1 písm. d/ Tr. zák. účinného do l. januára 2006 a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. dovolanie obvineného P. B. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 21. júna 2007, sp. zn. 1T 136/06, bol obvinený P. B. uznaný za vinného z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi
1 písm. d/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku (bod 1/ rozsudku), trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi
zák. účinného v čase spáchania skutku (bod 2/ rozsudku) a trestného činu krádeže spolupáchateľstvom
2, § 247 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku (bod 3/ rozsudku) na skutkovom základe, že 5Tdo 26/2010 2
znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava ide o 2 kusy zatavených plastových injekčných striekačiek s modrým piestom o objeme 2 ml obsahujúcich metamfetamín s prímesou kofeínu o celkovej hmotnosti 3174 mg (1412 mg, 1762 mg) o priemernej koncentrácii účinnej látky 25,2 ± 2,2 % hmotnostného, pričom predložené množstvo 3174 mg 25,2 % metamfetamínu obsahuje 799 mg čistej (100%-nej) látky, a uvedené množstvo zodpovedá 20 priemerným dávkam drogy; metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do II. skupiny psychotropných látok, 2. od presne nezistenej doby do 03.30 hod. dňa 17. novembra 2005 v B., neoprávnene pre vlastnú potrebu prechovával 1 kus plastového vrecúška s obsahom neznámej zelenej sušenej rastliny, ktoré mu bolo pri bezpečnostnej prehliadke hliadkou PZ, nájdené v nohaviciach na pravej strane v malom vrecku, pričom
znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava bolo zistené, že predložené plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo konope s hmotnosťou 73 mg a s koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 14,8 % hmotnostného, pričom predložené množstvo konope s hmotnosťou 73 mg, s priemernou koncentráciou 14,8 % hmotnostných THC, obsahuje 11 mg THC, čo zodpovedá 1 obvyklej jednorázovej dávke drogy; rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do I. skupiny omamných látok,
1, ods. 3 písm. b/ 5Tdo 26/2010 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a bol odsúdený k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Za to bol odsúdený
1 a § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 9 (deväť) mesiacov.
2 písm. b/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bol na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do II. nápravnovýchovnej skupiny. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie samotný obvinený P. B., pričom odvolanie podal i prostredníctvom svojho obhajcu. Krajský súd v Bratislave na podklade podaných odvolaní uznesením z 9. októbra 2007, sp. zn. 3To 85/2007,
por. odvolanie obvineného P. B. zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v zmysle § 183 ods. 1 písm. b/ alinea 3/ Tr. por. dňom
por. mu ustanovil za obhajcu JUDr. P. A., advokáta so sídlom v B., ktorý na súde prvého stupňa podal 24. marca 2009 dovolanie v mene obvineného z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. por. Toto podanie advokáta však 5Tdo 26/2010 4
názoru najvyššieho súdu nespĺňalo náležitosti dovolania v zmysle § 374 Tr. por. a nebolo podané prostredníctvom zvoleného obhajcu, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z
1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústavy), na právnu pomoc
čl. 47 ods. 2 a na obhajobu
čl. 50 ods. 3 Ústavy a právo na obhajobu
čl. 6 ods. 3 písm. c/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky spolu so spisovým materiálom na tunajší súd došiel
por. V prípade, že podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania a v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, takéto dovolanie je potrebné odmietnuť
c/ Tr. por. V tejto súvislosti pripomína, že dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 371 ods. 6 Tr. por.). Existenciu dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. videl obvinený P. B. v tom, že celé konanie vedené proti nemu nebolo v súlade s Trestným poriadkom. Namietal, že vykonaným dokazovaním mu vina jednoznačne preukázaná nebola. V konaní pred súdom navrhoval na svoju obranu vypočuť celý rad svedkov, avšak súd jeho návrhy 5Tdo 26/2010 5 nerešpektoval a jeho návrhy na doplnenie dokazovania zamietol, čím porušil jeho právo na obhajobu. Obvineným uvádzaný dôvod predpokladá, že v konaní došlo k porušeniu práva na obhajobu najmä tým, že boli porušené ustanovenia o povinnej obhajobe § 37 Tr. por. Ide predovšetkým o prípady, kedy súd vykonával úkony trestného konania bez obhajcu obvineného napriek tomu, že ho obvinený mal mať z dôvodu povinnej obhajoby. V posudzovanej veci sa obhajca obvineného zúčastňoval úkonov prípravného konania a bol prítomný počas hlavného pojednávania. Samotná skutočnosť, že súd zamietol návrhy obvineného na doplnenie dokazovania, odmietol predvolať a vypočuť obvineným navrhovaných svedkov, nenapĺňa uplatnený dovolací dôvod. V tejto súvislosti je potrebné obvinenému pripomenúť, že hlavné pojednávanie vedie a za jeho zdarný priebeh v zmysle § 253 Tr. por. zodpovedá predseda senátu, resp. samosudca, pri dôslednom dodržiavaní základných zásad trestného konania uvedených v ustanovení § 2 Tr. por. V odseku 10 citovaného ustanovenia je upravená zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci, pričom dôsledná aplikácia tejto zásady v konaní pred súdom tvorí nevyhnutný predpoklad spravodlivého súdneho rozhodnutia. V konaní pred súdom sám sudca, resp. predseda senátu, určuje mieru dokazovania, ktoré sa musí v priebehu hlavného pojednávania vykonať. Pokiaľ v danom prípade samosudca neakceptoval návrhy na doplnenie dokazovania, nemožno jeho postup automaticky považovať za porušenie práva obvineného na obhajobu. To, že obvinený nesúhlasí so skutkovými zisteniami súdov a že považuje rozsah vykonaného dokazovania za nedostatočný, nie je dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Existenciu dovolacieho dôvodu
1 písm. e/ Tr. por. videl obvinený v tom, že jeho trestnú vec prejednával sudca, o ktorého nestrannosti má vážne pochybnosti. Celé konanie na súde viedol tak, že proti nemu vzniesol námietku zaujatosti, avšak ani odvolací súd sa jeho námietkami dôsledne nezaoberal. Na príslušnom okresnom súde podal na sudcu žalobu na ochranu osobnosti a finančné odškodnenie, čím je preukázaný pomer sudcu k jeho osobe, preto odvolací súd mal vyhovieť jeho námietkam a vylúčiť sudcu z vykonávania úkonov v jeho trestnej veci. O opodstatnenosti jeho námietok svedčí rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Nc 29/2006, o vylúčení sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci, ktorého odpis doložil k svojmu dovolaniu. 5Tdo 26/2010 6 Dovolací dôvod
1 písm. e/ Tr. por. možno uplatniť, ak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca, alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. V rámci uplatnenia tohto dovolacieho dôvodu musí najvyšší súd skúmať, či skutočne vo veci rozhodol vylúčený orgán.
1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci"), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom, alebo pre pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní.
3 Tr. por. o vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 na základe námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako
ods. 2 rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú o tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát. V posudzovanej veci ako vyplýva zo spisového materiálu obvinený v priebehu hlavného pojednávania (č. l. 473) vzniesol námietku zaujatosti voči konajúcemu samosudcovi z dôvodov, že podal na sudcu žalobu na ochranu osobnosti v občianskoprávnom konaní. Samosudca po zistení, že na súde je evidovaná žaloba, pod sp. zn. 16C 13/2007, ktorú podal obvinený, rozhodol uznesením z 29. januára 2007, sp. zn. 1T 136/2006,
3 Tr. por., že nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej trestnej veci. Obvinený podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť, ktorú Krajský súd v Bratislave uznesením z 08. marca 2007, sp. zn. 2 Tos 20/2007,
1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol. K tomu je potrebné ešte dodať, že obvinený proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal prostredníctvom obhajcu dovolanie z dôvodov § 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por., ktoré dovolanie Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 1. októbra 2008, sp. zn. 3Tdo 27/2008, odmietol. Vyššie citované ustanovenie § 31 ods. 1 Tr. por. spája vylúčenie sudcov z prerokovania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti (viď zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorých spravodlivosť nielenže musí 5Tdo 26/2010 7 byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná), nemožno však prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z ústavnej zásady uvedenej v čl. 48 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej Republiky, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Ide o významnú zásadu, ktorú je potrebné dôsledne zachovávať. Vzhľadom na uvedenú zásadu možno sudcu vylúčiť z prerokovania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Najvyšší súd v tejto súvislosti pripomína, že sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné predpisy je povinný vykladať
svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z. v znení zmien a doplnkov a je povinný prerokovať a rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s rozvrhom práce na príslušný kalendárny rok. Obvinený namietal zaujatosť sudcu v podstate preto, že
neho sudca nevykonal všetky procesné úkony v súlade s procesnými predpismi a na tomto základe podal i občianskoprávnu žalobu. Z vyjadrenia samosudcu však vyplýva, že sa vo veci necíti byť zaujatý napriek uvedenej žalobe.
názoru najvyššieho súdu išlo zo strany obvineného o účelové konanie a subjektívny názor na nestrannosť sudcu. Pri takomto výklade nestrannosti by fakticky došlo k znefunkčneniu výkonu súdnictva. V jeho trestnej veci by nemohol rozhodnúť ani jeden sudca v rámci Slovenskej republiky, resp. obvinený by určoval, ktorý sudca prerokuje a rozhodne jeho trestnú vec. Najvyšší súd na základe uvedených skutočností nezistil, že by samosudca okresného súdu bol pre pomer k obvinenému v posudzovanej trestnej veci vylúčený. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani obvineným doložené rozhodnutie najvyššieho súdu, ktoré vychádzalo z celkom iných okolností. Z uvedeného vyplýva, že ani tento dovolací dôvod nebol naplnený.
c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. 5Tdo 26/2010 8 V posudzovanej veci ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného P. B. odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislava 14. júla 2010 JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo Za správnosť vyhotovenia: Eva Poláková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.