ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a v súlade s Obchodným zákonníkom a tak isto boli v súlade s citovaným zákonom uzatvorené aj jej prílohy a dodatky. To, ţe v čl. 3 miesto plnenia zmluvy, v čl. 5 cena, účastníci zhodne prejavili vôľu zmluvu upraviť formou dodatkov, nemôţe samo osebe 2 2 Obdo 45/2010 2 Obdo 4/2012 vyvolať neplatnosť. Z dodatkov a príloh mal súd prvého stupňa za preukázané, ţe tieto boli uzatvárané vţdy na konkrétne časové obdobie a bol v nich dostatočne určený a špecifikovaný predmet plnenia, čo sa týka bodu 3, ako aj bodu 5 Zmluvy o vykonávaní verejnoprospešných prác. Keďţe ţalobca v konaní namietal absolútnu neplatnosť zmluvy, súd prvého stupňa z úradnej povinnosti skúmal všetky dôvody, ktoré by mohli viesť k vysloveniu absolútnej neplatnosti tejto zmluvy a dospel k záveru, ţe nie je ţiaden dôvod na vyslovenie jej absolútnej neplatnosti. Taktieţ sa súd prvého stupňa zaoberal aj námietkou nesprávneho označenia ţalovaného v zmluve, ktorá je predmetom konania a dospel k záveru, ţe hoci pri označení ţalovaného chýba časť obchodného mena - P., táto skutočnosť nie je dôvodom na vyslovenie neplatnosti ţalovanej zmluvy, pretoţe ţalovaný bol v záhlaví tejto zmluvy dostatočne identifikovaný sídlom spoločnosti, jej konateľom, ale najmä identifikačným číslom, teda spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti, kto je účastníkom zmluvného vzťahu. Preskúmaním zmluvy súd prvého stupňa ustálil, ţe nie je dôvod ani na vyslovenie absolútnej neplatnosti ţalovanej zmluvy
ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Výrok o náhrade trov konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací napadnutým rozsudkom rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bola ţaloba zamietnutá, potvrdil a zároveň pripustil dovolanie. Odvolací súd zrušil výrok o náhrade trov konania a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania vo výške 214,53 Eur k rukám právneho zástupcu ţalobcu. Odvolací súd sa stotoţnil s konštatovaním súdu prvého stupňa v tom smere, ţe zmluva o verejnom obstarávaní je platná a nebola uzavretá v rozpore so zákonom č. 263/1993 Z. z. zákon o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoVO“). Tak ako súd prvého stupňa i odvolací súd je toho názoru, ţe v čase vzniku zmluvy, t. j. 01. 04. 1998 bol platný a účinný zákon ZoVO.
citovaného zákona a ust. § 2 ods. 2 písm. a/, ţalobca nebol v čase uzavretia predmetnej zmluvy obstarávateľom. Ţalobca nebol ani rozpočtová ani príspevková organizácia
zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách. Samotná skutočnosť, ţe ţalobca má majetkovú účasť u ţalovaného, a to 20% základného imania, čo predstavovalo 40 000,-- Sk, neznamená, ţe automaticky táto spoločnosť, ktorá jednoznačne je samostatným právnickým subjektom, je povinná sa riadiť predpismi týkajúcich sa obce. Ţalovaný ako spoločnosť nebol zaloţený zo štátnych prostriedkov a keďţe ţalobca mal len majetkovú účasť u ţalovaného, na vzťahy 3 2 Obdo 45/2010 2 Obdo 4/2012 a právne úkony, ktoré uzatváral ţalovaný, platia ustanovenia Obchodného zákonníka. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe ani ţalobca ani ţalovaný nebol v čase uzavretia predmetnej zmluvy obstarávateľom tak, ako to má na mysli ust. § 2 ods. 2 písm. a/ ZoVO, a preto nemohlo dôjsť ani k porušeniu a obchádzaniu zákona o verejnom obstarávaní a z tohto dôvodu nemôţe byť zmluva absolútne neplatná
ust. § 24a ZoVO. Odvolací súd sa stotoţnil aj s názorom súdu prvého stupňa, ktorý uviedol a ustálil, ţe pokiaľ ţalobca namieta rozpor pri uzatváraní spoločenskej zmluvy zo dňa 03.03. 1998, a to so zákonom č. 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe, ako aj ust. § 39 Občianskeho zákonníka, tak sa s týmto názorom ţalobcu nemôţe stotoţniť, pretoţe predmetom tohto konania nie je platnosť, či neplatnosť spoločenskej zmluvy, ani spôsob jej uzatvárania, a preto sa touto otázkou odvolací súd ani nezaoberal. Odvolací súd sa taktieţ stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý neposúdil predmetnú zmluvu ako neplatnú z dôvodu formálnych a obsahových náleţitostí, ktoré vytýkal ţalobca, pretoţe nenašiel ţiadne porušenie. Pokiaľ sa týka obchodného mena, tak je
súdu ustálená judikatúra, ţe pokiaľ je účastník identifikovaný tak, ţe nevzbudzuje pochybnosti o tom, kto je účastníkom konania, tak nemôţe ísť o neplatnú zmluvu. Odvolací súd sa zaoberal aj odvolaním v časti, v ktorej namietol ţalobca, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, a to výsluch svedkov a s týmto názorom sa nestotoţnil. Odvolací súd uviedol, ţe vypočutie svedkov tak, ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd povaţuje za nadbytočný, nemajúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, pretoţe ide o právne posúdenie veci, čo spadá výlučne do právomoci súdu. S dôvodmi odvolania ţalobcu čo do výroku o náhrade trov konania sa odvolací súd stotoţnil a v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to s poukazom na to, ţe v danej veci súd prvého stupňa mal pri náhrade trov konania, resp. pri výpočte vychádzať z ust. § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a nie z ust. § 10, pretoţe predmetom konania je určenie neplatnosti zmluvy o verejnom obstarávaní a hodnota predmetu zmluvy nepredstavuje cenu práva určenia neplatnosti.
ust. § 238 ods. 3 O. s. p. odvolací súd pripustil dovolanie vzhľadom na existenciu metodického usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie, pretoţe ide o vec po právnej stránke zásadného významu. Dovolanie bolo pripustené pre posúdenie, či znenie zákona č. 263/1993 Z. z. je moţné vykladať tak, ako je to uvedené v metodickom usmernení zo dňa 12. 03. 2009 alebo tak, ako zákon vyloţil súd. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté
ust. § 224 a ust. § 142 ods. 1 O. s. p. 4 2 Obdo 45/2010 2 Obdo 4/2012 Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca z dôvodu, ţe rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolateľ sa zásadne nestotoţňuje so záverom súdu, ţe ani ţalobca ani ţalovaný nebol v čase uzavretia predmetnej zmluvy obstarávateľom tak, ako to má na mysli ust. § 2 ods. 2 písm. a/ ZoVO, a preto nemohlo dôjsť ani k porušeniu a obchádzaniu zákona o verejnom obstarávaní a z tohto dôvodu nemôţe byť zmluva absolútne neplatná
ust. § 24a ZoVO. Dovolateľ zastáva právny názor, ţe tento záver je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalobca má za to, ţe M. P. pri uzatváraní Zmluvy o vykonaní verejnoprospešných prác zo dňa
ust. § 24a ZoVO. Rešpektujúc zásadu iura novit curia dovolateľ poukázal na skutočnosť, ţe jeho právny názor potvrdil aj Úrad pre verejné obstarávanie v Metodickom usmernení zn. 140-2000/2009 zo dňa
ust. § 127 ods. 4 O. s. p. Dovolateľ uviedol, ţe povinnosť M. P. postupovať pri uzatváraní spornej zmluvy cestou verejnej súťaţe
ZoVO vyplývala z ust. § 2 ods. 2 písm. a/ ZoVO,
ktorého obstarávateľom je „právnická osoba zapojená na štátny rozpočet Slovenskej republiky alebo na rozpočet obce 4) a ňou zriadená právnická osoba“. Napojenie M. P., teda ţalobcu na štátny rozpočet Slovenskej republiky jednoznačne vyplýva aj z právnych prepisov, ako zo zákona č. 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2008, zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, zo zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Preto moţno konštatovať, ţe M. P. pri uzatváraní zmluvy bolo zapojené na štátny rozpočet Slovenskej republiky, a preto jednoznačne bolo obstarávateľom a malo pri výbere svojho zmluvného partnera - ţalovaného postupovať v zmysle ZoVO.
ţalobcu je potrebné ešte zdôrazniť, ţe v čase uzatvárania spornej zmluvy M. P. v iných prípadoch vyhlasovalo verejné súťaţe v zmysle ZoVO, na ktoré bolo v konaniach poukázané. Dovolateľ 5 2 Obdo 45/2010 2 Obdo 4/2012 má za to, ţe v priebehu konania bolo preukázané, ţe pri uzatváraní spornej zmluvy mal obstarávateľ postupovať
ZoVO, tomu tak v skutočnosti nebolo a zákazka bola netransparentne zadaná vopred pripravenému uchádzačovi za podmienok, ktoré neboli v súlade so zákonom, čo následne spôsobuje v zmysle ust. § 24a ZoVO neplatnosť predmetnej zmluvy. Právna argumentácia súdu prvého stupňa, na ktorú naviazal aj odvolací súd, je
dovolateľa v rozpore nielen z hľadiska významovej logiky textu, ale aj so znením zákona o verejnom obstarávaní, ktorého normatívne vety neprípustne ohýba, minimálne čo sa týka spoločnosti M., s. r. o. Právny záver odvolacieho súdu v odôvodnení rozsudku, ţe „ţalobca nebol ani rozpočtová ani príspevková organizácia
zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách“, povaţuje ţalobca bez bliţšieho zdôvodnenia súdom, pre toto konanie bez právnej relevancie, nemajúci zásadnejšiu výpovednú hodnotu o postavení ţalobcu a jeho zapojeniu na štátny rozpočet. Konštatovanie odvolacieho súdu, ktorým odkazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotoţňuje, vzhľadom na uvedené
dovolateľa neobstojí. Rozhodnutie odvolacieho súdu sa v naznačenom smere javí ako arbitrárne, bez uvedenia relevantných dôvodov. S poukazom na uznesenie Ústavného Súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 povaţuje dovolateľ právne závery, prezentované v napadnutom rozhodnutí, za nedôvodné, zásadne popierajúce účel a význam príslušných zákonných ustanovení ZoVO a súvisiacich právnych predpisov. V dovolaní je namietnutá aj formálna stránka zmluvy, z ktorého dôvodu dovolateľ konštatuje, ţe uzatvorená Zmluva o vykonaní verejnoprospešných prác (aj vzhľadom na objem finančných prostriedkov, ktoré boli jej predmetom
súdu cca 314 382 109,-- Sk) je absolútne netransparentná, neurčitá, nezrozumiteľná, neumoţňujúca sprehľadnenie toku verejných financií. Treba vziať do úvahy skutočnosť, ţe napadnutá zmluva mala byť prijatá v reţime verejného obstarávania, a teda sa na ňu museli vzťahovať odlišné kritéria, keďţe na rozdiel od štandardných obchodných vzťahov zmluvné strany narábali s verejnými prostriedkami. Zvolený spôsob upravovania spornej zmluvy prijímaním jej dodatkov, ktoré mimochodom upravujú niektoré základné a zásadné náleţitosti, a to rozsah a cenu plnení, nepovaţuje dovolateľ za správny a zákonný. Dovolateľ má za to, ţe je proti samotnej logike účelu verejného obstarávania, aby si zmluvné strany mohli v nelimitovaných dodatkoch k základnej zmluve dodatočne voľne upravovať rozsah výkonov, prípadne ceny obstarávaných tovarov a sluţieb. Zmluva o vykonaní verejnoprospešných prác ďalej 6 2 Obdo 45/2010 2 Obdo 4/2012 neupravuje ani elementárne náleţitosti rámcovej zmluvy ako: spôsob, formu a základné kritériá pri prijímaní dodatkov k zmluve, kritériá pre určovanie ceny v budúcnosti, neobsahuje ţiadne mechanizmy kontroly plnenia záväzkov, neupravuje postup, ak nedôjde ku dohode zmluvných strán o uzatvorení dodatku atď. Uvedené skutočnosti
