o vylúčenie veci zo súpisu KP

Najvyšší súd 2 Obo 59/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: D. P., s. r. o., S., IČO: X., proti ţalovanému: JUDr. J. G., P., správca konkurznej podstaty úpadcu D. T., a. s., Z. IČO: X., o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, vedenej na Krajskom súde v Košiciach. pod sp. zn. 7Cbi 7/2009, o späťvzatí ţaloby, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky späťvzatie ţaloby p r i p ú š ť a , rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Cbi 7/2009-77 zo dňa

1. júna 2012 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa
2. júna 2012, č. k. 7Cbi 7/2009-77 ţalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe ţalobca sa svojou ţalobou domáhal, aby súd rozhodol, ţe zo súpisu konkurznej podstaty v konkurznom konaní, vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 5K 100/2000 voči úpadcovi D. T., a. s., Z. IČO: X., sú vylúčené nehnuteľnosti, zapísané na Správe katastra P., obec P., k. ú. N. na LV č. X. špecifikované v ţalobe. Súd prvého stupňa konštatoval, ţe ţalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu rozšíril
4. 2009 súpis konkurznej podstaty úpadcu o predmetné nehnuteľnosti s poznámkou podľa ust. § 19 ods. 1 ZKV, pretoţe vlastnícke právo si uplatňuje ţalobca. Súd zistil, ţe vlastníkom dotknutých nehnuteľností bol D. T. – S., a. s., P., po zmene obchodného mena D. T., a. s. Notárskou zápisnicou č. N 497/2000, Nz 490/2000 z
6. 2000, ktorá spoločnosť D. T. – S., a. s., P., vloţila do základného imania spoločnosti K. spol. s r.o., K., tieto nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu. Spoločnosť D. T. – S., a. s., P., nadobudla tieto nehnuteľnosti na základe zmluvy o prevode časti podniku č. 1185/1995 od predávajúceho Fondu národného majetku SR podľa 2 2 Obo 59/2012 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Súd poukázal na ust. § 19a ods. 2 a ods. 4 zákona č. 92/1992 Zb. a uviedol, ţe správny orgán neţiadal predloţiť písomný súhlas Fondu národného majetku SR s vloţením nehnuteľností obchodnej spoločnosti D. T. – S., a. s., P., do základného imania obchodnej spoločnosti K. spol. s r. o., K. a nepreveril, ţe či o takýto súhlas ţiadal. Podľa vyjadrenia Fondu národného majetku SR z
8. 2003, zn. 9.1.-13824/03/Kc, súd ďalej zistil, ţe D. T., a. s., nesplatil Fondu národného majetku SR časť kúpnej ceny v zmysle zmluvy o predaji podniku č. 1185/
9. Súd preto zdôraznil, ţe v danej veci bolo na základe protestu prokurátora rozhodnutím Katastrálneho úradu v P. z
11. 2003 č. Vo 13/2003, rozhodnutie Okresného úradu v P. z
13. 2000 č. V-4973-2000, zrušené. S poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa konštatoval, ţe nezákonné rozhodnutie o povolení vkladu bolo zrušené, právne následky spojené s vkladom do katastra nehnuteľností nenastali a následne rozhodnutím z
15. 2009, Správa katastra P. č. V-4973-2000 rozhodla tak, ţe konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva zastavuje. Z uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe na základe absolútnych neplatných právnych úkonov nemohlo dôjsť k zmene vlastníka predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. X. k. ú. N.N., ich vlastníkom je úpadca, preto tvoria konkurznú podstatu a správca konkurznej podstaty postupoval v súlade so zákonom, keď predmetné nehnuteľnosti zapísal do súpisu podstaty, pretoţe podľa ust. § 6 ZKV tvoria konkurznú podstatu. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím ţalobu ţalobcu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie ţalobca podaním doručeným súdu dňa
17. 2012 a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Uviedol, ţe konanie pred súdom prvého stupňa a napadnutý rozsudok trpia vadami a nedostatkami, pre ktoré povaţuje ţalobca toto rozhodnutie za vecne ako aj právne nesprávne. Ţalobca podané odvolanie odôvodnil podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/, e/ a f/ O. s. p. Odvolateľ má za to, ţe súd prvého stupňa rozhodoval v danej veci o otázke vlastníckeho práva ako o predbeţnej otázke, pričom „rozhodol“, ţe vlastníkom nehnuteľností nie je subjekt, ktorý je ako ich vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností, ale ţe je ním úpadca. Súd prvého stupňa bol preto podľa odvolateľa povinný vychádzať pri posudzovaní otázky týchto nehnuteľností výlučne zo záväzných údajov katastra nehnuteľností. Odvolateľ dodal, ţe zápisom majetku do súpisu konkurznej podstaty nemôţe byť nikdy určený vlastník 3 2 Obo 59/2012 tohto majetku. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z
19. 2002, sp. zn. 22Cdo 2141/
20. Pokiaľ by súd prvého stupňa vykonal náleţité dokazovanie, podľa odvolateľa by zistil, ţe ţalovaný zahrnul do konkurznej podstaty nehnuteľnosti pod takým označením, pod ktorým uţ neexistujú, keďţe sú evidované na LV č. X., k. ú. N. Š.. Vlastníctvo k nim patrí spoločnosti D. P., s. r. o., S.P., IČO: X., a to povolením vkladu vlastníckeho práva Správou katastra P. z
22. 2003, č. V-3955/
23. Rozhodnutie o proteste prokurátora nadobudlo právoplatnosť
25. 2004, z ktorého dôvodu je podľa odvolateľa potrebné povaţovať rozhodnutie Katastrálneho úradu P. z
27. 2003 za nulitné a záväzné len pre jeho účastníkov. Odvolateľ má za to, ţe za nulitné povaţoval rozhodnutie Katastrálneho úradu P. z
29. 2003 aj samotný správny orgán, nakoľko povolil nakladanie s predmetnými nehnuteľnosťami. Preto podľa názoru odvolateľa, ak by súd zodpovedal otázku, z akého dôvodu nedošlo k zmene údajov v katastri, napriek existencii rozhodnutia Katastrálneho úradu P. z
31. 2003, dospel by k záveru, ţe pre vykonanie zmeny nedisponovala príslušná správa katastra ţiadnym skutkovým ani právnym základom, t. j. podľa odvolateľa k zmene vlastníctva predmetných nehnuteľností v prospech úpadcu nikdy nedošlo. Preto tieto nehnuteľnosti v deň vyhlásenia konkurzu do vlastníctva úpadcu nepatrili. Odvolateľ zdôraznil, ţe ţalovaný neviedol a ani nevedie, resp. sa nedomáha určenia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, jeho vlastníctvo k nim nebolo nikdy deklarované, a preto je potrebné tieto nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty vylúčiť. Odvolateľ poukázal na to, ţe pokiaľ súd prvého stupňa mal za to, ţe rozhodnutím Katastrálneho úradu P. z
33. 2003 došlo k deklarovaniu vlastníckeho práva v prospech úpadcu, muselo byť súdu zrejmé, ţe o určení vlastníckeho práva je príslušný rozhodnúť iba súd podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p., a nie správny orgán v katastrálnom konaní, v ktorom konaní sa zapisujú a neurčujú práva k nehnuteľnostiam. Odvolateľ je toho názoru, ţe nadobudol predmetné nehnuteľnosti riadne a po splnení všetkých zákonných podmienok, z ktorého dôvodu sú tvrdenia súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nepravdivé. Napadnuté rozhodnutie podľa odvolateľa navyše obsahuje tvrdenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, keďţe súd nemal k dispozícii ani administratívny spis Katastrálneho úradu P. sp. zn. Vo 13/
34. Z uvedeného dôvodu je napadnuté rozhodnutie podľa odvolateľa aj nepreskúmateľné. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, ţe sa s napadnutým rozhodnutím v plnom rozsahu stotoţňuje. 4 2 Obo 59/2012 Podaním zo dňa
36. 2012, ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené dňa
38. 2012, ţalobca vzal späť v celom rozsahu ţalobu. Ako dôvod späťvzatia návrhu uviedol, ţe ţalovaný po podaní návrhu na začatie konania sám vylúčil nehnuteľnosti, označené v petite návrhu na začatie konania, t. j. nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom tohto konania z konkurznej podstaty. Poukázal na to, ţe návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a ţalobca berie tento návrh na začatie konania späť pre správanie sa ţalovaného po jeho podaní a neuplatnil si právo na náhradu trov konania. Podaním zo dňa
40. 2012 ţalovaný vyslovil so späťvzatím ţaloby súhlas podľa ust. § 208 O. s. p. Podľa ustanovenia § 208 O. s. p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď uţ rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. V danom prípade boli splnené podmienky pre postup podľa citovaného ustanovenia, a preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia. Podľa ust. § 224 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/, ods. 2 O. s. p. ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Najvyšší súd Slovenskej republiky o trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 a ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, ţe ţiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v zmysle ust. § 146 ods. 2 O. s. p. neboli trovy konania uplatnené. 5 2 Obo 59/2012 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
41. novembra 2012 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová