Najvyšší súd 2 Obdo 37/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: G. G. C., s. r. o., C. (pôvodne A. – G. P., s. r. o., B.), IČO: X., zastúpeného: Š. & P. s. r. o., so sídlom P., proti odporcom: 1. S. S., a. s., K. IČO: X., 2. Z. B., spol. s r. o., M., IČO: X., o zaplatenie 431 482,79 eur s príslušenstvom, na dovolanie odporcu 1., 2. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11. októbra 2011 č. k. 2Cob 11/2011-387, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11. októbra 2011, č. k. 2 Cob 11/2011-387 z r u š u j e a vec v r a c i a odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 25. 11. 2010 č. k. 23Cb 245/2010-351 konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom, podaným na súd dňa 21. 06. 2010 domáhal proti odporcom v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 431 482,79 eur s prísl. titulom zmluvy o dielo č. 452/2008. Odporca v 1. rade pri svojom prvom úkone (odpor podaný dňa 05. 08. 2010) namietol nedostatok právomoci súdu konať podľa § 106 ods. 1 O. s. p. Odporca v 2. rade taktiež pri svojom prvom úkone (odpor podaný dňa 09. 08. 2010) namietol nedostatok právomoci súdu konať podľa §106 ods. 1 O. s. p. Súd prvého stupňa zistil, že vec sa má podľa zmluvy prejednať v rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je platná, vec môže byť podrobená rozhodcovskému konaniu a odporcovia vyhlásili, že trvajú na prejednaní pred rozhodcovským súdom. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2 2 Obdo 37/2012 Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť tomuto na ďalšie konanie. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podali odvolanie odporca v 1. a 2. rade v časti výroku o náhrade trov konania, keď podľa názoru odvolateľov súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. z dôvodu, že k zastaveniu konania došlo zavinením navrhovateľa. Navrhli uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a priznať odporcom náhradu trov konania, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 25 888,50 Eur. Odvolací súd uznesením zo dňa 11. 10. 2011 č. k. 2 Cob 11/2011-387 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a odporcovi trovy odvolacieho konania nepriznal. Uznesením odvolacieho súdu zo dňa 16. 01. 2012 č. k. 2 Cob 11/2011-427 opravil výrok o trovách uznesenia Krajského súdu č. k. 2Cob/11/2011-387 zo dňa 11. 10. 2011 tak, že odporcovi v 1. rade a 2. rade trovy odvolacieho konania nepriznal a návrh odporcu v 1. a 2. rade na doplnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/11/2011-387 zo dňa 11. 10. 2011 v časti výroku o trovách zamietol. V odôvodnení uznesenia uviedol, že sa plne stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Napriek tvrdeniu navrhovateľa o predpojatosti Rozhodcovského súdu, svoje tvrdenie nedoložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, a prisvedčil stanovisku odporcu v 1. rade, že dôvodom zaujatosti sudcu rozhodcovského súdu nemôže byť osoba jeho zriaďovateľa, ktorý v danej veci nerozhoduje. Odvolací súd ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka bola uzavretá platne, čo nepoprel ani navrhovateľ, kde sa účastníci jasne dohodli, že svoje spory, ktoré by mohli v budúcnosti vzniknúť, budú riešiť nimi dohodnutým Rozhodcovským súdom, ktorého rozhodnutie budú akceptovať, a podrobia sa mu. Trovy odvolacieho konania navrhovateľovi nepriznal, lebo napriek ich uplatneniu, tieto v zmysle § 151 ods. 1, 2 O. s. p. v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil. V odôvodnení opravného uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 16. 01. 2012 súd uviedol, že odporca v 1. rade podal návrh na doplnenie uznesenia včas, a bude úlohou súdu prvého stupňa rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku v zmysle § 11 zákona č. 71/1992 Zb., preto nie je dôvod na vydávanie dopĺňajúceho uznesenia. Odporca v 2. rade podal návrh na doplnenie uznesenia oneskorene, preto jeho návrh na doplnenie uznesenia zamietol. 3 2 Obdo 37/2012 Proti uzneseniu odvolacieho súdu zo dňa 11. 10. 2011, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu B. II č. k. 23 Cb 245/2010-351 zo dňa 25. 11. 2010 v časti trov konania odporcu v 1. a 2. rade, podali odporcovia 1, 2 v zákonnej lehote dovolanie s poukazom na to, že v konaní došlo k vadám podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p., nakoľko im ako účastníkom konania bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že odvolací súd nepreskúmal všetky napadnuté výroky prvostupňového rozhodnutia, nerozhodol o odvolaní dovolateľov, týkajúceho sa trov konania, pričom odvolací súd svoj postup nijako nezdôvodnil. Dovolatelia svoje dovolanie dôvodia aj s poukazom na nesprávne právne posúdenie veci. Majú za to, že dovolateľom vznikol nárok na vrátenie zaplateného súdneho poplatku za odpor v zmysle § 11 ods. 9 Zákona o súdnych poplatkoch, nakoľko sa konanie zastavilo pred začatím pojednávania vo veci samej. O vrátení súdneho poplatku odporcom cestou daňového úradu mal súd rozhodnúť v uznesení o zastavení konania v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. Prvostupňový, ako i odvolací súd však neaplikoval príslušné zákonné ustanovenia a o vrátení súdneho poplatku zaplateného zo strany odporcov vôbec nerozhodol, a to napriek tomu, že rozhodovanie o vrátení súdneho poplatku vyplýva súdu z úradnej povinnosti. Dovolatelia ďalej uviedli, že v prípade, ak by sa odporcom vracal súdny poplatok krátený o 1% v zmysle § 11 ods. 4 Zákona o SP žiadali odporcovia, aby bol na náhradu týchto trov (t.j. sumu, o ktorú sa súdny poplatok kráti) zaviazaný navrhovateľ v zmysle § 146 ods. 2 (prvá veta) O. s. p., resp. podľa § 147 ods. 1 O. s. p. Poukázali v tejto súvislosti na to, že dovolatelia neboli v zmysle § 151 ods. 2 O. s. p. povinní trovy vyčísľovať, nakoľko ich výška vyplýva zo spisu. Ďalej dovolatelia poukazujú na to, že absencia rozhodnutia súdu o vrátení súdneho poplatku a náhrade trov odporcov, ako i absencia rozhodnutia odvolacieho súdu o samotnom odvolaní odporcov, spôsobuje inú vadu konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, že dovolanie bolo podané účastníkmi konania včas (§ 240 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.1 O. s. p.), najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. 4 2 Obdo 37/2012 Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu upravuje ustanovenie § 237 a § 239 O. s. p. Podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Dovolaním z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je možné napadnúť všetky rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je daná tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád, uvedených v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j. ak sa stali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (§ 242 O. s. p.). Ďalej prípustnosť dovolania proti uzneseniu upravuje ust. § 239 O. s. p., ak
- a)odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
- b)odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/. Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
- a)odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
- b)ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,
- c)ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva 5 2 Obdo 37/2012 a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo uznesenie prvostupňového súdu potvrdené. Dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ust. § 239 O. s. p., ale sa zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ust. § 237 O. s. p. Dovolateľ vady konania v zmysle ust. § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. v dovolaní nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto opravného prostriedku preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či postupom odvolacieho súdu nebola odporcom 1, 2 odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Podľa § 237 písm. f/ O. s. p. dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanovených postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná 6 2 Obdo 37/2012 nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Dovolatelia predovšetkým namietali, že odvolací súd pochybil, keď v konaní o odvolaní odporcov nerozhodol a rozhodnutie neodôvodnil v odvolaní napadnutom výroku o náhrade trov prvostupňového konania. Podľa ust. § 151 ods. 1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa ust. § 151 ods. 2 O. s. p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania, vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 151 ods. 4 O. s. p., ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane. Súd prvého stupňa vo veci samej vydal platobný rozkaz zo dňa 16. 07. 2010, č. k. 33 Rob 1278/2010-126, 176, ktorý napadli odporcovia v 1. a 2. rade odporom proti platobnému rozkazu zo dňa 04. 08. 2010. Z obsahu podaných odporov proti platobnému 7 2 Obdo 37/2012 rozkazu (bod X.) vyplýva, že odporcovia v 1. a 2. rade uplatnili nárok na náhradu trov konania, ktoré bližšie nešpecifikovali. Zo záznamu o zložení platby na č. l. 219 a 220 vyplýva, že odporcovia 1., 2. zaplatili súdny poplatok za odpor každý vo výške 25 888,50 Eur. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 25. 11. 2010 konanie zastavil a nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov. V odôvodnení uznesenia o trovách konania poukázal bez ďalšieho na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. Súd prvého stupňa nezdôvodnil, prečo odporcom uplatnenú náhradu trov konania v odpore proti platobnému rozkazu nepriznal. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania podali odvolanie odporcovia 1, 2 a navrhli zmenu napadnutej časti uznesenia tak, že odvolací súd prizná odporcom náhradu trov konania. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a odporcovi (opravným uznesením zo dňa 16. 01. 2012, č. k. 2 Cob 11/2011-427 opravil na „odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade“) trovy odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd v odôvodnení potvrdzujúceho uznesenia o odvolaní navrhovateľa a odporcov uviedol, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, stotožnil sa s právnym posúdením súdu prvého stupňa a odôvodnil nepriznanie trov odvolacieho konania navrhovateľovi (správne podľa výroku malo byť zrejme odporcom) z dôvodu ich nevyčíslenia v zákonnej lehote. Z obsahu uznesenia odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd hoci potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, ktorým tento rozhodol aj o náhrade prvostupňových trov konania účastníkov, vôbec v odôvodnení odvolacieho rozhodnutia neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania účastníkov riadil a z akého dôvodu rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania potvrdil, čím sa nevysporiadal s námietkami odporcov uvedenými v odvolaní. Vzhľadom na neodôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v časti prvostupňového rozhodnutia napadnutého odvolaním odporcov v 1. a 2. rade sa rozhodnutie odvolacieho súdu stalo nepreskúmateľným. Na uvedenom porušení práva odporcov na riadne odôvodnenie rozhodnutia odvolaním napadnutej časti rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 157 ods. 2 O. s. p.) nemení nič ani uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 16. 01. 2012, č. k. 2 Cob 11/2011-427, ktorým odvolací súd rozhodol o oprave potvrdzujúceho uznesenia odvolacieho súdu a o návrhu odporcov na doplnenie uznesenia odvolacieho súdu v časti výroku o trovách, ktorý návrh zamietol z dôvodu, že o vrátení súdneho poplatku za podaný odpor odporcu v 1. rade rozhodne súd prvého stupňa a odporca v 2. rade podal návrh oneskorene. Túto vadu postupu odvolacieho súdu neodstránilo ani uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 25. 07. 2012, č. k. 23 Cb 245/2010-441, ktorým súd prvého stupňa vrátil súdny poplatok za odpor podaný odporcom v 1. a 2. rade krátený o 1%. Neodôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v odvolaním napadnutej časti rozhodnutia súdu 8 2 Obdo 37/2012 prvého stupňa, týkajúcej sa uplatnenej náhrady trov prvostupňového konania, malo za následok nepreskúmateľnosť časti tohto rozhodnutia. Uvedeným postupom odvolací súd preto obmedzil odporcov v ich práve na spravodlivé konanie, v dôsledku čoho im uprel právo na spravodlivý proces a odňal právo konať pred súdom. Treba tiež poukázať aj na skutočnosť, že o doplnení neprávoplatného rozhodnutia súd rozhoduje aj bez návrhu a viazanosti zákonnou lehotou, ktorú zákon vymedzuje pre podanie účastníka konania (§ 167 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave podľa § 243b ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ust. § 243d O. s. p. rozhodne o trovách celého konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. októbra 2012 JUDr. Beata Miničová v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová