobné situácie musia byť právne posudzované rovnakým spôsobom. Krajský súd však
nej porušil jej práva priznané článkom 12 ods. 2 a článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článkami 6 ods. 1 a 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým, ţe sa odklonil od ustálenej judikatúry. Ako dovolací dôvod uvádzala obvinená i to, ţe krajský súd síce podrobne v odôvodnení svojho rozhodnutia rozpísal dôvody odvolania prokurátora proti rozsudku súdu prvého stupňa ako aj jeho konečný návrh, ale úplne ignoroval jej vyjadrenie k odvolaniu prokurátora a jej návrhy a vo svojom rozhodnutí ani len nenaznačil dôvody, pre ktoré boli neprijateľné jej argumenty v odvolacom konaní, čo v konečnom dôsledku znamenalo porušenie jej práva priznaného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných 5 5Tdo 15/2010 slobôd, čo,
nej, zakladá dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. Dovolateľka poznamenala, ţe s identickým obsahom podala Ústavnému súdu Slovenskej republiky
čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sťaţnosť, ktorá bola odmietnutá pre nedostatok právomoci Ústavného súdu a uviedla, ţe z obsahu rozhodnutia Ústavného súdu vyplýva, ţe dôvody ústavnej sťaţnosti sú dovolacími dôvodmi
1 písm. i/ Tr. por., a preto sa nápravy svojich práv môţe domáhať v dovolacom konaní, na ktoré je príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky. Na základe týchto dôvodov obvinená navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil rozsudkom, ţe výrokom o treste napadnutého rozsudku Krajského súdu v Ţiline bol porušený zákon v ustanoveniach § 34 ods. 1, § 149 ods. 2, § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a v ustanoveniach § 2 ods. 2, § 168 ods. 1 Tr. por. K dovolaniu obvinenej sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry v Ţiline, v ktorom uviedol, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
1 písm. i/ Tr. por., ktorý predpokladá nesprávne právne posúdenie zisteného skutku, pričom sa ním rozumie, ţe skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, ţe nešlo o ţiadny trestný čin alebo ţe išlo o iný trestný čin alebo predpokladá nesprávne pouţitie iného hmotnoprávneho ustanovenia a tým sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 aţ 30 Tr. zák.), prípadne zániku trestnosti činu (najmä § 87 Tr. zák.), prípadne pochybenie súdu pri uloţení úhrnného trestu a spoločného trestu (§ 41 Tr. zák.), súhrnného trestu (§ 42 Tr. zák.) a pod. Rozumie sa ním aj nesprávne pouţitie iných právnych predpisov, napr. Obchodného zákonníka, zákona o konkurze a reštrukturalizácii, Občianskeho zákonníka a pod. a z uvedeného vyplýva, ţe dovolací súd v dovolacom konaní nepreskúmava výšku ani druh zákonne uloţeného trestu. V konkrétnom prípade bol,
vyjadrenia prokurátora, obvinenej uloţený zákonný trest s prihliadnutím na ustanovenie § 34 Tr. zák. Prokurátor vo vyjadrení poznamenal, ţe obvinená vo svojom dovolaní porovnáva so svojou trestnou vecou odlišné prípady, keďţe ani jeden z odsúdených, ktorých mená uviedla 6 5Tdo 15/2010 v dovolaní neprekročil maximálne povolenú rýchlosť pre daný úsek cesty o 100 % tak, ako v jej prípade. Preto nemoţno hovoriť o odlišnom rozhodnutí všeobecných súdov v rovnakých veciach. Obvinenej bol uloţený spravodlivý trest aj vzhľadom na následok trestného činu, po ktorom dve maloleté deti prišli o matku. Preto prokurátor navrhol dovolanie obvinenej
c/ Tr. por. odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, ţe dovolanie je prípustné (§ 368 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň zistil, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por., lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
1 písm. i/ Tr. por., o ktoré sa dovolanie obvinenej opiera.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie je moţné podať, ak je rozhodnutie zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Ţalovaný skutok, pre ktorý bola obvinená uznaná za vinnú, bol v rozsudku súdu prvého stupňa správne posúdený
