Najvyšší súd 2 Obdo 39/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A. – S. P., a. s., D., IČO: X., proti žalovanému: B., spol. s r. o., Z. IČO: X., zastúpenému Mgr. S. M., advokátkou, M., o zaplatenie 4 841,53 Eur s príslušenstvom, na dovolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. mája 2012, č. k. 2Cob 238/2011-168, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob 238/2011-168 zo dňa 31.mája 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 09. 02. 2011 č. k. 26Cb 139/2007-147 uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 4.841,53 eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania od 01. 09. 2007 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 290,45 eur. Súd prvého stupňa tak rozhodol s poukazom na § 827 Obč. zák., podľa ktorého, pokiaľ poistiteľ nahradil za poisteného škodu, prechádza na neho právo poisteného na náhradu škody, ktorá mu v súvislosti s jeho zodpovednosťou za škodu vznikla proti inému. V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobca splnil podmienku prechodu práv na uplatnenie žalobného návrhu, poskytol poistné plnenie poškodenému s odvolávkou sa na Všeobecné obchodné podmienky. Ak poisťovňa usúdila, že poistná zmluva sa vzťahuje na daný predmet (vonkajší bazén), žalovaný ako zodpovedná osoba nie je oprávnená namietať rozsah poistnej zmluvy, poistenia. Na odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd odvolanie žalovaného napadnutým uznesením odmietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z obsahu 2 2 Obdo 39/2012 spisu vyplýva, že právny zástupca žalovaného prevzal rozsudok prvostupňového súdu dňa 04. 04. 2011. V zmysle § 204 ods. 1 O. s. p., posledným dňom 15–dňovej lehoty na podanie odvolania bol 19. apríl 2011. Žalovaný podal odvolanie v posledný deň lehoty dňa 19. 04. 2011 na pošte Bratislava 1 pod podacím číslom RR 02337270, zásielka však bola odvolateľovi vrátená ako nedoručená späť. Žalovaný opätovne doručoval odvolanie na pošte Bratislava 1 pod podaním č. RR 2355092 dňa 28. 04. 2011, pričom odvolanie tvorilo prílohu listu zo dňa 27. 04. 2011, v ktorom žalovaný uviedol, že nedopatrením na zásielke podanej dňa 19. 04. 2011 uviedol nesprávne poštové smerovacie číslo, čo však nemožno podľa odvolateľa považovať na neúplnú adresu. Ďalej odvolací súd v rozhodnutí uviedol, že zachovanie lehoty podľa § 57 ods. 3 O. s. p. prichádza do úvahy len vtedy, ak odosielateľ uvedie správnu adresu súdu, ktorému má pošta zásielku doručiť. Poukázal na ust. § 31 ods. 2 písm. a/ zák. č. 324/2011 Z. z. o poštových službách, podľa ktorého odosielateľ je povinný označiť poštovú zásielku podľa poštových podmienok. Podľa Poštových podmienok (Všeobecná časť – vnútroštátny styk), upravujúcich všeobecné podmienky podávania a dodávania poštových zásielok, základný rozsah a podmienky poskytovania poštových služieb, práva a povinnosti používateľov poštových služieb a S. P., a. s., podľa zák. č. 324/2011 Z. z. o poštových službách, čl. 13. – Adresa a adresná strana zásielky, 13.1.- Adresa obsahuje údaje v nasledujúcom poradí: a/ označenie adresáta (meno a priezvisko alebo názov organizácie...) b/ označenie odovzdávacieho miesta, ktoré obsahuje: názov ulice a číslo domu... poštové smerovacie číslo s názvom dodávacej pošty. Ďalej poukázal na ust. čl. 22.1.2. písm. c/, podľa ktorého za nedoručiteľnú je považovaná zásielka v prípade, ak je adresa na zásielke neúplná, nepresná alebo nečitateľná. Žalovaný na zásielke podanej dňa 19. 04. 2011 uviedol nesprávnu adresu, pretože jej súčasťou je i poštové smerovacie číslo s názvom dodávacej pošty. Žalovaný mal vedomosť o tom, že poštové smerovacie číslo Okresného súdu Bratislava III bolo v čase podania zásielky 836 07 (dodávacia pošta Bratislava 33), a nie 832 50 (dodávacia pošta Bratislava 3), pričom za správne uvedenie adresy zodpovedá odosielateľ zásielky. Ak teda doručujúci orgán vrátil zásielku odosielateľovi ako nedoručiteľnú, potom odovzdanie zásielky dňa 19. 04. 2011 v zmysle § 57 ods. 3 O. s. p. je právne neúčinné. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote dovolanie, v ktorom navrhol uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Dovolateľ poukázal na to, že odvolanie v predmetnej veci podal dňa 3 2 Obdo 39/2012 19. 04. 2011 na pošte, ako doručovaciemu orgánu, čím bola splnená podmienka ustanovená v § 57 ods. 3 O. s. p. na zachovanie lehoty, odvolanie bolo riadne adresované na príslušný súd, proti ktorému rozhodnutiu smerovalo, t. j. s presným označením súdu ako adresáta, presným označením odovzdávacieho miesta, obsahujúce presné označenie ulice, resp. námestia a čísla domu a mesta. Omylom bolo nesprávne uvedené len poštové smerovacie číslo, a to „832 50“ namiesto správneho „836 07“, v dôsledku čoho bola zásielka vrátená s poznámkou pošty „adresát neznámy“. Nesprávne uvedenie posledného trojčíslia poštového smerovacieho čísla nemôže spôsobiť podľa názoru dovolateľa zmätočnosť celej adresy a takú vadu doručovania, pre ktorú by správneho adresáta nebolo možné zistiť. Poukázal ďalej na to, že podmienky pre odmietnutie odvolania v zmysle § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. neboli splnené a odmietnutím odvolania ako oneskoreného podania odvolacím súdom bola žalovanému, ako účastníkovi konania, odňatá možnosť konať pred súdom a brániť sa proti výsledku postupu a konania prvostupňového súdu v riadnom opravnom konaní. Žalobca vo vyjadrení k podanému dovolaniu žalovaného uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za správne a navrhuje dovolanie žalovaného zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas, spĺňa náležitosti na jeho podanie (§ 240 ods. 1, § 241 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je prípustné a dôvodné. Dovolací súd s prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti žalovaným súvisiace s podaním návrhu konštatuje, že v danej veci bola odňatá možnosť žalovanému konať pred odvolacím súdom, ktorý dôvod zakladá právo podať dovolanie v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu z dôvodov taxatívne menovaných v ust. § 237 písm. a/ až g/ a v prípadoch uvedených v ust. § 239. 4 2 Obdo 39/2012 Dovolaním z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je možné napadnúť všetky rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je daná tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j. ak sa stali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu. K tomu či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (§ 242 O. s. p.). Ďalej prípustnosť dovolania proti uzneseniu upravuje ust. § 239 O. s. p., podľa ktorého dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.