ţalobcu spochybňujú skutočný úmysel obstarávateľa hospodárne narábať s verejnými prostriedkami. Dôvody pre vyslovenie absolútnej neplatnosti napadnutej zmluvy vidí ţalobca v tom, ţe uzatvorením predmetnej zmluvy došlo ku porušeniu ZoVO, keďţe ţalobca mal byť obstarávateľom, a teda pri jej uzatváraní mal postupovať v zmysle jeho intencií a uskutočniť relevantnú verejnú súťaţ. Nevykonaním verejnej súťaţe tak došlo ku porušeniu ZoVO, a teda k jeho faktickému obídeniu. Tým, ţe napadnutá zmluva (prostredníctvom spoločenskej zmluvy, na ktorú odkazuje) obmedzuje vo svojich ustanoveniach voľnú obchodnú súťaţ diskrimináciou ostatných podnikateľských subjektov vyvíjajúcich podnikateľskú činnosť v rovnakej oblasti ako ţalovaný, keďţe spoločníci sa v nej zaväzujú vykonávať jej predmet len prostredníctvom spoločného podniku M., s. r. o., P., a to po dobu najmenej 15 rokov, sa zmluva dostáva do rozporu nielen s dobrými mravmi, ale aj zákonom o ochrane hospodárskej súťaţe. Rozpor s dobrými mravmi pri uzatváraní spornej zmluvy vyplýva aj z prepojenia zmluvy so spoločenskou zmluvou, ktorou bola zaloţená obchodná spoločnosť M., s. r. o., P., ktorá bola rovnako schválená v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko spoločenská zmluva bola uzatvorená s fyzickou osobou, hoci mestské zastupiteľstvo schválilo kontrakt s právnickou osobou. Ţalobca zdôraznil a namietol aj skutočnosť, ţe odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa sa odmietol zaoberať okolnosťami uzatvorenia spoločenskej zmluvy zo dňa
zámeru a uznesení mesta spoločníkom v spoločnom podniku. Takýto postup bol v zásadnom rozpore so zákazom konkurencie upravenom v čl. 9 spoločenskej zmluvy. Uvedeným postupom sa tá istá fyzická osoba ako spoločník a konateľ tak v spoločnom podniku M., s. r. o., P., ako zároveň aj v spoločnosti C., s. r. o., dostala do zjavného konfliktu záujmov a teda do rozporu so zákonom i dobrými mravmi. Dovolateľ zastáva názor, ţe konanie pred odvolacím súdom trpí aj vadami, ktoré mali za následok neprávne rozhodnutie vo veci
ust. § 120 ods. 1 O. s. p. Preto moţno konštatovať, ţe súdy nevykonávali dôkazy navrhované ţalobcom a s niektorými skutkovými okolnosťami sa vôbec nevysporiadavali. Pri dokazovaní sa súd vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, ţe ţalobca aj v priebehu roka 1997 uskutočňoval viaceré súťaţe
ZoVO, dokonca i na čiastkové plnenia, ktoré nakoniec tvorili predmet napadnutej zmluvy. Súd pri rozhodovaní vôbec nebral do úvahy túto zásadnú skutočnosť, hoci na ňu poukázal aj výsluch svedka Ing. D. L. - bývalého primátora mesta. Súd vôbec neskúmal existenciu a výsledok týchto verejných súťaţí. Osobitne dôleţitou skutočnosťou je
dovolateľa aj fakt, či tieto verejné súťaţe prebiehali v súlade so ZoVO alebo nie, ktorou skutočnosťou sa mal súd prvého stupňa bliţšie zaoberať. Vyhodnotenie zákonnosti verejných súťaţí má pritom priamu relevanciu s náleţitým vyhodnotením platnosti alebo neplatnosti napadnutej zmluvy. Dovolateľ zastáva právny názor, ţe predmetná zmluva bola uzatvorená v rozpore so ZoVO (neprebehla regulárna verejná súťaţ, ani ţalovaný nepreukázal naplnenie niektorých zákonných predpokladov na realizáciu iného spôsobu obstarávania), a preto je zmluva o vykonaní verejno-prospešných prác zo dňa 01. 04. 1998 absolútne neplatná. Mesto P. v tomto období v iných záleţitostiach obstarávanie
ZoVO vykonávalo, čo ţalobca súdu aj preukázal. Konajúce súdy sa však s týmito dôkazmi vôbec nevysporiadavali. Dovolateľ zdôraznil, ţe na pojednávaní navrhol doplniť dokazovanie o výsluch svedkov S. M., Ing. D. V. a E. M., ktorých navrhol vypočuť k otázkam verejného obstarávania, ale i k otázkam dodrţiavania dobrých mravov. Je presvedčený, ţe výsluchom 8 2 Obdo 45/2010 2 Obdo 4/2012 navrhnutých svedkov sa mohla preukázať existencia alebo neexistencia verejných obstarávaní v predmetnej kauze. Táto skutočnosť je nevyhnutná pre posúdenie otázky absolútnej neplatnosti napadnutej zmluvy v zmysle ust. § 24a ZoVO,
ktorého „Zmluva uzavretá v rozpore s týmto zákonom je neplatná.“ Dovolateľ konštatuje, ţe súd si pri dokazovaní výsluchom svedkov utváral osobný priamy názor na vec len výsluchom svedkov, ktorých navrhol ţalovaný, pričom svedkovia, navrhnutí na vypočutie druhou stranou, teda ţalobcom, vypočutí v konaní neboli. Dovolateľ si je vedomí, ţe súd nemusí vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale s poukazom na konštantnú judikatúru (rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo 15/03) dodal, ţe súd by nemal zaloţiť svoje rozhodnutie na výpovedi len jednej z procesných strán bez toho, aby táto výpoveď bola akýmkoľvek spôsobom verifikovaná inými dôkazmi. Záverom dovolania dovolateľ zdôraznil, ţe sporná zmluva bola uzatvorená v rozpore s vtedy platným zákonom o verejnom obstarávaní, a preto je absolútne neplatná. Rovnako aj spoločenská zmluva, ktorou bola zaloţená spoločnosť M., s. r. o., P., a ktorá bola zároveň podkladom pre uzatvorenie spornej zmluvy, bola uzatvorená v rozpore s platnými uzneseniami mestského zastupiteľstva mesta P., a teda aj v rozpore s platnými právnymi predpismi a dobrými mravmi. Z uvedeného hľadiska vyplýva, ţe napadnutá zmluva nemôţe obstáť ani z hľadiska dodrţiavania dobrých mravov. Na základe vyššie uvedeného preto navrhuje, aby dovolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, ţe určuje, ţe zmluva o vykonaní verejnoprospešných prác, uzatvorená dňa 01. 04. 1998 medzi ţalobcom a ţalovaným je nep1atná, alternatívne navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Dovolateľ si uplatnil aj náhradu trov konania. Ţalovaný vo vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, ţe dovolanie bolo pripustené pre posúdenie, či znenie zákona č. 263/1993 Z. z. je moţné vykladať tak, ako je to uvedené v metodickom usmernení zo dňa 12. 03. 2009, alebo tak, ako zákon vyloţil súd. Ţalovaný je toho názoru, ţe v predmetnej právnej veci nie sú splnené základné predpoklady prípustnosti dovolania proti napadnutému rozsudku, nakoľko nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, keďţe riešená právna otázka bola jednoznačne upravená v ust. § 2 ods. 2 zákona č. 263/1993 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o vykonaní verejnoprospešných prác zo dňa 01. 04. 1998. Dotknuté ustanovenie
ţalovaného 9 2 Obdo 45/2010 2 Obdo 4/2012 jednoznačne a bez pochybností vymedzuje okruh subjektov, ktoré boli
tohto zákona povinné postupovať ako obstarávatelia, pričom v čase uzavretia zmluvy ţalobca takýmto subjektom nebol. Povinnosť obce, ako obstarávateľa, postupovať pri uzavieraní obdobných zmlúv
zákona o verejnom obstarávaní bola zavedená aţ zákonom č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní, a to s účinnosťou od
ţalovaného zrejmé, ţe oba súdy jednoznačne a bez pochybností vylúčili aplikáciu ZoVO v predmetnej veci. Ţalovaný namietol správnosť samotného metodického usmernenia, ktoré
jeho názoru nespĺňa základné kritériá odborného, logického, zákonného a odôvodneného výkladu právnej normy a je vo svojej podstate zavádzajúce.
ţalovaného súdy nemali vôbec na usmernenie prihliadať, nakoľko toto je výkladom právnej normy (posudzovanie právnej otázky), na ktorý je v rámci rozhodovacej právomoci v súdnom konaní oprávnený výlučne súd. Výklad právnej normy tak, ako je uvedený v metodickom usmernení, taktieţ vo vzťahu k prípustnosti dovolania, nemoţno povaţovať ani za judikatúru, t. j. riešenie určitej právnej otázky súdom. Ţalovaný konštatuje, ţe napriek skutočnosti, ţe odvolací súd pripustil dovolanie v danej veci, objektívne nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (nie je daná prípustnosť dovolania
ust. § 238 ods. 3 O. s. p.) vzhľadom na jednoznačnú formuláciu ust. § 2 ods. 2 ZoVO, keďţe prípustnosť dovolania nastáva vtedy, ak dovolací súd za pouţitia zákonných hľadísk dospeje k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej po právnej stránke zásadný význam skutočne má.
ţalovaného moţno konštatovať, ţe pripustením dovolania odvolacím súdom, aj keď v skutočnosti nejde o rozhodnutie zásadného významu, sa účastníkovi priznáva viac práv, ako mu vyplýva zo zákona, čo by viedlo okrem iného k porušeniu princípu rovnosti účastníkov konania, ako aj k porušeniu princípu „rovnosti zbraní“. Z uvedeného je zrejmé, ţe ak predmetné rozhodnutie zásadný význam po právnej stránke nemá, odvolací súd nie je oprávnený rozhodnúť o prípustnosti dovolania, resp. dovolací dôvod objektívne nie je daný. Ţalovaný zdôraznil, ţe metodické usmernenie môţe úrad vydať len v prebiehajúcom procese verejného obstarávania, t. j. v procese verejného obstarávania, ktorého priebeh je upravený v platnom a účinnom ZoVO. Pre posúdenie otázky absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy
ust. § 24a ZoVO, bolo zásadné posúdenie právnej otázky osobnej pôsobnosti tohto zákona v čase uzavretia predmetnej zmluvy, t. j. okruhu subjektov, ktoré boli 10 2 Obdo 45/2010 2 Obdo 4/2012 povinné postupovať
uvedeného zákona pri verejnom obstarávaní. Ţalovaný má za to, ţe ţalobca nebol v čase uzavretia predmetnej zmluvy obstarávateľom
ust. § 2 ods. 2 písm. a/ ZoVO, nakoľko toto ustanovenie sa vzťahovalo na rozpočtové a príspevkové organizácie
zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách. Z uvedeného je zrejmé, ţe obec a právnická osoba obce, zapojená na rozpočet obce (rozpočtová alebo príspevková organizácia obce), sú dva odlišné subjekty práva, pričom obec nebola právnickou osobou zapojenou na štátny rozpočet Slovenskej republiky
ust. § 2 ods. 2 ZoVO. Na základe uvedeného moţno konštatovať, ţe ţalobca nebol v čase uzavretia predmetnej zmluvy obstarávateľom
ZoVO a z tohto dôvodu nebol povinný postupovať
ustanovení tohto zákona, k čomu správne dospel súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, ţe uzavretím predmetnej zmluvy medzi ţalobcom a ţalovaným nemohlo dôjsť k porušeniu ustanovení ZoVO a ani k jeho obchádzaniu. Sám ţalovaný nebol obstarávateľom
ZoVO, nakoľko je obchodnou spoločnosťou zaloţenou
Obchodného zákonníka, nie je napojený na rozpočet obce ako príspevková alebo rozpočtová organizácia obce a nehospodári so ţiadnym majetkom obce. Právny vzťah zaloţený predmetnou zmluvou, uzavretou medzi ţalobcom a ţalovaným, je
ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka vzťahom obchodnoprávnym. K námietke nevykonania niektorých dôkazov, resp. výsluchu svedkov, ţalovaný dodal, ţe procesný postup súdu prvého stupňa, povaţuje za procesne správny, a taktieţ v tomto prípade neobstojí tvrdenie ţalobcu o porušení určitej rovnováhy pri dokazovaní, nakoľko ţalovaný je toho názoru, ţe ţalobca neuniesol bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno v tejto veci. Výsluch svedkov a súčasného štatutárneho zástupcu ţalobcu navrhovaný právnym zástupcom ţalobcu, by navyše neprispel k ďalším skutkovým zisteniam, resp. k inému zisteniu skutkového stavu. Ţalovaný je toho názoru, ţe vzhľadom na uţ vykonané dokazovanie mal súd dostatok dôkazov, náleţite zistil skutkový stav veci a ďalší výsluch svedkov by bol nadbytočný, nemajúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, keďţe ťaţiskom sporu bolo posúdenie právnej, nie skutkovej otázky. Ohľadom formálnych nedostatkov predmetnej zmluvy ţalovaný uviedol, ţe súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd nezistil ani ex officio ţiadny dôvod na vyslovenie absolútnej neplatnosti zmluvy, keďţe zmluva, jej dodatky a prílohy sú formulované dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne. Zmluvné strany počas trvania celého zmluvného vzťahu, t. j. po viac ako 10 rokov nemali pochybnosti 11 2 Obdo 45/2010 2 Obdo 4/2012 o vzájomných právach a povinnostiach zaloţených predmetnou zmluvou. Konanie ţalobcu (podanie ţaloby o určenie absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy) povaţuje ţalovaný za účelové a v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, keďţe počas trvania zmluvného vzťahu zaloţeného zmluvou, ktorá je predmetom tohto konania, uzatvoril na jej predmet ďalšiu zmluvu s iným podnikateľským subjektom, a z toho dôvodu začal od roku 2007 porušovať svoje zmluvné záväzky. Na základe uvedených skutočností ţalovaný ţiada, aby dovolací súd dovolanie ţalobcu zamietol ako nedôvodné
ust. § 243b ods. 1 O. s. p. a priznal ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania. Okresný súd Povaţská Bystrica uznesením zo dňa
ust. § 142 ods. 1 O. s. p., keď úspešnému ţalovanému priznal plnú náhradu, ktorá spočívala z trov právneho zastúpenia, rešpektujúc názor odvolacieho súdu, vyslovený v rozhodnutí č. k. 8Cob/44/2009-173. O výške trov právneho zastúpenia rozhodol súd prvého stupňa
vyhlášky č. 655/2004 Z. z., účinnej od
ust. § 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky, keď základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej sluţby je určité percento výpočtového základu, ak nie je moţné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju moţno zistiť len s nepomernými ťaţkosťami. Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením zo dňa
dovolateľa doručené ţalovanému v rozpore so zákonnou lehotou uvedenou v ust. § 158 ods. 4 O. s. p. dňa 07. 12. 2010. Ţalovaný zdôraznil, ţe
ustálenej judikatúry ústavného súdu právo na spravodlivý proces vyţaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené, čo však dovolaním napadnuté uznesenie nespĺňa, nakoľko odvolací súd nepreskúmal komplexne právnu argumentáciu ţalovaného, obsiahnutú v odvolaní zo dňa 26. 03. 2010 a písomnom vyjadrení zo dňa 09. 11. 2010, týkajúcom sa veci samej. Súd
ţalovaného rozhodol vo veci bez opory v hmotnoprávnych predpisoch a bez náleţitého odôvodnenia svojej právnej argumentácie v uznesení, nezákonne, arbitrárne a s následkom spôsobujúcim porušenie základného práva ţalovaného na spravodlivé a zákonné súdne konanie zakotvené v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého obsahom je aj právo na zákonnú náhradu trov konania úspešného účastníka konania. Vzhľadom na tieto skutočnosti je ţalovaný toho názoru, ţe aj odôvodnenie rozhodnutia o trovách konania musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a jeho spravodlivosti. Ţalovaný zdôraznil, ţe súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania v súlade so zákonom, nakoľko predmetom konania bolo určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorého hodnotu moţno vyjadriť v peniazoch, pričom táto hodnota predstavuje plnenie z predmetného právneho úkonu vo výške 10 435,22 Eur. Preto sa tento dovolateľ nestotoţňuje s právnym názorom odvolacieho súdu,
ktorého názoru vţdy, keď je predmetom konania určenie neplatnosti zmluvy, nie je moţné predmet oceniť peniazmi. Názor odvolacieho súdu by mal
ţalovaného následky na právnu istotu účastníkov právnych vzťahov, nakoľko v prípade neúspechu v konaní by nebol takýto účastník vystavený riadnej zodpovednosti za neúspech v konaní, t. j. riadnej náhrade trov konania (nález ÚS ČR zo dňa
ţalovaného absolútne vylúčená, pretoţe v danom prípade existuje právna norma, upravujúca spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za poskytované právne sluţby.
ţalovaného súdy nesprávne oddeľujú predmet súdneho konania, t. j. určenie neplatnosti právneho úkonu, od samotného právneho úkonu, o ktorého neplatnosti súd rozhoduje a vo svojom dôsledku tak súdy kreujú kategóriu „cena práva určenia neplatnosti“. Preto je ţalovaný toho názoru, ţe výklad o spôsobe určenia náhrady trov právneho zastupovania je právnoteoreticky neprijateľný a vedie k porušeniu princípu zodpovednosti účastníka sporového konania za vedenie súdneho konania, vrátane jeho zodpovednosti za náhradu trov konania. V tejto súvislosti ţalovaný poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozhodnutie zo dňa 06. 10. 2005, č. k. 6Obo 12/2005 o neplatnosti kúpnej zmluvy, kde je konštatované, ţe hodnota sporu v danom prípade bola vyčíslená a predstavovala plnenie z kúpnej zmluvy, o neplatnosť ktorej sa v konaní jednalo. Aj z uvedeného dôvodu nemoţno
ţalovaného určenie neplatnosti právneho úkonu oddeliť od samotného obsahu právneho úkonu. Ţalovaný zdôraznil, ţe ani právny predpis o odmeňovaní advokátov za poskytovanie právnych sluţieb nerozlišuje pri spôsobe určenia odmeny advokáta medzi druhmi konania (ţalobou na plnenie a určovacou ţalobou), ale spôsob výpočtu odmeny advokáta viaţe v predmetnej veci výslovne na tarifnú hodnotu oceniteľného práva, ktorého sa poskytovaná právna sluţba týka a predstavuje v danom konaní plnenie z predmetnej zmluvy. S takouto argumentáciou ţalovaného sa odvolací súd vôbec nevysporiadal, iba zopakoval svoj právny názor, uvedený vo svojom rozsudku zo dňa
ţalovaného vadou, ktorá má za následok vznik dovolacieho dôvodu
ust. § 237 písm. f/ O. s. p. a tento postup je v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej 14 2 Obdo 45/2010 2 Obdo 4/2012 republiky v spojení s ust. § 1 O. s. p. Na základe vyššie uvedeného ţalovaný ţiada, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne rozhodnutie zmenil tak, ţe odvolaniu ţalobcu zo dňa
ktorého ustanovenia uznesenie o trovách konania je expressis verbis vylúčené byť spôsobilým predmetom dovolania. Dovolanie nie je prípustné proti uzneseniam, ktorými sa za konania rozhoduje o vedľajších otázkach, vrátane trov konania, ktorý právny názor podporuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 283/2005. Naviac ide o potvrdzujúce rozhodnutie súdu, ktoré nespĺňa predpoklady výnimiek prípustnosti dovolania pri potvrdzujúcich rozhodnutiach odvolacieho súdu. Ţalobca ďalej zdôraznil, ţe postupom súdu nebola ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. dáva odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti s faktickou procesnou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 282/2010). O vadu, ktorá je z hľadiska ust. § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 231/2010). Ţalobca zastáva názor, ţe súd nijakým spôsobom a nijakou faktickou procesnou činnosťou ţiadnym spôsobom neodňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom. Ţalovaný svoje procesné práva uplatňoval a realizoval v priebehu celého súdneho konania. Naviac ţalovaný vôbec neuvádza, aký jeho procesný úkon mal byť zmarený (znemoţnený faktickou procesnou činnosťou súdu). Ţalobca má za to, ţe v odôvodnení 15 2 Obdo 45/2010 2 Obdo 4/2012 napadnutého rozhodnutia súd, v kontexte odôvodnení predchádzajúcich rozhodnutí súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu, zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody svojho rozhodnutia. Preto jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Súd
názoru ţalobcu, ţalovanému jednoznačne v prejednávanej veci neodňal moţnosť konať pred súdom z dôvodu, ţe súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s procesnými predpismi a ţalovanému nijakým spôsobom neznemoţnil uplatniť procesné práva, priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov. Ţalovaný svoje procesné práva v konaní uplatňoval a realizoval, súd mu v tom ţiadnym spôsobom nebránil a ani ho v procesných úkonoch neobmedzoval. Nie je odňatím moţnosti konať pred súdom, keď sa súd nestotoţnil s právnou argumentáciou ţalovaného v ňom uvedenou, ani keď nevyhovel jeho návrhu. Rovnako nie je odňatím moţnosti konať pred súdom, keď odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia formálne neodcitoval celú právnu argumentáciu ţalovaného. Ţalobca má za to, ţe súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne zhrnul relevantnú právnu argumentáciu ţalovaného, významnú pre jeho rozhodnutie a náleţite sa s ňou aj vysporiadal. Moţno konštatovať, ţe odôvodnenie napadnutého rozhodnutia dáva (a to aj v kontexte odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa) jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky ţalovaného, prezentované v jeho podaniach.
ţalobcu je potrebné pritom zdôrazniť, ţe súd na str. 4 odôvodnenia napadnutého uznesenia poukazuje na ust. § 219 ods. 2 O. s. p., z ktorého moţno vyvodiť, ţe si osvojil aj dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré preto odkazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia súd len podal ďalšie dodatočné dôvody. Ţalobca uviedol, ţe keby súd v odôvodnení súdneho rozhodnutia aj opomenul reagovať na niektorý argument účastníka konania, vyplývajúceho z niektorého z jeho podaní, zásadne by nešlo o odňatie moţnosti účastníka konať pred súdom, ako uvádza ţalovaný. Takýmto postupom by mohlo byť porušené právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Ţalobca však poznamenal, ţe toto právo je značne redukované tými ustanoveniami, ktoré
zákona nemusia byť odôvodnené alebo môţu byť odôvodnené iba stručne. Ţalobca sa preto nestotoţňuje so závermi ţalovaného, ţe odňatie moţnosti konať pred súdom účastníkovi postupom súdu, by mohlo byť zaloţené aj na uvedenom (údajnom) nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Ţalobca je presvedčený, ţe prípustnosť 16 2 Obdo 45/2010 2 Obdo 4/2012 dovolania
ust. § 237 písm. f/ O. s. p. nie je zaloţená na porušení práva na spravodlivý proces (práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia), ale výhradne na odňatí moţnosti účastníka konať pred súdom ako faktickej činnosti súdu, čo sa v danej veci nestalo. Z dôvodu, ţe odvolací súd nijakým spôsobom a nijakou faktickou činnosťou neodňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom
ust. § 237 písm. f/ O. s. p., ţalobca zastáva názor, ţe dovolanie ţalovaného nie je prípustné. Vo svojom vyjadrení sa ţalobca stotoţnil so spôsobom výpočtu náhrady trov konania súdom prvého stupňa i odvolacím súdom, pričom tvrdenie ţalovaného o arbitrárnosti predmetného rozhodnutia o trovách konania povaţuje iba za jeho účelovú obranu. Ţalobca sa stotoţňuje s právnym záverom konajúcich súdov, ţe hodnota predmetu zmluvy nepredstavuje cenu práva na určenie neplatnosti. Ţalobca má za to, ţe právna sluţba právneho zástupcu ţalovaného sa netýkala vymáhania peňaţného plnenia z napadnutej zmluvy, a v napadnutej zmluve nie je určená ani cena veci alebo práva, ktorých sa právna sluţba týkala, z ktorého dôvodu sa výpočet tarifnej hodnoty nemohol určovať
ust. § 10 ods. 2 vyhlášky 655/2004 Z. z. Právna sluţba právneho zástupcu sa týkala určenia neplatnosti právneho úkonu – spornej zmluvy, a nie zaplatenia peňaţných plnení, z hodnoty ktorej ţalovaný vychádza. Súčet peňaţných plnení preto nemoţno povaţovať za cenu práva určenia neplatnosti. Ţalobca zastáva rovnaký právny názor, ako súd prvého stupňa a odvolací súd, ţe pri určovaní tarifnej odmeny je potrebné pouţiť analógiu legis a postupovať obdobne, ako upravuje zákon č. 71/1992 Zb. V tejto súvislosti ţalobca poukázal na judikát R 33/1979, ktorý uvádza, ţe v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy ide o vec, ktorej hodnotu nemoţno vyjadriť v peniazoch. Ţalobca má preto za to, ţe analogicky sa má určiť tarifná hodnota
ust. § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
ţalobcu sa ţiada uviesť, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo veciach náhrady trov v prípadoch určovacích ţalôb viackrát rozhodli, ţe náhrada trov konania v časti odmeny advokáta za zastupovanie vo veci určenia vlastníctva alebo neplatnosti právneho úkonu sa v reţime vyhlášky č. 655/2004 Z. z. určuje
ust. § 11 ods. 1, a teda platí, ţe hodnotu takejto veci alebo práva nie je moţné vyjadriť v peniazoch. Predmetom konania je totiţ preskúmavanie zákonnosti právneho úkonu a nie rozhodovanie o konkrétnom práve alebo povinnosti, ktoré z neho vyplývajú.
ţalobcu judikáty Ústavného súdu Českej republiky, ktoré vo svojom dovolaní uvádza ţalovaný, nie je moţné v danej veci aplikovať, nakoľko 17 2 Obdo 45/2010 2 Obdo 4/2012 takéto právne názory nie sú pre súdy záväzné, vychádzajú z iných reálií a z odlišných právnych úprav. Ţalobca ďalej zastáva názor, ţe prisudzovanie náhrady trov konania tak, ako navrhuje ţalovaný, by bolo vzhľadom na preventívny charakter určovacej ţaloby v rozpore s princípom spravodlivosti súdneho konania. Ţalobca zdôraznil, ţe vyhláška 655/2004 Z. z. nehovorí o hodnote alebo cene právneho úkonu, ako uvádza ţalovaný, ale narába s pojmom výška peňaţného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna sluţba týka. Hodnotu peňaţných plnení (táto pritom nie je predmetom úkonu právneho zástupcu), preto nemoţno povaţovať za cenu práva určenia neplatnosti. Pritom nejde o ţiadnu novú právnu kategóriu, ako uvádza ţalovaný, ale iba o výkladový pojem, z ktorého moţno vyvodiť tarifnú hodnotu právneho úkonu právneho zástupcu. Ţalobca taktieţ zásadne odmieta závery ţalovaného, ţe v danom prípade ide o určenie tarifnej sadzby contra legem, vyúsťujúce do porušenia princípu rovnosti subjektov práva (účastníkov konania). Ţalobca zastáva názor, ţe výška trov konania bola, aj napriek nesprávnemu meritórnemu rozhodnutiu, určená v súlade s platnými právnymi predpismi. Ţalobca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2M Cdo/8/2009, v ktorom súd uviedol, ţe znenie ust. § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., oproti úprave vo vyhláške č. 163/2002 Z. z., ustupuje od prihliadania k hodnote veci, práva alebo plnenia, ktoré sú predmetom preskúmavaného právneho úkonu alebo vzťahu, a smeruje k ustanoveniu fixnej sumy pre všetky prípady ţalôb
ust. § 80 písm. c/ O. s. p. Záverom svojho vyjadrenia ţalobca uviedol, ţe
konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ani prípadné nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p., lebo ani prípadným nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia (napr. sp. zn. 1Cdo/102/2004, sp. zn. 2Cdo/282/2006 a sp. zn. 3Cdo/174/2005). Na základe vyššie uvedeného ţalobca navrhuje, aby dovolací súd dovolanie ţalovaného proti napadnutému uzneseniu ako neprípustné, odmietol. V prípade, ţe dovolací súd dospeje k záveru, ţe dovolanie prípustné je, tak ţalobca navrhuje dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. Zároveň ţalobca navrhuje, aby dovolací súd mu priznal náhradu trov dovolacieho konania vo výške 159,17 Eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie ţalobcu bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou (účastníkom konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p. ) a ţe ide 18 2 Obdo 45/2010 2 Obdo 4/2012 o rozsudok, proti ktorému je prípustné (§ 238 ods. 3 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je dôvodné.
3 O. s. p. dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Ak sa prípustnosť dovolania opiera o výrok rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 238 ods. 3 O. s. p.), môţe dovolací súd, okrem vád napĺňajúcich znaky dovolacích dôvodov
1 písm. a/, b/ O. s. p. skúmať rozsudok odvolacieho súdu len z hľadiska, či spočíva na správnom právnom posúdení veci. Rozhodnutím odvolacieho súdu o pripustení dovolania proti svojmu potvrdzujúcemu výroku je preto vymedzený i dovolací dôvod. Dovolanie nemoţno odôvodniť inak, neţ s poukazom na dôvod uvedený v § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., a to len vo vzťahu k tej právnej otázke, na riešenie ktorej odvolací súd pripustil dovolanie. Dovolací súd sa potom obmedzuje len na tie dôvody, ktoré spadajú do rámca prípustného dovolacieho dôvodu. Z ust. § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný tak rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia. Ak nejde o vady uvedené v § 237 O. s. p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaţe tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uvedené zákonné ustanovenie § 237 O. s. p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie 19 2 Obdo 45/2010 2 Obdo 4/2012 uvedených vád však nebola dovolacím súdom zistená a ţalobca ani vo svojom dovolaní nenamietal, ţe by v konaní k uvedeným vadám došlo. V danom prípade odvolací súd samostatným výrokom svojho rozsudku zaloţil prípustnosť dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O. s. p., keď vo svojom potvrdzujúcom rozsudku vyslovil jeho prípustnosť, a to na riešenie otázky zásadného právneho významu, vymedzenej v odôvodnení rozsudku. Znamená to, ţe dovolateľ bol oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu len z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to iba v konkrétnej otázke, pre ktorú dovolanie bolo pripustené. Dovolací súd preto v dovolacom konaní skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu len vo vzťahu k tejto otázke. V prejednávanej veci ţalobca namietal, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod
2 písm. c/ O. s. p.). Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie) okrem iného aj vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ ktorý mal správne pouţiť, alebo súd aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyloţil. Odvolací súd pripustil dovolanie za účelom vytvorenia procesnej moţnosti preskúmať správnosť riešenia otázky „či znenie zákona č. 263/1993 Z. z. je moţné vykladať tak, ako je uvedené v metodickom usmernení zo dňa 12. 03. 2009, alebo ako zákon vyloţil súd“.
uvedeného metodického usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie v § 2 ods. 2 písm. a/ uţ zrušeného zákona o verejnom obstarávaní bol obstarávateľ definovaný ako právnická osoba zapojená na štátny rozpočet alebo rozpočet obce a ňou zriadená právnická osoba. Zo znenia príslušného ustanovenia zákona jasne vyplýva, ţe „obec“ (mesto) bolo obstarávateľom, a teda bolo povinné obstarávať tovary, sluţby a verejné práce postupmi upravenými v tomto zákone. 20 2 Obdo 45/2010 2 Obdo 4/2012
odvolacieho súdu ţalobca v zmysle § 2 ods. 2 písm. a/ zák. č. 263/1993 Z. z., platného a účinného v čase uzavretia spornej zmluvy, nebol obstarávateľom, pretoţe nebol rozpočtovou ani príspevkovou organizáciou
zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe právny výklad zákona odvolacím súdom nie je správny.
1 zák. č. 263/1993 Z. z. verejné obstarávanie je proces získavania predmetu záujmu zhotovením, kúpou, nájmom, kúpou prenajatej veci a inými právnymi formami, pričom týmto predmetom sú tovary, sluţby a verejné práce, ak sú uhrádzané úplne alebo čiastočne z verejných prostriedkov.
2 písm. a/ uvedeného zákona obstarávateľ je právnická osoba zapojená na štátny rozpočet Slovenskej republiky alebo na rozpočet obce a ňou zriadená právnická osoba. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze zo dňa 1. júla 2008, č. III. ÚS 341/07-38 vyslovil, ţe nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vţdy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá ţiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môţe, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závaţných dôvodov vyţaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo poţiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, ţe sa 21 2 Obdo 45/2010 2 Obdo 4/2012 v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí zaloţiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umoţňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, moţno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. V danom prípade odvolací súd pri výklade sporného ustanovenia zákona č.263/1993 Z. z. postupoval formálne a z doslovného znenia gramatického spojenia „právnická osoba zapojená na rozpočet obce“ vyvodil, ţe uvedenou právnickou osobou sú len rozpočtové a príspevkové organizácie, ktoré v zmysle § 21 ods. 1, 2 zák. č. 303/1995 Z. z. sú svojimi príjmami a výdavkami, resp. príspevkom alebo odvodom, zapojené na štátny rozpočet alebo na rozpočet obce. Odvolací súd vo svojom výklade právnej normy však opomenul účel zákona o verejnom obstarávaní, ktorým v zmysle § 1 je ustanoviť postup pri obstarávaní tovarov, sluţieb a verejných prác, uhrádzaných z verejných prostriedkov s cieľom dosiahnuť ich hospodárne vynakladanie, efektívne vyuţitie, zabezpečiť prehľadnosť procesu obstarávania, rovnaké podmienky pre uchádzačov a podporiť rozvoj konkurenčného prostredia. Z uvedeného vyplýva, ţe zmyslom zákona o verejnom obstarávaní je sprehľadnenie hospodárenia a vyuţitia verejných prostriedkov, ktoré nepochybne tvoria rozpočet obcí. Vychádzajúc teda z účelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorého základným kritériom sú verejné prostriedky, zákonodarca v spornom ustanovení § 2 zákona definoval obstarávateľa ako právnickú osobu disponujúcu z verejnými prostriedkami, prostredníctvom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky alebo rozpočtu obce. 22 2 Obdo 45/2010 2 Obdo 4/2012 Nemoţno preto dospieť k inému záveru, neţ vyslovil i Úrad pre verejné obstarávanie v jeho metodickom usmernení, ţe obstarávateľom, teda právnickou osobou zapojenou na rozpočet obce, je i samotná obec. Pokiaľ odvolací súd vyloţil právny predpis inak, vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci, pre ktorý dôvod je podané dovolanie ţalobcu opodstatnené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
2 O. s. p. rozsudok odvolacieho súdu, ako i uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým rozhodli o závislom výroku s poukazom na ust. § 242 ods. 2 písm. b/ O. s. p. zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. II. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie bolo podané ţalovaným včas (§ 240 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu z dôvodov taxatívne menovaných v ust. § 237 písm. a/ aţ g/ a v prípadoch uvedených v ust. § 239. Dovolaním z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je moţné napadnúť všetky rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania
p. nie je daná tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade 23 2 Obdo 45/2010 2 Obdo 4/2012 prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j. ak sa stali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (§ 242 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu upravuje okrem ustanovenia § 237, aj ustanovenie § 239 O. s. p.
ust. § 239 ods. 1 O. s. p., dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, alebo, ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska.
ust. § 239 ods. 2 O. s. p., dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak:
ust. § 239 ods. 3 O. s. p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. V prejednávanej veci je dovolaním ţalovaného napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým uznesením bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o trovách konania. S poukazom na ust. § 293 ods. 3 O. s. p. v prejednávanej veci dovolanie nie je prípustné. 24 2 Obdo 45/2010 2 Obdo 4/2012 Dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania
ust. § 239 O. s. p., ale (aj so zreteľom na obsah dovolania ţalovaného) sa zaoberal tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ust. § 237 O. s. p.
dovolateľa je dô
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.