príslušného ustanovenia § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Z ustáleného skutkového stavu a právnej kvalifikácie skutku v rozsudku Okresného súdu v Ţiline vychádzal aj Krajský súd v Ţiline, ktorý právnu kvalifikáciu skutku nemenil a Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe nemal na to ani dôvod, lebo v tomto smere bolo rozhodnutie okresného súdu úplne správne. Napokon v tomto smere ani dovolanie nebolo podané. Krajský súd v Ţiline na základe odvolania prokurátora zrušil len výrok o treste odňatia slobody rozsudku prvostupňového súdu a sám rozhodol tak, ţe uloţil obvinenej M. B. 7 5Tdo 15/2010 nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia. Krajský súd svojim rozhodnutím o treste neporušil ţiadne hmotnoprávne ustanovenie, rozhodne nie ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák., ani § 149 ods. 2 Tr. zák., pretoţe uloţil obvinenej trest v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby, po zohľadnení všetkých tých hmotnoprávnych ustanovení, ktoré uviedol vo výroku svojho rozsudku, a pri uloţení nepodmienečného trestu odňatia slobody pouţil tieţ správne hmotnoprávne ustanovenie § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na jej zaradenie do príslušného ústavu na výkon trestu. Treba zdôrazniť, ţe pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôţe obstáť v dôsledku toho, ţe je chybný výrok o vine, moţno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len prostredníctvom dovolacieho dôvodu
1 písm. h/ Tr. por. spočívajúceho v tom, ţe bol uloţený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uloţený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Ustanovenia § 34 ods. 1 a ods. 4 Tr. zák. o zásadách ukladania trestov sú všeobecnej povahy a v rámci nich je vecou prvostupňového a druhostupňového súdu zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti významné z hľadiska ukladania trestu. Pokiaľ nejde o porušenie kogentného hmotnoprávneho ustanovenia Trestného zákona alebo iného hmotnoprávneho predpisu, nejde o dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. Podstatou dovolania obvinenej je, ţe sa nestotoţňuje s tým, ako vyhodnotil zistené okolnosti prípadu krajský súd, keď dospel k záveru, ţe nie je moţné uloţiť obvinenej podmienečný trest odňatia slobody, lebo by nezodpovedal zákonu, keďţe neboli splnené podmienky na podmienečný odklad výkonu trestu. Pokiaľ v tej súvislosti obvinená uvádza iné prípady,
nej rovnaké ako u nej, treba poznamenať, ţe nie je vecou najvyššieho súdu, ako dovolacieho súdu, lebo mu to vôbec neprislúcha, aby preskúmaval správnosť a zákonnosť iných rozhodnutí z hľadiska uloţených trestov vo veciach, v ktorých nebolo podané dovolanie. Ak krajský súd vyhodnotil zistené okolnosti prípadu významné z hľadiska ukladania trestu, 8 5Tdo 15/2010 ktoré veľmi podrobne a precízne uvádza vo svojom rozhodnutí a dospel k záveru, ţe by bolo v rozpore so zásadami o účele a výmere trestu, keby bol obvinenej uloţený podmienečný trest odňatia slobody, nie je moţné, aby tieto jeho závery znovu prehodnocoval dovolací súd v rámci dovolacieho konania, lebo nie je všeobecnou treťou opravnou inštanciou. Ak uloţený trest nie je výsledkom nezákonného pouţitia niektorého z kogentných hmotnoprávnych ustanovení Trestného zákona, a to v danom prípade nie je, potom nie je daný ani dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. V prípade, ţe by bol trest uloţený mimo rámca zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo by bol uloţený taký druh trestu, ktorý zákon nepripúšťa, bol by to dovolací dôvod
1 písm. h/ Tr. por., ale ani jedno ani druhé sa v prejednávanej veci nestalo, takţe ani obvinená nepodáva dovolanie pre tento dovolací dôvod. Ďalšie dovolacie námietky obvinenej týkajúce sa toho, ţe krajský súd sa vôbec nevyrovnal s jej argumentmi vo vzťahu k odvolaniu prokurátora, vôbec nie sú dovolacím dôvodom
1 písm. i/ Tr. por. Jednak sa opiera o procesné ustanovenie § 168 ods. 1 Tr. por. o obsahu rozsudku a jednak nezodpovedá ani skutočnosti, ţe by sa krajský súd nevyrovnal s vyjadrením obvinenej k odvolaniu prokurátora, pretoţe kaţdým svojim konštatovaním v podrobnom odôvodnení rozsudku, vychádzajúc z ustanovení § 34 ods. 1 a ods. 4 Tr. zák., zároveň s odôvodnením prečo neobstojí z hľadiska zákonnosti okresným súdom uloţený podmienečný trest odňatia slobody reagoval aj na námietky obvinenej obsiahnuté v jej vyjadrení k odvolaniu prokurátora. So zreteľom na uvedené moţno uzavrieť, ţe z podaného dovolania je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
1 písm. i/ Tr. por., a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako sa uvádza vo výroku tohto uznesenia. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 16. júna 2010 JUDr. Milan K a r a b í n, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Eva Poláková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.