Najvyšší súd 2Sžp/29/2012 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, so sídlom Tulčík 27, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti ţalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie Ľudovíta Štúra 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 102/2008-rozkl. zo dňa
- júna 2008, konajúc o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 S 176/2008-72 zo dňa 10.decembra 2008, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 S 176/2008-72 zo dňa
- decembra 2008 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. 102/2008-rozkl. zo dňa
- júna 2008 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ţalovaného č. 4267/2008-2.1/KD zo dňa
- apríla 2008 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 202,67 € do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne ţalobcu vedený v S., a.s., č. účtu: X., VS: X. 2 2 Sţp 29/2012 O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 102/2008-rozkl. zo dňa
- júna 2008, ktorým ţalovaný zamietol rozklad podaný ţalobcom proti rozhodnutiu ţalovaného, odboru ochrany prírody č. 4267/2008-2.1/KD zo dňa
- apríla 2008, ktorým nepriznal podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) ţalobcovi postavenie účastníka konania vo veci ţiadosti Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho zdruţenia Lysec - Hôsec Belá - Dulice, v konaní o povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného ţivočícha – medveďa hnedého s odôvodnením, ţe správne orgány nie sú oprávnené nad rámec zákona (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) priznať fyzickým alebo právnickým osobám (mimovládnym organizáciám – tzv. zainteresovaná verejnosť) postavenie účastníka konania v zmysle Správneho poriadku s tým, ţe ustanovenie § 82 ods. 3 a 6 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, v znení účinnom v čase rozhodnutia (ďalej len zákon č. 543/2002 Z. z.) im expressis verbis priznával len postavenie zúčastnenej osoby. Aarhuský dohovor nie je v tejto otázke dostatočne konkrétny a jednoznačný, teda nemá priamy účinok v slovenskom právnom poriadku. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca včas odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie; uplatnil si náhradu trov celého konania. Namietal, ţe v konaní pred správnymi orgánmi sa doţadoval priznania postavenia účastníka konania na základe priameho účinku čl. 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záleţitostiach ţivotného prostredia publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 43/2006 Z. z. (ďalej len „Aarhuský dohovor“) a porušenie svojich práv rozhodnutím ţalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu vyvodzoval z porušenia práv zakotvených v uvedenom článku Aarhuského dohovoru, teda mal mať prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu, umoţňujúci mu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom Slovenskej republiky v oblasti ţivotného prostredia. Ţalobca svoje právo byť účastníkom konania v konaniach vedených pred prvostupňovým správnym orgánom aj ţalovaným vyvodzoval z ustanovenia čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý ako je to zrejmé z jeho exaktnej formulácie, zaručuje členom 3 2 Sţp 29/2012 verejnosti prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu, umoţňujúcemu napadnutie úkonov súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom v oblasti ţivotného prostredia bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a
- Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny. Uviedol, ţe v doloţke prednosti je uvedené, ţe ide o medzinárodnú zmluvu, na ktorej vykonanie je potrebný zákon a súčasne ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá neobsahuje priamu úpravu práv a povinností fyzických alebo právnických osôb, nevyplýva z neho ani právo ţalobcu byť účastníkom správneho konania. Čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru preto nemoţno priznať priamy účinok vo vnútroštátnom práve. Tieţ uviedol, ţe v danom prípade nebola splnená podmienka podľa čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru na to, aby sa ţalobca stal účastníkom konania, pretoţe nebol splnený predpoklad podľa vnútroštátneho práva (§ 82 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.), nejde o rozhodnutie podľa čl. 6 uvedeného dohovoru, ani o rozhodnutie, ktoré je v rozpore s vnútroštátnym právom. Čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru je daná moţnosť verejnosti napadnúť akékoľvek porušenie právnych predpisov v oblasti ţivotného prostredia, ktorého sa dopustil buď orgán verejnej moci alebo akákoľvek fyzická alebo právnická osoba. Preskúmanie úkonu alebo opomenutia, ktoré je v rozpore s vnútroštátnym právom môţe vykonať štátny orgán alebo súd. Podľa implementačného sprievodcu k Aarhuskému dohovoru nemá uvedený dohovor vplyv na právo zmluvných strán (strán dohovoru) ustanoviť kritériá, na základe ktorých môţu mať členovia verejnosti prístup ku konaniam o vymáhaní práva ţivotného prostredia. Tento záväzok môţe byť splnený napríklad ustanovením moţnosti iniciovať správne konanie (podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, podnet na podanie protestu prokurátora). Najvyšší súd Slovenskej republiky pôvodným rozsudkom sp. zn. 5Sţp/25/2009 zo dňa
- júna 2009 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 S 176/2008-72 zo dňa
- decembra
- Nezistil existenciu prameňa práva, na základe ktorého by mohol ţalobcovi priznať postavenie účastníka predmetného správneho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky odkázal na svoj rozsudok 5Sţp/6/2009, ktorý majú účastníci k dispozícii, a v podrobnostiach odkázal na uvedené rozhodnutie. 4 2 Sţp 29/2012 Ţalobca rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sţp/25/2009 zo dňa
- júna 2009 napadol sťaţnosťou na Ústavnom súde Slovenskej republike (sp. zn. II. ÚS 140/2010). Súdny dvor Európskej únie rozsudkom C-240/09 [Lesoochranárske zoskupenie VLK] zo dňa
- marca 2011 rozhodol, ţe „Článok 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záleţitostiach ţivotného prostredia schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo
- februára 2005 nemá priamy účinok v práve Únie. Prináleţí však vnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo ţaloby, ktorý bude v čo najväčšej moţnej miere v súlade tak s cieľmi článku 9 ods. 3 tohto dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Únie, aby mohla organizácia na ochranu ţivotného prostredia, akou je Lesoochranárske zoskupenie VLK, napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Únie v oblasti ţivotného prostredia“. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. II. ÚS 140/2010-50 zo dňa
- apríla 2012 rozhodol, ţe základné právo sťaţovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd postupom a rozsudkom najvyššieho súdu pod sp. zn. 5Sţp/25/2009 zo dňa
- júna 2009 porušené boli. Zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sţp/25/2009 zo dňa
- júna 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s tým, ţe termín vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Podľa ustanovenia § 250ja ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká uţ bola predmetom 5 2 Sţp 29/2012 konania pred odvolacím súdom, môţe v odôvodnení poukázať uţ len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto postupom podľa § 250ja ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku odkazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sţp/28/2012 zo dňa
- októbra 2012, ktorého celý text uvádza: „Po zrušení rozsudku najvyššieho súdu Ústavným súdom Slovenskej republiky sa vec dostala opätovne do štádia odvolacieho konania. Právny stav v medziobdobí bol však zmenený existenciou rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-240/09, ktorý zásadne ovplyvňuje právne posúdenie danej veci. Senát najvyššieho súdu pre ďalší procesný postup v konaní z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie stanovil nasledovné závery.
- Čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru nemá priame účinky. Nemohol byť preto právnym základom pre založenie postavenia účastníka správneho konania pre žalobcu tak, ako to tvrdil v žalobe.
- Súdny dvor však mimo priameho účinku Aarhuského dohovoru jasne povedal, že ide o otázku výkladu národných procesných predpisov, ktoré musia byť vykladané tak, aby bola zabezpečená realizácia hmotného práva Európske únie. Skutočnosť, že rozsudok Súdneho dvora EU C-240/09 sa stal prameňom i práva Slovenskej republiky nie je a nebola sporná. Pre ďalšie konanie na všeobecných súdoch aj na správnych orgánoch však má význam skutočnosť, či druhá veta rozsudku, ktorá v podstate zakladá postavenie účastníka správneho konania žalobcovi, má účinky ex tunc alebo účinky ex nunc. Rozlišovanie tohto účinku má význam vo vzťahu k už skončeným konaniam. Najvyšší súd v konaní pred ústavným súdom uviedol argumentáciu v prospech účinku ex nunc s ohľadom na formuláciu odpovede na predbežnú otázku, t.j., že »... prináleží vnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo žaloby...«. 6 2 Sţp 29/2012 Vzhľadom na to, že išlo o odporučenie euro konformného výkladu národného procesného práva mal najvyšší súd za to, že uvedená veta naznačuje účinky ex nunc, t.j. od
- marca
- Ústavný súd v náleze potvrdil všeobecné pravidlo o ex tunc účinkoch rozsudkov Súdneho dvora EU a vztiahol ho i na euro konformný výklad národného práva s poukazom na rozsudok Súdneho dvora zo dňa
- mája 1999-Sürül C-262/96 Zb. s. I-2685, bod. 107). Na základe záväzného právneho názoru o ex tunc účinku rozsudku Súdneho dvora EU C-240/09 najvyšší súd dopĺňa, že povinnosť euro konformného výkladu existovala už v čase vydaného napadnutého prvostupňového rozhodnutia žalovaného o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi. Najvyšší súd ďalej poukazuje na to, že podľa rozsudku C-103/88 Fratelli Constanzo Spa, výrok pod bodom 4/, správne orgány majú rovnakú povinnosť ako súdy aplikovať Európske právo a zdržať sa aplikácie ustanovení národného práva, ktoré sú v rozpore s nim. Prenesením tohto princípu na daný prípad správne orgány nemôžu poukazovať na čl. 2 ods. 2 ústavy, že nie sú oprávnené konať nad rámec zákona. Vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 zo dňa
- marca 2011 senát odvolacieho súdu rozhodnutie žalovaného č. 112/2008-rozkl. zo dňa
- júna 2008 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného č. 3522/2008-2.1/KD zo dňa
- apríla 2008 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní správny orgán musí vyhodnotiť, či správne konania vo veci samej o udelenie výnimky ešte prebiehajú (resp. môžu vzhľadom na existenciu predmetu konania prebiehať), či žalobca mohol realizovať, resp. realizoval svoje práva v konaní, resp. či bol na právach ukrátený. V danom prípade bola výnimka povolená rozhodnutím žalovaného č. 3522/2008-2.1./KD zo dňa 2 .septembra
- Rozhodnutie je potrebné doručiť žalobcovi. Pre úplnosť je nevyhnutné doplniť, že zákonodarca zákonom č. 145/2010 Z. z. okrem iného novelizoval i ustanovenie § 82 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. s účinnosťou od
- mája 2010“. 7 2 Sţp 29/2012 O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá v spojení s § 224 ods. 2 a § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku tak, ţe priznal ţalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania. Ţalobca si podaním zo dňa
- októbra 2008, doručeným krajskému súdu dňa
- októbra 2008, uplatnil a vyčíslil náhradu trov konania na súde prvého stupňa vo výške 130,75 €, a to trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej sluţby: prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 1465 Sk, ţaloba zo dňa
- septembra 2008 vo výške 1465 Sk, 2x reţijný paušál vo výške 2 x 190 Sk, spolu 3310 Sk + 19% DPH, celkom trovy právneho zastúpenia na súde prvého stupňa vo výške 3938,90 Sk, t.j. 130,75 €. Trovy právneho zastúpenia boli uplatnené a priznané v súlade s § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/, c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška). Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde si ţalobca uplatnil podaním zo dňa 20.marca 2009, doručeným najvyššiemu súdu dňa
- marca 2009 vo výške 71,92 €, a to trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej sluţby - odvolanie zo dňa
- februára 2009 vo výške 53,49 € a reţijný paušál 6,95 €; spolu 60,44 € + 19% DPH, celkom trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde vo výške 71,92 €, pričom boli uplatnené a priznané podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky. Celkovo bola ţalobcovi priznaná náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 202,67 € (ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní vo výške 130,75 € a v druhostupňovom konaní vo výške 71,92 €), ktoré je ţalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne ţalobcu vedený v S., a.s., č. účtu: X., VS: X. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
- januára 2013 JUDr. Elena Kováčová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská