← Slovensko

o zaplatenie 300 000,- Sk s prísl.

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Obo/170/2010 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY . Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanku a členiek JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej veci ţalobcu: Ing. A. Š. – V., IČO: X., D., B., zast. K., s. r. o., B., proti ţalovanému: A. – S., a. s., IČO: X., D., B., o zaplatenie 300 000,- Sk s prísl., na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa

  2. 2010 č. k. 60Cb 23/1997 – 200, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  4. 2010 č. k. 60 Cb 23/1997 – 200 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a. Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému náhradu trov prvostupňového a odvolacieho v sume 514,51 eur do troch dní. O d ô v o d n e n i e : Ţalobca sa ţalobou z
  6. 1995, podanou pôvodne na Obvodný súd Bratislava I a neskôr postúpenou Krajskému súdu v Bratislave domáhal voči ţalovanej zaplatenia sumy 300 000,- Sk s príslušenstvom titulom plnenia z poistnej zmluvy za poistnú udalosť. Ţalobu odôvodnil tým, ţe dňa
  8. 1994 v čase od 2.30 hod. do 6.00 hod. sa neznámy páchateľ 2 1Obo/170/2010 vlámal do priestorov kancelárie v jeho prevádzkarni tak, ţe do nej násilne vnikol cez chodbové okno, vypáčil uzamknutý písací stolík, z ktorého zobral kľúče a nimi odomkol trezor, z ktorého odcudzil finančnú hotovosť 378 200,- Sk, 252 kusov stravných lístkov a fotoaparát značky Carena. Celkovo tak ţalobcovi spôsobil škodu vo výške 393 350,- Sk. Uznesením ČVS: VP-2586/94 zo dňa
  10. 1994 vyšetrovateľ OÚV Bratislava I vec odloţil, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Ţalobca ţalovanému písomne oznámil poistnú udalosť a predloţil mu doklady potrebné pre ustálenie základu a výšky poistného plnenia a naposledy listom zo dňa
  12. 1995 označeným ako pokus o zmier ho vyzval na uspokojenie jeho nároku. Ţalovaný na výzvu nereagoval, a preto ţe sa dostal do omeškania s poistným plnením, ţalobca si podľa 797 ods. 3 Obch. zák. uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 22 % zo ţalovanej sumy počnúc dňom
  15. Ţalovaný navrhol ţalobu zamietnuť ako predčasne podanú. Argumentoval tým, ţe mu ţalobca nepredloţil účtovné doklady, preto nemohol ukončiť šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť. Poistná udalosť je u ţalovaného evidovaná pod č. 41-18618/50 a bola pridelená na vybavenie likvidátorovi p. M. B., ktorý dňa 29.11.1994 spolu s ďalšou pracovníčkou poisťovne Ing. O. vykonali u ţalobcu ohliadku a ţiadali od neho predloţenie peňaţného denníka, pokladničnej knihy a evidencie stavu majetku s inventúrnou knihou. Ţalobca spolu s ekonómkou uviedli, ţe poţadované doklady nemôţu predloţiť, pretoţe sa nachádzajú v S. v D. Pracovníci poisťovne ešte v ten istý deň navštívili predmetnú pobočku, avšak potrebné doklady tam nenašli. Túto skutočnosť S., a.s. potvrdila aj písomne listom zo dňa
  18. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie výsluchom ţalobcu a svedkov Ing. A. O., M. B. a M. D. Ţalobca na pojednávaní dňa
  20. 1995 uviedol, ţe v čase keď sa mu ohlásili pracovníci poisťovne na ohliadku, zapoţičal pokladničnú knihu aj s peňaţným denníkom S., a. s. kvôli úveru. O dva dni si pre knihu prišiel a dal si z nej urobiť fotokópie. Poprel, ţe by pracovníci poisťovne od neho ţiadali nejaké doklady. Likvidátor poistnej udalosti p. B. sa mal uţ vtedy vyjadriť, ţe poisťovňa nič nezaplatí. 3 1Obo/170/2010 Svedkyňa O. vypovedala, ţe ako pracovníčka poisťovne bola prítomná na účtovnom došetrení poistnej udalosti, ktorá bola pridelená na likvidáciu p. B., nakoľko je ekonómka a vyzná sa v účtovníctve. Ţalobca totiţ doloţil iba fotokópiu výpisu z pokladničnej knihy a bolo potrebné overiť v účtovnej evidencii, či sú peniaze evidované v účtovnom denníku a fotoaparát v hmotnom majetku. Poukázala na to, ţe polícia iba potvrdí to, čo poškodený nahlási. Pokladničná kniha musí byť zaevidovaná v účtovníctve a musia byť pripojené účtovné a daňové doklady. Pri návšteve ţalobcu za prítomnosti jeho účtovníčky im bolo oznámené, ţe všetky doklady museli odovzdať S. v D. Tam im povedali, ţe také doklady sa u nich nemôţu nachádzať a nech si dajú písomný dotaz. Listom zo dňa
  22. 1994 im S., a. s. oznámila, ţe poţadované listiny sa u nich nenachádzajú. Tým celá záleţitosť pre ňu skončila a ďalej sa prípadom zaoberal p. B. ako likvidátor. Na otázku súdu, či teraz predloţené doklady postačujú, svedkyňa odpovedala, ţe aţ po roku bol predloţený peňaţný denník podnikateľa, ktorý ale nevyzerá tak, ako by mal vyzerať. Je to na počítači opísané to, čo bolo v pokladničnej knihe. Nemoţno ho rešpektovať, nakoľko nie je podloţený dokladmi. V dispozíciách pre likvidáciu poistných udalostí majú stanovené, aké doklady majú poţadovať, a to platné daňové účtovné doklady, ktoré sa nedajú zmeniť. Likvidátor poistnej udalosti vypovedal, ţe poistná udalosť sa stala v septembri 1994, nahlásená bola v októbri. Dopredu sa ohlásili u ţalobcu, ţe prídu vykonať ohliadku, aby ţalobca mohol informovať ekonómku. Ţiadali od neho doklady, aby mohli skontrolovať výšku odcudzenej finančnej sumy. Išlo o pokladničný denník a inventúrne knihy, o ktorých im ţalobca tvrdil, ţe sú v S. v D. Tam im povedali, ţe doklady nemajú, a aby si dali písomnú ţiadosť. Na jej základe im oznámili, ţe doklady ţalobcu sa u nich nenachádzajú. Preto nemohli ţalobcovi nič plniť. Dokladom, ktoré im ţalobca priniesol po roku od poistnej udalosti vo fotokópii, likvidátor nedôveruje. Sú to iba tri listy z peňaţného denníka a nie je ich s čím porovnať, nie sú to všetky doklady, sú tam iba spočítané poloţky. Podľa svedka po roku sa dá ťaţko prešetriť výška škody, lebo hotovosť trvá iba jeden deň. Na otázku právneho zástupcu ţalobcu, prečo od ţalobcu neskôr neţiadali predloţenie dokladov, svedok odpovedal, ţe preto, lebo po týţdni – dvoch sa nedá preukázať hotovosť. Poukázal tieţ na to, ţe trezor nebol v uzamknutej miestnosti. 4 1Obo/170/2010 Ekonómka ţalobcu vypovedala, ţe v noci pred krádeţou odchádzali so ţalobcom z prevádzkarne ako poslední. Ráno jej ţalobca telefonoval, ţe došlo ku krádeţi a ţe volal políciu. Keď prišla do práce, policajti tam uţ boli. Vyčíslenie škody robila ona, podľa prvotnej evidencie a dokladov, ktoré mali k dispozícii. Hotovosť mali v trezore pre prípad, ţe by sa muselo niečo nakúpiť. Majú otvorené do 01.00 hod., preto nemali hotovosť kam dať. Z dokladov mu ukázali všetko, čo sa v podniku nachádzalo. Potvrdila, ţe p. B. si pýtal peňaţný denník, ktorý ale nebol k dispozícii. Na návrh ţalobcu súd nariadil dokazovanie znalcom z oboru ekonómie hospodárstva. V zmysle rozhodnutia súdu mal znalec vypracovať písomný znalecký posudok k týmto otázkam: 1./ Či odcudzená hotovosť a stravné lístky, ktoré sa v čase poistnej udalosti mali nachádzať v trezore, sú vyznačené v účtovnej evidencii? 2./ Uveďte presnú výšku peňaţnej hotovosti podľa účtovnej evidencie, ktorá sa v čase krádeţe v trezore nachádzala. Znalec Ing. L. R. v písomnom znaleckom posudku na prvú otázku odpovedal tak, ţe v účtovníctve ţalobcu sa nachádzajú rozdielne sumy pokladničnej hotovosti k
  24. 1994, a to v peňaţnom denníku 346 665,30 Sk a v pokladničnej knihe 341 093,70 Sk. Stravné lístky, ktoré sa mali v čase poistnej udalosti nachádzať v trezore, nie sú ani jedinou zmienku uvedené v účtovníctve. Ich hodnota bola zahrnutá v trţbách hotovosti. Pri evidencii trţby, resp. pri odvádzaní trţby účtujúcimi čašníkmi zodpovednému pracovníkovi neboli na príjmových dokladoch uvádzané trţby v hotovosti (peniaze) a trţby v hodnote stravných lístkov. Za daných okolností povaţoval znalec existenciu stravných lístkov v hodnote 7 560,- Sk za nepreukázateľnú. Na druhú otázku znalec odpovedal tak, ţe po zaúčtovaní všetkých účtovných dokladov (príjmové a výdavkové pokladničné doklady, paragóny, faktúry a iné platobné doklady) dospel k záveru, ţe účtovne mali byť v pokladni ţalobcu peniaze v sume 339 911,60 Sk. Či sa v trezore v čase krádeţe skutočne nachádzali, potvrdiť nevedel. Znalec mal k dispozícii tieto účtovné doklady: peňaţný denník z r. 1994 (počítačová zostava, program JUK), pokladničná kniha z r. 1994, kniha pohľadávok a záväzkov, zoznam HIM a DHIM a inventarizácia majetku k
  27. Aby dokázal odpovedať na otázku súdu, aká hotovosť sa mala v noci z
  28. na
  29. septembra 1994 nachádzať v pokladni ţalobcu, musel znalec chronologicky zaúčtovať všetky príjmové a výdavkové pokladničné doklady. Účtovný program jednoduchého účtovníctva JUK, ktorý ţalobca pouţíval, totiţ neuvádzal denné zostatky v hotovosti. Nebolo teda moţné po vytlačení peňaţného denníka získať stav k ľubovoľnému dátumu ale len pri ukončení účtovania na konci obdobia, v danom prípade sa 5 1Obo/170/2010 tak stalo k
  32. Znalec tieţ poukázal na to, ţe pri tak závaţnej udalosti ako je krádeţ finančnej hotovosti mala byť vykonaná mimoriadna účtovná uzávierka resp. inventarizácia peňaţných prostriedkov. Konštatoval porušenie ustanovení § 19 ods. 1 a 2 a § 29 ods. 1 a 3 zákona č. 563/1991 Zb., pretoţe podnikateľ nevykonával štvrťročne inventarizáciu peňaţných prostriedkov v hotovosti. Znalec zistil aj ďalšie nedostatky, ktoré podľa neho spochybňujú hodnovernosť účtovníctva, a to: čísla dokladov uvedené v peňaţnom denníku nesúhlasia s číslami uvedenými na príjmových a výdavkových pokladničných dokladoch, resp. nie sú rozlíšené účtovné pokladničné a bankové doklady, - účtovné záznamy nie sú vykonávané chronologicky, - peňaţný denník nenadväzuje na pokladničnú knihu ani na účtovné doklady, - v označovaní výdavkových pokladničných dokladov nie je systém, účtovanie sa podľa názoru znalca uskutočňovalo so značným časovým odstupom, - pokladničná kniha nespĺňa predpísané formálne náleţitosti a podľa názoru znalca s ňou bolo manipulované. Ţalovaný sa k vypracovanému znaleckému posudku vyjadril tak, ţe hotovosť 341 093,70 Sk nebola znaleckým posudkom dokázaná. Dokázaná bola len suma 339 911,60 Sk, avšak podľa dodatočne spracovanej evidencie, ktorá v čase likvidácie poistnej udalosti nebola k dispozícii. Na základe konštatovaných nedostatkov v účtovných dokladoch ţalovaný nemôţe akceptovať ani túto sumu, pretoţe znalec sa k nej dopracoval aţ po tom, čo si doklady chronologicky zaúčtoval sám. Podľa ţalovaného nie je moţné, aby ţalobca vedel určiť sumu, ktorá mu bola odcudzená z trezora, keďţe pouţitý program neuvádzal denné zostatky v hotovosti a ku dňu krádeţe nebola vykonaná uzávierka, ani povinná mimoriadna účtovná závierka, ani inventarizácia peňaţných prostriedkov. Ak si aj ţalovaný pamätal, ţe tam taká suma bola, nestačí to na to, aby poisťovňa uznala, ţe išlo peniaze z podnikateľskej činnosti. Mohli to byť odloţené peniaze zamestnancov, ktoré však nie sú kryté poistením. Ţalovaný neakceptoval ani sumu 29 500,- Sk, podľa pokladničnej knihy malo ísť zálohu na rôzne akcie. Táto suma nie je podchytená v účtovnej evidencii a nebola predmetom znaleckého skúmania. Ţalovaný rovnako neuznal ani ţiadosť o náhradu 252 ks stravných lístkov v hodnote 30,- Sk, pretoţe zo znaleckého posudku vyplynulo, ţe v roku 1994 neboli zaúčtované ţiadne ceniny. Podľa ţalovaného neexistuje ţiadny dôkaz, ţe tieto stravné lístky patrili poistenému. Mohli ich tam mať odloţené jeho zamestnanci a v takom prípade by neboli kryté poistením. 6 1Obo/170/2010 Fotoaparát ako súkromný majetok ţalobcu tieţ nie je krytý poistením. Ţalovaný ţiadal, aby súd na ďalšie pojednávanie predvolal znalca, neskôr od tejto poţiadavky upustil s poukazom na to, ţe jeho pripomienky sú totoţné so zisteniami znalca a ţiadal ţalobu zamietnuť. Ţalobca sa k záverom znalca v písomnej forme nevyjadril. Na pojednávaní dňa
  34. 2005 vystúpil právny zástupca ţalobcu, ktorý uviedol, ţe sa v plnom rozsahu pridrţiava ţalobného návrhu. Podľa neho je nesporné, ţe poistná udalosť nastala, a teda je daný právny základ na poistné plnenie. Oznámenie termínu inventarizácie po krádeţi, na ktorej má poistiteľ právo sa zúčastniť, nie je podľa neho podmienka, bez splnenia ktorej nemôţe nastať poistné plnenie. Sporná je len výška nároku, ktorú na základe predloţených dokladov zrekonštruoval znalec s tým, ţe škoda je podľa znaleckého posudku 391 911,- Sk. K tvrdeniu ţalovaného, ţe doklady potrebné pre vyčíslenie škody neboli v S., sa vyjadril tak, ţe tieto mohli byť buď na polícii alebo u ţalovaného, keďţe súčasne prebiehalo vyšetrovanie v trestnej veci ako aj vyšetrovanie u ţalovaného. Zo strany ţalobcu teda nešlo o úmyselné konanie. Po tomto dokazovaní prvostupňový súd rozsudkom zo dňa
  36. 2005 č. k. 60Cb 23/97 – 112, ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 300 000,- Sk istiny s 22 % úrokom z omeškania od
  38. 1995 do zaplatenia, súdny poplatok 12 000,- Sk a trovy právneho zastúpenia 38 712,- Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Doplňujúcim rozsudkom (č. l. 113) súd zaviazal ţalovaného zaplatiť na účet súdu náklady znalečného v sume 2 730,- Sk. V odôvodnení rozhodnutia sa súd v celom rozsahu stotoţnil s argumentáciou právneho zástupcu ţalobcu a takmer doslova ju prevzal. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalovaný v lehote odvolanie, ktorým ţiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alebo ţalobu zamietnuť z dôvodu nepreukázania nároku ţalobcu na poistné plnenie. Namietal voči výroku súdu o tom, ţe je nesporné, ţe poistná udalosť nastala, a teda je daný právny základ na poistné plnenie. Ţalovaný naopak po celý čas v konaní tvrdil, ţe ţalobca vierohodne nepreukázal odcudzenie peňaţných prostriedkov. Poukazoval tieţ na to, ţe ţalobcom pouţívaný program jednoduchého účtovníctva neuvádzal denné zostatky hotovosti a ku dňu krádeţe nebola vykonaná uzávierka, ani povinná mimoriadna závierka, ani inventarizácia peňaţných prostriedkov. Aj znalec vo vypracovanom posudku konštatoval nedostatky v účtovných dokladoch a výslovne uviedol, ţe záznamy v pokladničnej knihe sú pre neho nedôveryhodné, 7 1Obo/170/2010 vzhľadom na evidentnú manipuláciu s ňou. Súd napriek tomu akceptoval znalcom vyčíslenú predpokladanú sumu finančnej hotovosti 339 911,60 Sk, ku ktorej sa tento dopracoval chronologickým zúčtovaním predloţených dokladov, ktorých dôveryhodnosť však v posudku spochybňoval. Ţalovaný vyjadril názor, ţe znalecký posudok len predpokladá moţnú prípustnú sumu finančnej hotovosti, avšak z dodatočne spracovanej účtovnej evidencie, ktorú ţalovaný spochybňuje a neakceptuje, vzhľadom na skutočnosti zistené znalcom. Podľa ţalovaného nárok na poistné plnenie v zmysle zmluvných dojednaní, teda účtovne, preukázaný nebol. Ţalovaný namietal aj voči úroku z omeškania, ktorý súd ţalobcovi priznal v zmysle podaného návrhu, pričom vychádzal z nesprávneho právneho záveru a tento oprel o ustanovenia § 369 a 502 Obch. zák. Aj keby došlo k omeškaniu, ţalobcovi nepatrí úrok z omeškania od
  40. 1995, pretoţe doklady potrebné k posúdeniu práva na poistné plnenie predloţil aţ dňa
  43. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 60Cb 23/97 – 112 zo dňa
  45. 2005 v spojení s doplňujúcim rozsudkom č. k. 60Cb 23/97 – 113 zo dňa
  47. 2005 svojím rozsudkom z
  48. marca 2006 č. k. 2Obo 337/2005 - 171 zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Odvolací súd konštatoval, ţe podľa vloţky č. 4 k poistnej zmluve č. 746-566-695/15, ktorou ţalobca poistil pokladničnú hotovosť v trezore na poistnú sumu 300 000,- Sk, bol ţalobca povinný súčasne s oznámením poistnej udalosti polícii prizvať k vykonaniu ohliadky aj povereného pracovníka poistiteľa a oznámiť termín, kedy vykoná inventúru, pričom poistiteľ mal právo sa inventúry zúčastniť. Súd prvého stupňa skúmal len splnenie druhej uvádzanej povinnosti, avšak túto nepovaţoval za podmienku, bez splnenia ktorej nemôţe nastať poistné plnenie. Podľa odvolacieho súdu je tento názor súdu prvého stupňa nesprávny a nemá oporu v zákone. Odvolací súd poukázal na to, ţe poistné podmienky podľa § 788 ods. 2 OZ sú podstatnou obsahovou náleţitosťou poistnej zmluvy a ich nezačlenenie do poistnej zmluvy by znamenalo jej absolútnu neplatnosť. Z toho podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, ţe zistenie ich splnenia tvorí základnú podmienku rozhodnutia o poistnom plnení. Ak ţalobca nesplnil svoje povinnosti z poistnej zmluvy, nemoţno ţalovaného zaviazať na poistné plnenie. Zapojenie znalca do posúdenia výšky peňaţnej hotovosti a iných hodnôt, ktoré sa mali nachádzať v čase krádeţe v trezore poistenca, povaţoval odvolací súd za neúčelné. Dôkazom toho je aj samotný znalecký posudok, ktorého obsah ako aj vyjadrenia znalca svedčia o tom, ţe skutkové okolnosti, z ktorých znalec vychádzal, neumoţňovali vypracovanie presvedčivého znaleckého 8 1Obo/170/2010 posudku. Vypracovaný znalecký posudok a jeho záver, ktorý sám znalec povaţuje za nehodnoverný, nie je moţné pouţiť ako dôkaz výšky nároku, ale naopak je dôkazom, ţe aj keby ţalobca oznámil ţalovanému termín inventarizácie a ţalovaný by sa jej zúčastnil, zistilo by sa, ţe ju pre nedostatok riadneho vedenia účtovníctva a manipulovania s účtovnými dokladmi nemoţno zodpovedne vykonať. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobca nepredloţil hodnoverný dôkaz o tom, ţe pri nahlásenej poistnej udalosti došlo k odcudzeniu finančných prostriedkov, pretoţe v zmysle poistných podmienok neprizval poistiteľa k vykonaniu ohliadky a nevykonal inventarizáciu po poistnej udalosti, ktorej termín mal oznámiť ţalovanému. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Namietal, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ OSP). Navrhoval, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd podľa názoru dovolateľa posúdil vec po právnej stránke nesprávne, keď zo skutočnosti, ţe ţalobca ako poistený neprivolal k inventúre svojho majetku po poistnej udalosti zástupcu ţalovaného, vyvodil, ţe mu nevznikol nárok na poistné plnenie. Následkom porušenia zmluvne prevzatej povinnosti môţe byť pri splnení ďalších predpokladov vznik nároku na náhradu škody, avšak takýmto následkom nemôţe byť odmietnutie poskytnutia poistného plnenia alebo zánik nároku na poistné plnenie. Nárok na poistné plnenie vzniká poistenému v zmysle kogentných zákonných ustanovení, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bliţšie označená, pričom ţiaden právny predpis nespája zánik takéhoto nároku s porušením povinností zo strany poisteného. V súvislosti s porušením povinností poisteného pozná zákon iba oprávnenie poisťovne primerane zníţiť poistné plnenie (§ 799 OZ) a právo odmietnuť poistné plnenie v prípadoch špecifikovaných v § 802 OZ. V danej veci nebolo nikdy pochybné, ţe došlo k náhodnej udalosti, s ktorou je spojený vznik nároku ţalobcu na poistné plnenie a na druhej strane nebolo preukázané a ani tvrdené porušenie takých povinností zo strany ţalobcu ako poisteného, ktoré by mohli mať za následok právo poisťovne zníţiť alebo odmietnuť poistné plnenie. V doplnení dovolania zo dňa
  50. 2009 ţalobca opätovne poukázal na to, ţe vznik poistnej udalosti bol v konaní preukázaný a nie je medzi účastníkmi konania sporný. Sporná bola iba výška poistného plnenia. Táto bola preukázaná výpoveďami ţalobcu, svedkyne D., znaleckým posudkom a vyplývala aj z dokladov predloţených ţalobcom ţalovanému. Hoci odvolací súd spochybnil závery znaleckého posudku, nehodnovernosť ďalších dôkazných prostriedkov resp. dôkazov 9 1Obo/170/2010 nenamietal. V konaní zároveň nebol predloţený ţiadny dôkaz, ktorý by tvrdenú výšku škody spôsobenej poistnou udalosťou vyvrátil. Prvostupňový rozsudok je vecne správny, lebo vznik nároku na poistné plnenie je nesporný, výška tohto nároku bola ţalobcom v konaní preukázaná, dokazovanie ako celok nebolo spochybnené ţalovaným ani odvolacím súdom a nebolo preukázané splnenie ţiadnej z podmienok pre nepriznanie poistného plnenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením č. k. 1ObdoV/62/2007 – 171 zo dňa
  52. 2009 dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu č. k. 2Obo 337/2005 - 136 zrušil a tak isto aj rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Za predčasný a nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní povaţoval záver odvolacieho súdu, podľa ktorého ţalobca nepredloţil hodnoverný doklad o tom, ţe pri poistnej udalosti došlo k odcudzeniu finančných prostriedkov. Súd prvého stupňa naopak na základe ním vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe poistná suma 300 000,- Sk sa v čase poistnej udalosti v trezore nachádzala a bola odcudzená. Ak bol odvolací súd toho názoru, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, mal podľa § 213 ods. 2 OSP dokazovanie v potrebnom rozsahu opakovať. Za nesprávny tieţ označil názor odvolacieho súdu, podľa ktorého ak si ţalobca nesplnil povinnosti z poistnej zmluvy, nemoţno ţalovaného zaviazať na poistné plnenie. Takýto názor nemá oporu v poistnej zmluve, ani v platnom právnom poriadku. Porušenie povinností zo strany ţalobcu by podľa dovolacieho senátu mohlo viesť iba k zníţeniu poistného plnenia. Preto dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a zrušil aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, pretoţe ani jeho skutkové závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvého stupňa sa podľa neho nedostatočne vyporiadal so závermi znaleckého posudku. Keďţe znalec mal výhrady voči spôsobu vedenia účtovníctva zo strany ţalobcu, bolo potrebné sa s nimi kvalifikovane vyporiadať vypočutím znalca, nariadením kontrolného znaleckého dokazovania, prípadne vykonaním ďalšieho dokazovania. Odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu je podľa názoru dovolacieho senátu natoľko stručné, ţe je vlastne nepreskúmateľné, a preto ho mal zrušiť uţ odvolací súd. Na pojednávaní dňa
  54. 2010 súd prvého stupňa opätovne vypočul ţalobcu, jeho právneho zástupcu a zástupcu ţalovaného. Právny zástupca ţalobcu poukázal na to, ţe v zmysle odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu je nesporné, ţe poistná udalosť nastala. Tieţ z neho vyplýva, ţe nie sú dané podmienky pre odmietnutie poistného plnenia. Sporná je 10 1Obo/170/2010 iba výška poistného plnenia, ktorá ale nebola preukazovaná iba znaleckým posudkom, ale aj výpoveďami ţalobcu a svedkyne D. Znaleckým posudkom boli zistené nedostatky v účtovníctve ţalobcu, tieto však znalcovi nebránili v tom, aby vyčíslil hotovosť, ktorá sa mala v trezore nachádzať. Znalec rekonštrukciou účtovných dokladov zistil nejakú sumu a táto sa veľmi nelíšila od súm peňaţnej hotovosti, ktorá sa mala v trezore nachádzať podľa peňaţného denníka a pokladničnej knihy. Vypočutiu znalca sa ţalobca nebráni, len sa domnieva, ţe s časovým odstupom 16 rokov sa znalec nebude vedieť relevantne vyjadriť. Vypracovanie kontrolného znaleckého posudku však povaţuje za nehospodárne prípadne aţ nemoţné. Poukázal tieţ na to, ţe aj keby neboli v účtovníctve ţalobcu zistené ţiadne nedostatky, samotný znalecký posudok nepreukazuje, či sa nejaká hotovosť v trezore nachádzala alebo nie. Práve preto bola táto skutočnosť podporená aj svedeckými výpoveďami. Zástupkyňa ţalovaného nesúhlasila s tvrdením právneho zástupcu ţalobcu, ţe suma odcudzenej peňaţnej hotovosti bola preukázaná svedeckými výpoveďami. Hodnovernými dokladmi preukazujúcimi výšku odcudzenej hotovosti mali byť účtovné doklady ţalobcu. Poukázala na vyjadrenia ţalovaného k znaleckému posudku zo dňa
  56. 1997 a
  59. Chýbajúce doklady a to, ţe ţalobca po krádeţi nevykonal uzávierku ani povinnú mimoriadnu inventarizáciu peňaţných prostriedkov je podľa nej tou podstatnou skutočnosťou, ktorá bránila ţalovanému ukončiť šetrenie poistnej udalosti. Ţalobca podľa nej neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko od vzniku poistnej udalosti nebol schopný (okrem svedeckej výpovede) preukázať, ţe sa v čase krádeţe nachádzali v trezore finančné prostriedky a v akej výške. Svedecké výpovede ţalobcu a pani D. nepovaţovala za dostatočný dôkaz. Ţalobca podľa zápisnice na pojednávaní zrekapituloval svoj názor na súdne konanie a skutkový stav popísal tak, ako si ho za tie roky pamätal, súd však jeho prednes neprotokoloval. Nasledujúcim rozsudkom ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi 9 958,18 eur spolu s 22 % úrokom z omeškania od
  61. 1995 do zaplatenia a k rukám jeho právneho zástupcu zaplatiť náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe vypočutie znalca by na zistenom skutkovom stave obsiahnutom v znaleckom posudku nemohlo nič zmeniť. Prihliadol pritom na dobu, kedy poistná udalosť nastala a zistenie, ţe k vypracovaniu kontrolného znaleckého posudku nie sú relevantné 11 1Obo/170/2010 podklady. Podľa názoru prvostupňového súdu, ţalobca v zmysle § 799 ods. 2 OZ bez zbytočného odkladu ţalovanému oznámil, ţe nastala poistná udalosť, podal vysvetlenie o jej vzniku a ak aj nepredloţil potrebné doklady, tento nedostatok bol konvalidovaný znaleckým posudkom. Pochybnosti ţalovaného o tom, či sa v čase krádeţe finančná hotovosť skutočne nachádzala v trezore, neboli v konaní ţiadnym spôsobom preukázané. Ţalovaný tieţ súdu nepreukázal, ţe vyuţil oprávnenie podľa § 798 OZ primerane zníţiť plnenie z poistnej zmluvy. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd uznal nárok ţalobcu za oprávnený. Proti tomuto (napadnutému) rozsudku podal ţalovaný odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu v celom rozsahu zamietne, a to z dôvodu neunesenia dôkazného bremena ţalobcom. Rozhodnutie prvostupňového súdu označil za bezprávne, keďţe tento rozhodol vo veci bez predloţenia dôkazov svedčiacich o tvrdených skutočnostiach. Ţalobca podľa neho nielenţe nevedel preukázať výšku hotovosti, ktorá sa mala v čase krádeţe v trezore nachádzať, ale nevedel ani preukázať, ţe sa vôbec v trezore nejaká hotovosť nachádzala, lebo nemal ţiadnu účtovnú evidenciu, ktorá by pohyb peňazí v prevádzke preukazovala. Znalecký posudok vypracovaný Ing. L. R., ktorý určil, ţe účtovne mali byť v pokladni ţalobcu v čase krádeţe peniaze v sume 339 911,60 Sk, nie je podľa ţalovaného dôkazom, na základe ktorého by súd mohol vo veci rozhodnúť. Nesúhlasil ani s odôvodnením súdu, ţe jeho pochybnosti o tom, či sa v čase krádeţe finančná hotovosť skutočne nachádzala v trezore, neboli v konaní ţiadnym spôsobom preukázané, poukazujúc na to, ţe dôkazné bremeno bolo na ţalobcovi. Namietal tieţ voči názoru súdu, podľa ktorého ţalovaný nepreukázal, ţe vyuţil oprávnenie podľa § 798 OZ primerane zníţiť plnenie z poistnej zmluvy. Ţalovaný tak nemohol urobiť, pretoţe doposiaľ neukončil vyšetrovanie poistnej udalosti, ktorú skutočnosť súd zrejme opomenul. Ţalovaný si vyţiadal od ţalobcu doklady potrebné k likvidácii poistnej udalosti, ktoré mu ţalobca nepredloţil, a teda výšku plnenia nepreukázal. Aj priznanie úrokov z omeškania povaţoval ţalovaný za v rozpore s platným právom. Namietal, ţe nemohol byť v omeškaní od
  63. 1995, keď podľa názoru súdu nepredloţenie potrebných dokladov bolo konvalidované znaleckým posudkom, doručeným ţalovanému aţ v auguste
  64. Súd ţalovaného zaviazal na úhradu úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., hoci sporové strany nikdy neboli v obchodnom vzťahu. Právny vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným sa spravuje ustanoveniami OZ, ktoré upravujú poistnú zmluvu. 12 1Obo/170/2010 Ţalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k odvolaniu ţalovaného tak, ţe navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Namietal voči tvrdeniu ţalovaného, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno. Poukázal na to, ţe na pojednávaní dňa
  66. 2010 ţalobca podrobne opísal skutkový stav spôsobom, ktorý nevyvolával pochybnosti o pravdivosti jeho tvrdení a jeho výpoveď nebola v rozpore s inými vykonanými dôkazmi. Podľa právneho zástupcu ţalobcu sa všetky vo veci vykonané dôkazy navzájom podporujú a dopĺňajú. Nárok ţalobcu mal súd za preukázaný uţ v skoršom rozhodnutí, ktorým ţalobe vyhovel. Dovolací súd jeho rozhodnutie zrušil len pre nepreskúmateľnosť. Ak by mala platiť argumentácia ţalovaného, ţe vykonanými dôkazmi nebola preukázaná výška finančných prostriedkov v trezore v čase krádeţe, potom by to znamenalo, ţe túto skutočnosť by nebolo moţné preukázať nikdy a poistenie vecí pre prípad krádeţe by nemalo ţiadny zmysel. Aj keby totiţ znalec dospel k jednoznačnému záveru o výške hotovosti, vţdy by iba určil sumu, ktorá „mala byť“ v trezore v čase krádeţe. Za nedôvodnú a právne bezvýznamnú označil ţalobca argumentáciu ţalovaného, podľa ktorej súd nesprávne konštatoval, ţe ţalovaný nevyuţil svoje právo poistné plnenie primerane zníţiť podľa § 798 OZ. Aplikácia citovaného ustanovenia ako aj § 799 ods. 3 OZ je v danom prípade vylúčená, pretoţe pre ňu neboli splnené podmienky. Skutočnosť, ţe ani po 16 rokoch od poistnej udalosti ţalovaný neukončil jej vyšetrovanie (ktoré mal v zmysle § 797 ods. 3 urobiť bezodkladne), nemôţe byť na ujmu ţalobcu. Za nedôvodné označil ţalobca tieţ odvolanie ţalovaného v časti, ktorá sa týkala príslušenstva pohľadávky. Prvostupňový súd podľa ţalobcu postupoval správne, keď mu priznal úroky z omeškania vo výške určenej podľa Obchodného zákonníka, keďţe účastníci konania boli v čase uzavretia poistnej zmluvy podnikateľmi a zmluvu uzavreli v súvislosti s výkonom ich podnikateľskej činnosti. Hoci je poistná zmluva upravená iba predpismi občianskeho práva, na súvisiacu úpravu vzťahov medzi účastníkmi (vrátane úpravy úrokov z omeškania) sa podľa § 261 ods. 6 Obch. zák. vzťahuje Obchodný zákonník. Prvostupňový súd podľa ţalobcu postupoval správne, keď zaviazal ţalovaného na platenie úrokov z omeškania od splatnosti poistného plnenia a nie aţ od momentu doručenia znaleckého posudku. Podľa § 797 ods. 3 OZ bol ţalovaný povinný plniť do 15 dní od vyšetrenia rozsahu svojej povinnosti plniť, pričom vyšetrenie bol povinný vykonať bezodkladne. Ţalobca si uplatnil úroky z omeškania po tom ako ţalovaného opakovane písomne aj ústne vyzýval na plnenie, aţ od momentu, ktorý nastal viac ako 5 mesiacov od vzniku poistnej udalosti. 13 1Obo/170/2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 OSP) prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1, § 214 ods.1, § 243d ods. 1 OSP, s prihliadnutím na novelizáciu OSP zákonom z
  67. septembra 2008 č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorou bolo menené znenie ustanovenia § 243b ods. 2 OSP. Účinnosť táto novela nadobudla
  68. októbra 2008 a novela sa pouţije aj na veci začaté pred jeho účinnosťou (§ 272p ods. 1 tejto citovanej novely), pričom rozhodnutie dovolacieho súdu č. k. 1ObdoV 62/2007 – 171, ktorým dovolací súd uznesením zrušil tak rozsudok odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, bolo vynesené dňa
  70. 2009, teda bolo vynesené uţ za platnosti a účinnosti citovanej novely. Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolaním ţalobcu na pojednávaní dňa
  71. apríla 2011, dospel k záveru ţe odvolanie ţalovaného je dôvodné, preto rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  73. 2010 č. k. 60 Cb 23/1997 – 200 zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalobcu súčasne zaviazal zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania. Napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vychádzal z právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení 1ObdoV 62/2007 – 171 (§ 243d ods. 1 OSP), ktorým bol zrušený prvší rozsudok prvostupňového súdu a aj zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu. Tu treba pripomenúť, ţe zrušený rozsudok prvostupňového súdu bol pre ţalobcu pozitívny (ţalobca bol úspešný), kdeţto zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu bol pre ţalobcu negatívny (ţalobca bol neúspešný). Ani jeden z týchto rozsudkov nevyhovoval dovolaciemu súdu a ani jeden nepovaţoval za správny. Nemoţno súhlasiť s tým, ţe prvostupňový súd nevykonal dôkaznú povinnosť v dostatočnej miere a odôvodnenie jeho rozsudku je podľa názoru dovolacieho senátu natoľko stručné, ţe je vlastne nepreskúmateľné a preto ho mal zrušiť uţ odvolací súd. Pre odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu bol zrozumiteľný, bol síce stručný, ale pre toho kto mal moţnosť nahliadnuť aj do spisov bol aj dostatočne jasný a ak pre niekoho nebol, nebolo to chybou prvostupňového súdu. Rozsudok odvolacieho súdu uţ bol jasný a zrozumiteľný. V tomto konaní, v úvode dôvodov tohto rozsudku odvolací súd uvádza rozsah dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom. Podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd vykonal napr. znalecké dokazovanie nad potreby tohto konania. Zo znaleckého dokazovania moţno pouţiť len negatívny záver pre ţalobcu (uvedený vyššie), 14 1Obo/170/2010 ako ţalobca nedôsledne, priam lajdácky viedol účtovníctvo. Z toho dôvodu nemoţno určiť ani formálne aká suma podľa správnej evidencie v trezore mala byť. Nemoţno povedať, ţeby odvolací súd spochybňoval skutkové závery prvostupňového súdu, ale povaţoval za nesprávne vyhodnotenie dôkazov (§ 132 OSP) a z toho vyplývajúci právny záver. Ak podľa dovolacieho súdu dospel prvostupňový súd k záveru, ţe hotovosť (v sume 300 000.-Sk) v trezore bola, odvolací súd tie isté doklady vyhodnotil tak, ţe táto okolnosť preukázaná nebola. Názor, ţe bolo treba opakovať dokazovanie ( § 213 ods. 2 OSP) nie je v súlade so zákonom. Nikto nespochybňoval a nespochybňuje dôkazy vykonané prvostupňovým súdom, teda ţeby boli neúplné, nepresné, skreslené, alebo ţeby mali iné vady. Opakovane odvolací súd pripomína, ţe dokazovanie bolo správne vykonané, ale nesprávne vyhodnotené a tomu zodpovedal aj právny názor. V takýchto prípadoch niet dôvodu pre opakovanie dokazovania pri zmene rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na vysvetlivky k § 213 ods. 2 OSP v prvom a druhom vydaní Komentára OSP od Prof. JUDr. Andreja Bajcuru a kol. Dovolací súd spochybnil právny záver odvolacieho súdu, ţe ţalobca nepredloţil hodnoverný dôkaz o tom, ţe pri poistnej udalosti došlo k odcudzeniu finančnej hotovosti. Neuvádza uţ, aký doklad predloţil, alebo v čom je potrebné na zistenie tejto skutočnosti dokazovanie doplniť. Rozhodne to nie je znalecké dokazovanie, pretoţe v uţ vykonanom znaleckom dokazovaní bol preukázaný znalcom opak, totiţ zo strany ţalobcu porušovanie finančnej disciplíny pri disponovaní s finančnými prostriedkami, čo spôsobilo, ţe finančnú hotovosť, ktorá sa mala nachádzať v trezore nemoţno preukázať ani nepriamymi dôkazmi. Nesprávny je aj názor, podľa ktorého náhradu škody s poistne udalosti bolo moţné iba zníţiť, teda pouţitie § 798 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie rieši čosi úplne iné a na doplnenie treba uviesť, ţe by to pripadalo v úvahu, keby výška škody bola preukázaná, ale keď preukázaná nie je, niet čo zniţovať. Ţalobca v ničom neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal tvrdené skutočnosti, nič na tom nezmenilo ani zrušujúce uznesenie dovolacieho súdu, z toho dôvodu ţalovanému nevznikla povinnosť plniť a z toho dôvodu súd ţalobu zamietol. 15 1Obo/170/2010 Ak dovolací súd mal iný (pre odvolací súd nevedno aký) právny názor, rozsudok odvolacieho súdu z
  74. marca 2006 č. k. 2Obo 337/2005 – 136 nesmel zrušiť pretoţe tým porušil zákon. V tomto prípade mal povinnosť dovolací súd postupovať podľa ustanovenia § 243b ods. 2 OSP (v terajšom znení), ktorý znie takto: „Ak dovolací súd dôjde k záveru, ţe v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nebol dostatočne zistený skutkový stav, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie. Ak nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia spočíva len v nesprávnom právnom posúdení správne zisteného skutkového stavu, dovolací súd zmení napadnuté rozhodnutie“. Znenie tohto ustanovenia bolo zavedené do OSP jeho novelou, zákonom z
  75. septembra 2008 č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účinnosť táto novela nadobudla
  76. októbra 2008 a novela sa pouţije aj na veci začaté pred jeho účinnosťou (§ 272p ods. 1 tejto citovanej novely). Podľa tejto novely bol povinný postupovať dovolací súd, ale nepostupoval, vlastne podľa platnej a záväznej novely postupoval len v tom, ţe pre zrušenie pouţil novozavedenú formu rozhodnutia „uznesenie“ (pred novelou bol rozsudok). Úspešnému ţalovanému odvolací súd priznal aj náhradu uplatnených trov prvostupňového a a odvolacieho konania (224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP), v sume 514, 51eur, ktoré pozostávajú zo zaplatenej zálohy na znalečné v sume 16,60 eur a poplatok za odvolanie v sume 497,91eur. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok. V Bratislave
  77. apríla 2011 JUDr. Jozef Štefanko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Helena Farkašová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.