Najvyšší súd 2 Obdo 36/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S., s. r. o., K., IČO X., zastúpeného JUDr. J. O., advokátom, M., proti ţalovanému G. M., G. T., M., IČO X. zastúpenému JUDr. M. A., advokátom, B., o zaplatenie 1 600,30 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. 39Cb/127/2009, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16Cob/26/2011-154 z
- januára 2012, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/26/2011-154 z
- januára 2012 o d m i e t a . Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania vo výške 186,55 eur, ako odmenu za právne sluţby, na účet advokáta. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 1 600,30 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania vo výške 96,-- eur potvrdil. Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a nakoľko je rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vecne správny, podľa ustanovenia § 219 O. s. p. ho potvrdil, pričom poukázal na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. v zmysle ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 2 2 Obdo 36/2012 Následne odvolací súd konštatoval, ţe prvostupňový súd vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami, uvedenými v ustanovení § 132 O. s. p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, ţe ţalovaný si nesplnil svoju povinnosť, vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu, zaloţeného zmluvou o dodávke tepla č. 442//2005 zo
- októbra 2005, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania so zaplatením faktúr č. 104420308 splatnej dňa
- apríla 2008 v sume 33 156,10 Sk, č. 104420408 splatnej dňa
- mája 2008 v sume 8 358,80 Sk a č. 104420608 splatnej dňa
- júla 2008 v sume 6 696,70 Sk, ktorými mu ţalobca v súlade s dojednaním v čl. IX ods. 1, 2, 5 písm. c/ zmluvy vyúčtoval cenu tepla. Podľa odvolacieho súdu, súd prvého stupňa sa náleţite vysporiadal s námietkou ţalovaného o nesprávnej fakturácii a nadmerných cenách poukázaním na čl. X predmetnej zmluvy, ktorá ţalovanému umoţňovala v prípadoch pochybnosti alebo nesúhlasu s fakturáciou tepla, faktúru písomne reklamovať. Ţalovaný v konaní nepreukázal, ţe týmto spôsobom, zmluvne dohodnutým, postupoval, preto súd prvého stupňa dôvodne vyhodnotil jeho námietky proti fakturácii, prezentované uţ v priebehu súdneho konania za neopodstatnené, v dôsledku čoho nenariadil znalecké dokazovanie za účelom preverenia správnosti ceny fakturovaného tepla. Odvolací súd sa s názorom súdu prvého stupňa stotoţnil, aj pokiaľ ide o posúdenie započítateľnosti pohľadávky ţalovaného na zaplatenie nájomného vo výške 11 617,87 eur (350 000,-- Sk). Keďţe táto pohľadávka ţalovaného je sporná, nebolo moţné konštatovať zánik vzájomných záväzkov a pohľadávok účastníkov v dôsledku započítania ţalovaného ako jednostranného úkonu v predmetnom konaní. Úspešnému ţalobcovi s poukazom na ustanovenie § 151 O. s. p. náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu podal dovolanie ţalovaný. Namietal, ţe odvolací súd rozhodol bez pojednávania, čím ignoroval ustanovenie § 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a dospel k nesprávnemu právnemu záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť. Namietal aplikáciu ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. a predloţil znalecký posudok č. 2/2011, vypracovaný znalcom pre konanie vedené na Okresnom súde v Trenčíne, sp. zn. 38Cb/11/2010 o zaplatenie ceny tepla v sume 17 066,55 eur, medzi tými istými účastníkmi, zo záveru ktorého vyplýva, ţe faktúry boli vystavené v rozpore s právnymi predpismi. 3 2 Obdo 36/2012 Ţalovaný vyslovil názor, ţe na základe tohto dôkazu musia byť ţaloby ţalobcu zamietnuté. Mal za to, ţe napadnuté rozhodnutie vykazuje vysoký stupeň arbitrárnosti, nakoľko z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, na základe čoho vyhodnotil odvolacie námietky ţalovaného ako nedôvodné a prečo sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa. K dovolaniu sa vyjadril ţalobca. Navrhol dovolanie ţalovaného zamietnuť, pričom si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania za dva úkony právnej sluţby, s DPH a paušálnou náhradou výdavkov, spolu 186,55 eur. Podľa ţalobcu ţalovaným navrhnuté dokazovanie znaleckým posudkom by bolo nadbytočné a nehospodárne, pretoţe v zmysle čl. X zmluvy o dodávke tepla správnosť fakturácie nereklamoval. Poukázal na konštantnú judikatúru najvyššieho súdu, podľa ktorej o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje súd. Nevykonanie ţalovaným navrhnutého znaleckého dokazovania, nemoţno zásadne povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom podľa ustanovenia § 237 O. s. p. Ďalej uviedol, ţe dovolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p., nie je nesprávne hodnotenie dôkazov a neúplne, neobjektívne zistený skutkový stav veci. Nakoľko neexistovali dôvody na doplnenie dokazovania, odvolací súd postupoval správne podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keď rozhodol bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd podľa ţalobcu zároveň správne aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. Upozornil, ţe konanie, na ktoré sa ţalovaný odvoláva, nie je skončené a absolútne nemá nič spoločné s predmetným konaním. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O. s. p.). Dospel pritom k záveru, ţe z hľadiska jeho prípustnosti neboli splnené zákonné podmienky. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.). 4 2 Obdo 36/2012 Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú ustanovenia § 237 aţ § 239 O. s. p. Podľa ust. § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237 O. s. p., prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti podľa ust. § 242 ods. 1 O. s. p. V prípade, ţe dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, ţe dovolanie nie je v zmysle ust. § 238 a § 239 O. s. p. prípustné. Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenený, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci a tieţ v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. V danom prípade neboli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 238 O. s. p., pretoţe odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a prípustnosť dovolania nevyslovil. Vzhľadom na uvedené, dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania podľa ust. § 237 O. s. p. 5 2 Obdo 36/2012 Dovolateľ vady konania v zmysle ust. § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. v dovolaní nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto opravného prostriedku preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia ţalovaného, ţe mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením, zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Dovolateľ vo svojom dovolaní namietal, ţe odvolací súd rozhodol bez pojednávania, ţe nesprávne aplikoval ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p., ţe k otázke ceny tepla nevykonal ním navrhnuté znalecké dokazovanie, a ţe z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho vyhodnotil odvolacie námietky ţalovaného ako nedôvodné a prečo sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu preto označil za nedostatočné. Podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 6 2 Obdo 36/2012 To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak ale ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
- decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z
- decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z
- mája 1997; Higgins c. Francúzsko z
- februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-
- Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Dovolací súd v nadväznosti na uvedené zdôrazňuje, ţe všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky, otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Vyššie citované ustanovenie bolo zavedené novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva, ţe zákonodarca ním reaguje na súdnu prax v prípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí súdov prvého stupňa, kedy 7 2 Obdo 36/2012 odôvodnenie rozhodnutia odvolacích súdov je len kopírovaním vecne správnych dôvodov. V takých prípadoch rozhodnutia obsahujú účastníkom známe podania, známy napadnutý rozsudok a v závere obsahujú uţ len stručné konštatovania o správnosti a presvedčivosti napádaného rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd plne stotoţňuje. Ide o ustanovenie v rovine fakultatívnej a umoţňuje odvolaciemu súdu sa sústrediť uţ len na doplnenie presvedčivosti rozhodnutia a odvolacie súdy sa tak môţu sústrediť na judikatúru a odbornú literatúru. Ustanovením § 219 ods. 2 O. s. p. je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môţe síce doplniť dôvody, uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle, ţe ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen čl. 46 ods. 1 ústavy, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám, kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa
- 2010, č. k. 10Cb/50/2008-236, uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z obsahu odvolania vyplýva, ţe ţalovaný podal odvolanie z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom bolo, ţe súd prvého stupňa nevyhovel jeho návrhu na vykonanie znaleckého 8 2 Obdo 36/2012 dokazovania, ktoré jedine môţe určiť výšku ceny tepla a druhé pochybenie spočívalo v tom, ţe súd prvého stupňa sa nezaoberal jeho obranou, ţe má voči ţalobcovi pohľadávku na zaplatenie nájomného za uţívanie časti jeho pozemku, ktorú si voči ţalobcovi započítal. Odvolací súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa stotoţnil. K odvolacím dôvodom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa sa vysporiadal s námietkou ţalovaného o nesprávnej fakturácii a nadmerných cenách tak, ţe poukázal na čl. X predmetnej zmluvy, ktorá ţalovanému umoţňovala v prípadoch pochybnosti alebo nesúhlasu s fakturáciou ceny tepla, faktúru písomne reklamovať. Ţalovaný v konaní nepreukázal, ţe týmto spôsobom, zmluvne dohodnutým, postupoval, preto súd prvého stupňa dôvodne vyhodnotil jeho námietky proti fakturácii prezentované uţ v priebehu súdneho konania za neopodstatnené, v dôsledku čoho nenariadil znalecké dokazovanie za účelom preverenia správnosti ceny fakturovaného tepla. Pokiaľ ide o posúdenie započítania pohľadávky ţalovaného na zaplatenie nájomného vo výške 11 617,87 eur (350 000,-- Sk), odvolací súd sa opäť stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, pričom dodal, ţe táto pohľadávka ţalovaného je sporná, preto nebolo moţné konštatovať zánik vzájomných záväzkov a pohľadávok účastníkov, v dôsledku započítania ţalovaného ako jednostranného úkonu v predmetnom konaní. Dovolací súd k aplikácii ust. § 219 ods. 2 O. s. p. dodáva, ţe v prípade, ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáţe na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa (úplný alebo čiastočný blanketový odkaz) stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáţe na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, pretoţe rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým tak tvorí jeden celok. Na základe uvedeného, rozhodnutie súdu prvého stupňa č. k. 39/127/2009-134 z
- júna 2010, ako aj napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, je potrebné povaţovať za jeden celok, ktorý vytvára komplexné zhodnotenie skutkovej a právnej stránky posudzovaného vzťahu medzi účastníkmi konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 9 2 Obdo 36/2012 Ústavy Slovenskej republiky, a preto aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako jeden súvislý celok s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať ani to, ţe odvolací súd neodôvodnil napadnuté rozhodnutie podľa predstáv ţalovaného. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). V súvislostí s ďalším dovolacím dôvodom ţalovaného, týkajúcim sa nevykonania ním navrhnutého dôkazu, t. j. nenariadenia znaleckého dokazovania, je potrebné poukázať na konštantnú judikatúru všeobecných súdov, ako aj ústavného súdu, podľa ktorej súdu nepatrí povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretoţe princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia vo veci sudcovi a súdu umoţňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváţenia k takémuto rozhodnutiu vedú. V konaní pred súdmi nebola porušená zásada spravodlivého konania, nakoľko súd prvého stupňa aj odvolací v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedli, z akých dôvodov nepovaţujú potrebné vykonať ţalovaným navrhnutý dôkaz. V nadväznosti na ostatnú dovolaciu námietku, ohľadne rozhodnutia veci odvolacím súdom bez nariadenia pojednávania, dovolací súd poukazuje na ustanovenie § 214 O. s. p., v zmysle ktorého, aţ na prípady uvedené v prvom odseku tohto ustanovenia moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Nakoľko podľa úvahy odvolacieho súdu, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. rozhodol o odvolaní ţalovaného bez nariadenia pojednávania. 10 2 Obdo 36/2012 Dovolací súd vzhľadom na zistené skutočnosti konštatuje, ţe ţalovaný nebol postupom súdu prvého stupňa, ako ani odvolacieho súdu, vylúčený z realizácie procesných práv, daných Občianskym súdnym poriadkom. Za týchto okolností jeho tvrdenie, ţe mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, nie je opodstatnené. Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepreukázala existencia ţalovaným tvrdenej procesnej vady v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. a ţe najavo nevyšla ani ţiadna iná vada uvedená v ust. § 237 O. s. p., dovolací súd uzavrel, ţe prípustnosť dovolania ţalovaného nemoţno vyvodiť z ust. § 237 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalovaného odmietol podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. Úspešnému ţalobcovi vzniklo podľa ust. § 243b ods. 5 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov dovolacieho konania. Advokát vec prevzal v dovolacom konaní na základe plnej moci zo
- marca 2012 a podaním z
- marca 2012, doručeným okresnému súdu
- marca 2012 sa vyjadril k dovolaniu, v ktorom si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania v sume 186,55 eur. Na základe uvedeného ţalobcovi patrí náhrada za odmenu advokáta za dva úkony právnej sluţby po 71,37 eur (tarifná hodnota 1 600,30 eur), čo je 142,74 eur, 20% DPH zo sumy 142,74 eur, čo je 28,55 eur a paušálna náhrada výdavkov dvakrát po 7,63 eur, čo je 15,26 eur. Trovy dovolacieho konania predstavujú spolu 186,55 eur (§ 10 ods. 1, § 18 ods. 3, § 16 ods. 3, vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
- P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. 11 2 Obdo 36/2012 V Bratislave
- novembra 2012 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová