o náhradu škody

Najvyšší súd 6 Cdo 9/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ I. H. a 2/ Z. H., oboch bývajúcich v B., zastúpených advokátskou kanceláriou N. M.M., so sídlom v B., v mene ktorej koná ako konateľka advokátka JUDr. B. M., proti ţalovaným 1/ Hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, a 2/ Mestskej časti Bratislava - Dúbravka, so sídlom Ţatevná 2, o náhrade škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 8 C 224/2003, o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo

1. októbra 2012 sp.zn. 5 Co 299/2011 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo
2. októbra 2012 sp.zn. 5 Co 299/2011 v potvrdzujúcom výroku v časti, v ktorej bol potvrdený výrok rozsudku súdu prvého stupňa o povinnosti ţalobcov zaplatiť ţalovanému 1/ náhradu trov konania, a vo výroku o trovách odvolacieho konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava IV ako súd prvého stupňa rozsudkom z
3. marca 2011 č.k. 8 C 224/2003-572 uloţil ţalovanému 1/ povinnosť zaplatiť ţalobcom spoločne a nerozdielne peňaţnú sumu 47 842,87 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalšími výrokmi ţalobu proti ţalovanému 1/ vo zvyšku a proti ţalovanej 2/ v celom rozsahu zamietol a ţalovanej 2/ náhradu trov konania nepriznal. Napokon posledným výrokom rozhodol o povinnosti ţalobcov zaplatiť ţalovanému 1/ na účet jeho právneho zástupcu spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 15 533,89 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudkom zo
4. októbra 2012 sp.zn. 5 Co 299/2011 rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutých častiach (o.i. aj vo výroku o povinnosti ţalobcov zaplatiť ţalovanému 1/ náhradu trov prvostupňového 6 Cdo 9/2013 2 konania) potvrdil. Zároveň rozhodol, ţe ţalovanej 1/ sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Potvrdenie rozhodnutia odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie ţalobcovia. Dovolaním napadli rozhodnutie odvolacieho súdu v tej časti, ktorou bol potvrdený výrok rozsudku súdu prvého stupňa o ich povinnosti zaplatiť náhradu trov konania ţalovanému 1/. Navrhli, aby dovolací súd zmenil rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti tak, ţe náhradu trov prvostupňového konania neprizná ţiadnemu z účastníkov. Dovolanie odôvodnili odňatím moţnosti konať pred súdom tým, ţe odvolací súd svoj potvrdzujúci výrok v časti o potvrdení rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o priznaní náhrady trov konania ţalovanému 1/ riadne neodôvodnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané včas účastníkmi konania, preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu prechádzalo, a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolatelia v prejednávanej veci napadli dovolaním potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu v časti, v ktorej bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania. Tento výrok v uvedenej časti, aj keď je súčasťou rozsudku, má v zmysle § 167 ods. 1 O.s.p. povahu uznesenia. Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a §
5. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd - ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom - z úradnej povinnosti 6 Cdo 9/2013 3 (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Existenciu vád konania uvedených v § 237 O.s.p. ţalobcovia tvrdili, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/. Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
6. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z
7. mája 2004 sp.zn. I ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Poţiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V spojitosti s § 167 ods. 2 O.s.p. toto ustanovenie primerane platí aj pre odôvodnenie uznesenia súdu. Ústavne konformným výkladom ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p pritom treba dospieť k záveru, ţe s poţiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v ţiadnej moţnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane 6 Cdo 9/2013 4 druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma moţnosť náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda sa mu odníma moţnosť konať pred súdom. Podľa názoru dovolacieho súdu bolo takouto vadou postihnuté i konanie pred odvolacím súdom v prejednávanej veci v dovolaním napadnutom výroku. Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ţe odvolací súd svoj potvrdzujúci výrok v časti, v ktorej potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti ţalobcov zaplatiť ţalovanému 1/ náhradu trov konania, nijako neodôvodnil a nevysporiadal sa ani s odvolacou námietkou ţalobcov týkajúcou sa moţnosti posúdiť otázku náhrady trov prvostupňového konania ţalovaného 1/ podľa ustanovenia § 150 O.s.p. Jeho rozhodnutie preto v tejto časti nezodpovedá poţiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je vadou konania, ktorou sa, ako uţ bolo uvedené, účastníkovi odníma moţnosť riadne konať pred súdom. So zreteľom na uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom výroku a v súvisiacom výroku o trovách odvolacieho konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 :
8. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
9. februára 2013 JUDr. Rudolf Čirč , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová