Najvyšší súd 2Sžp/36/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: V. O., U., T., proti ţalovanému: Obec Mníchova Lehota, za účasti účastníkov: 1/ G. B., 2/ A. B., bytom M.L.M., M. L., právne zastúpení Advokátskou kanceláriou A 3, so sídlom Horný Šianec 232, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia stavebného úradu Obec Mníchova Lehota č. 148/2011 zo dňa l. marca 2011, o odvolaní účastníkov 1/ G. B., 2/ A. B., proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. l3S/83/2011-91 z
- novembra 2011 v časti výroku o trovách konania, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/83/2011-91 z
- novembra 2011, p o t v r d z u j e . Účastníkom súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. l3S/83/2011-91 z
- novembra 2011 zastavil konanie o ţalobe ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia stavebného úradu obce Mníchova Lehota č. 148/2011 z l. marca 2011 z dôvodu, ţe ţalobca vzal svoju ţalobu späť. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. l písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP") tak, ţe ich náhradu nepriznal ţiadnemu z účastníkov konania z dôvodu, ţe konanie bolo zastavené. 2 2Sžp/36/2012 Včas podaným odvolaním sa účastníci konania 1/ G. B., 2/ A. B. prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhali priznania náhrady trov konania vo výške 619,48 € z dôvodu, ţe podľa ich názoru bolo konanie zastavené pre správanie sa ţalobcu, ktorý svojim konaním zavinil, ţe sa konanie muselo zastaviť, a preto je podľa § 146 ods. 2 OSP povinný nahradiť trovy, ktoré im vznikli. Trovy konania predstavovali trovy právneho zastúpenia za tri právne úkony - príprava a prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaní
- júna 2011 a písomné podanie na súd vo veci samej z
- novembra
- Ţalobca sa k odvolaniu vyjadril podaním zo
- októbra 2012 v ktorom ţiadal rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti potvrdiť s poukazom na to, ţe preskúmanie rozhodnutia stavebného úradu Mníchovej Lehoty bolo vylúčené na samostatné konanie a toto sa ţalovaných netýkalo, takţe ţiadne trovy im v tomto konaní vzniknúť nemohli. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250ja v spojení s § 246c OSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu účastníkov 1/ G. B., 2/ A. B. nie je moţné vyhovieť a to napriek viacerým procesným pochybeniam krajského súdu. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, ţe napadnuté uznesenie krajského súdu bolo vydané v konaní, ktoré sa začalo ţalobou ţalobcu podanou dňa
- marca 2011 na Okresný súd Trenčín podľa § 137 ods. 2 zákona č. 50/1957 Zb. Stavebného poriadku. V pôvodnej ţalobe boli ako ţalovaní označení l. B. G. a manţelka A. B., avšak touto ţalobou sa ţalobca zároveň domáhal aj preskúmania rozhodnutia stavebného úradu Mníchovej Lehoty č. 148/2011 z l. marca
- Uznesením č. l4S/1/2011-47 z
- júla 2011 Okresný súd Trenčín vylúčil konanie o ţalobe o preskúmanie rozhodnutia stavebného úradu na samostatné konanie a postúpil vec Krajskému súdu v Trenčíne. Krajský súd vyzval ţalobcu na odstránenie vád ţaloby (nesprávne označenie ţalovaného), uznesením č. k. 13S/83/2011-66 zo
- októbra 2011, avšak ţalobca tieto neodstránil, ale vzal ţalobu
- októbra 2011 späť a ţiadal konanie zastaviť. 3 2Sžp/36/2012 Krajský súd napadnutým uznesením konanie zastavil, pričom v záhlaví nesprávne označil účastníkov konania. Správne mal postupovať tak, ţe ako ţalovaného mal uviesť Obec Mníchova Lehota, keďţe v správnom konaní nemôţu byt' ţalovanými súkromné osoby a z obsahu samotnej ţaloby bolo zrejmé, ţe ţalobca ţiadal preskúmať rozhodnutie stavebného úradu a pôvodných ţalovaných 1/ G. B., 2/ A. B. označiť ako účastníkov konania, nakoľko toto ich procesné postavenie taktieţ vyplývalo z obsahu ţaloby a zároveň aj z § 250 ods. l OSP. Takto mal krajský súd postupovať napriek tomu, ţe ţalobca na výzvu na odstránenie vád ţaloby nereagoval, nakoľko išlo o odstrániteľnú vadu, ktorá nebránila prejednaniu veci. Z ustanovení § 247 a nasl. OSP je zrejmé, kto môţe byt' ţalovaným a táto skutočnosť vyplývala aj z obsahu samotnej ţaloby. Pokiaľ ide o samotný výrok o trovách konania, odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by mal v tejto časti uznesenie krajského súdu zmeniť alebo zrušiť, nakoľko podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu účastník konania v správnom konaní, pokiaľ nejde o ţalobcu, nemá povinnosť byť právne zastúpený advokátom, preto ak si takéhoto zástupcu zvolí, znáša jeho trovy účastník sám. Navyše v danom prípade vyúčtované trovy konania si môţe právny zástupca účastníkov uplatniť v konaní pred Okresným súdom Trenčín, nakoľko v podstatnej časti boli tieto úkony vykonané predtým, ako bolo konanie v časti o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vylúčené na samostatné konanie. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu účastníkov G. B. a A. B. proti výroku o trovách konania nevyhovel a rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne ako vecne správne v napadnutej časti podľa § 219 ods. l OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 250k OSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania iba úspešný ţalobca, ktorému však tomto prípade ţiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. V Bratislave
- decembra 2012 JUDr. Alena Poláčková, PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská