2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie ţalovaného z 27. októbra 2010, č. 43/2010/Ma, ktorým ţalovaný uloţil ţalobcovi úhrnný trest – pokutu vo výške 3000 €, za porušenie viacerých ustanovení zákona č. 152/1995 Z. z. 2 2Sžo/2/2012 o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“).
názoru krajského súdu ţalovaný síce správne postupoval, keď pouţil analogicky pri uloţení pokuty absorpčnú zásadu, avšak jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu, ţe z neho nevyplýva, za aké porušenie povinností by mala byť ţalobcovi uloţená pokuta, v akej výške a teda nie je ani náleţite odôvodnená správna úvaha pri pouţití tejto absorpčnej zásady. Krajský súd poukázal na to, ţe na rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých deliktov. Pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné pouţiť „analogiae legis“ tzv. absorpčnú zásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (teda prísnejší trest pohlcuje miernejší). Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťaţší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamenalo, ţe správny orgán posúdi závaţnosť deliktu a úhrnný trest uloţí
sadzby za najzávaţnejší z týchto deliktov (závaţnosť pritom treba posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiţe záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená). Na základe analógie teda v danom prípade treba aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, t. j. správny orgán uloţí za viaceré delikty sankciu
ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Touto zásadou sa správne orgány pri ukladaní sankcie za nimi zistené delikty síce riadili a konštatovali, ţe uloţili sankciu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný, ale v tejto časti je odôvodnenie rozhodnutia
názoru krajského súdu nepreskúmateľné. Nevyplýva z neho, aká sankcia by prislúchala tomu ktorému deliktu a teda nie je moţné vyvodiť, za ktorý delikt je najprísnejšia sankcia. V ďalšom konaní preto zaviazal ţalovaného na opätovné rozhodnutie o odvolaní ţalobcu s tým, ţe rozhodnutie bude riadne odôvodnené tak, aby bolo preskúmateľné, t j. aby z neho bolo zrejmé, za ktoré porušenie povinností je potrebné ţalobcovi uloţiť pokutu v akej výške a z toho vyplývajúce pouţitie absorpčnej zásady. O trovách konania rozhodol krajský súd
ust. § 250k ods. 1 OSP tak, ţe zaviazal v konaní neúspešného ţalovaného na ich náhradu ţalobcovi. Včas podaným odvolaním sa ţalovaný domáhal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobu ako bezdôvodnú zamietne.
jeho názoru krajský súd síce uznal, ţe ţalobca spáchal správne delikty a ţalovaný pri ukladaní pokuty správne aplikoval absorpčnú zásadu, avšak zároveň pokladal rozhodnutie ţalovaného za nepreskúmateľné 3 2Sžo/2/2012 z dôvodu, ţe pri aplikácii absorpčnej zásady nie je zrejmé, aká sankcia by prislúchala tomu ktorému deliktu a nie je teda moţné vyvodiť, za ktorý delikt je sankcia najprísnejšia.
názoru ţalovaného je však pouţitie absorpčnej zásady pri ukladaní pokuty za spáchané delikty správne a dostatočne odôvodnené pričom poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky,
ktorej správny orgán uloţí za viaceré delikty sankciu
ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Najprísnejšie postihnuteľný správny delikt je delikt, za ktorý moţno uloţiť pokutu s najvyššou sadzbou. Pri rovnakej sadzbe pokút správny orgán uloţí úhrnnú sankciu
toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najzávaţnejší delikt.
názoru ţalovaného by bolo v rozpore s uvedenými zásadami vyjadriť pri súbehu správnych deliktov výšku pokuty za kaţdé protiprávne konanie a následne vyjadriť celkovú pokutu ako súčet čiastkových sankcií – teda uloţiť súhrnnú sankciu tak, ako to poţaduje ţalobca, aby mohol refakturovať pokutu dodávateľom nevyhovujúcich výrobkov. Uloţením úhrnnej sankcie sa sleduje primeranosť postihu, nakoľko uplatnenie kumulačnej (sčítacej) zásady by mohlo viesť k neúmerne vysokej pokute a teda takýto postup je v prospech účastníka konania. Pri ukladaní úhrnnej sankcie za zbiehajúce sa správne delikty s rovnakými sadzbami pokút má
názoru ţalovaného správny orgán posúdiť ich závaţnosť s ohľadom na charakter objektu deliktu a následne uloţiť jednu pokutu za správny delikt, ktorý bol takýmto postupom vyhodnotený ako najzávaţnejší, takto určenú pokutu odôvodniť zo všetkých zákonom určených hľadísk a spáchanie ďalších správnych deliktov povaţovať za priťaţujúcu okolnosť. Je v rozpore so zásadami ukladania úhrnného trestu, ak správny orgán určí výšku trestu – sankcie – pokuty za kaţdý delikt samostatne. Tieţ poukázal na to, ţe z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu i z rozhodnutia ţalovaného je zrejmé, ktoré skutkové podstaty deliktov a akým konaním ţalobca naplnil, pričom trest bol uloţený za najprísnejšie postihnuteľný delikt a tak úvaha o jeho výške bola odôvodnená. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, aké sadzby prislúchajú zbiehajúcim sa deliktom (7. strana rozhodnutia ţalovaného). Z výrokovej časti a aj odôvodnenia oboch správnych orgánov vyplýva, ţe tieto pri rovnakých sadzbách pokút posúdili ako najzávaţnejší správny delikt umiestňovanie na trh potravín s nedostatkami v označení a teda pokuta bola uloţená
1 písm. g/ zákon o potravinách. Spáchanie ďalšieho deliktu (nedostatky v hygiene) bolo povaţované za priťaţujúcu okolnosť. Ďalej bola pri ukladaní pokuty zohľadnená minulosť prevádzkovateľa, forma zavinenia (nebolo preukázané úmyselné konanie), moţné ohrozenie ekonomických záujmov spotrebiteľov a mnoţstvo a druhy tovarov s nedostatkami v označení. 4 2Sžo/2/2012 Ţalobca sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril podaním z 12. decembra 2011, v ktorom ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom poukázal na svoje argumenty vyjadrené v ţalobe a zopakoval, ţe bolo povinnosťou ţalovaného správneho orgánu zistiť, ktorý z deliktov je najzávaţnejší, vyjadriť výšku pokuty, ktorá by prislúchala tomu ktorému deliktu, na tom základe určiť najzávaţnejší z nich a následne, v súlade s absorpčnou zásadou, uloţiť trest za delikt najprísnejšie postihnuteľný. S prihliadnutím na daný konkrétny prípad, kde sa mal ţalobca dopustiť dvoch porušení, sankcionovateľných
1 písm. a/ a § 28 ods. 1 písm. g/ zákona o potravinách má
názoru ţalobcu skúmanie závaţnosti o to väčší význam, ţe z právnych názorov, ktoré si v danej veci osvojili tak správne orgány ako aj súd vo vzťahu aplikácii absorpčnej zásady, pri rovnakých sadzbách pokút správny orgán posúdi závaţnosť deliktov a úhrnný trest uloţí
sadzby za najzávaţnejší (a závaţnosť treba posudzovať s ohľadom na charakter individuálneho objektu, čiţe záujem, proti ktorému delikt smeruje). Je teda zrejmé, ţe správny orgán musí vyhodnotiť kritériá stanovené v § 28 ods. 6 zákona o potravinách pri kaţdom zistenom porušení, aby mohol určiť, ktorý z deliktov je najzávaţnejší a pri kaţdom určiť sankciu, ktorá by mu prislúchala a teda objasniť, ktorý delikt je najzávaţnejší a za ktorý je sankcia najprísnejšia.
názoru ţalobcu krajský súd správne kladie poţiadavku vyjadriť sankciu, ktorá by prislúchala tomu ktorému deliktu, nie najvyššiu prípustnú sadzbu stanovenú zákonom. Ţalobca pripomenul, ţe zákonné poţiadavky na konanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb stanovené správnym poriadkom nie sú naplnené tým, ţe správny orgán v rozhodnutí doslovne paragrafovým znením alebo voľne uvedie ich znenie a ustálenými formuláciami deklaruje, ţe sa nimi pri rozhodovaní riadil. V takom prípade totiţ nie je zrejmé, akými úvahami bol správny orgán pri ukladaní sankcie a pri pouţití správnych predpisov vedený. Na záver povaţoval za potrebné uviesť, ţe aplikácia absorpčnej zásady pri ukladaní sankcii za väčšie mnoţstvo deliktov, hoci je v prospech delikventa, poškodzuje záujmy ţalobcu, ktorý nevie z úhrnne uloţenej sankcie objektívne určiť, akú časť uloţenej pokuty má na zmluvnom základe, z titulu náhrady škody, uplatňovať u svojich dodávateľov, mnohokrát zodpovedných za nedostatky, za ktoré je sankcionovaný ţalobca. V prípade, ak by správny orgán vyjadril, akú pokutu by uloţil za konkrétny nedostatok a následne uloţil úhrnný trest za najzávaţnejší delikt, je moţné s prihliadnutím na vyjadrenie čiastkových sankcií aspoň pomerne určiť časti úhrnne uloţenej pokuty za jednotlivé nedostatky a rozúčtovať pomerne 5 2Sžo/2/2012 pokutu zodpovedným dodávateľom, čo aspoň čiastočne umoţňuje chrániť aj práva ţalobcu, ktorý pred správnymi orgánmi zodpovedá objektívne. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 123,50 Eur
4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,
a ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného je potrebné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 19. decembra 2012
1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
ods. 3 rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade je rozhodnutie ţalovaného, ktorým bola ţalobcovi uloţená pokuta vo výške 3000 € za porušenie viacerých ustanovení zákona o potravinách. 6 2Sžo/2/2012 Prvé porušenie videl ţalovaný v tom, ţe 26. marca 2010, v čase kontroly vykonávanej od 8.30 hod. do 13.30 hod., bol zistený porušený náter na kovových zábranách v sklade na príjmovej rampe. Uvedeným konaním
názoru ţalovaného ţalobca naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu
1 písm. a/ zákona o potravinách. Ďalej porušil povinnosť vyradiť z umiestňovania na trh potraviny nedostatočne označené alebo nesprávne označené a povinnosť pri umiestňovaní na trh potraviny označiť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka povinnými údajmi
3 písm. a/ bod
názoru ţalovaného naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu
1 písm. g/ zákona, o potravinách, za čo mu
1 písm. g/ zákona o potravinách uloţil úhrnnú pokutu vo výške 3000 €, slovom tritisíc eur. Vzhľadom na obsah a rozsah odvolania a jeho špecifikáciu sa odvolací súd pri preskúmavaní rozsudku krajského súdu sústredil len na tú jeho časť, v ktorej krajský súd vytkol ţalovanému nesprávnu aplikáciu absorpčnej zásady s tým, ţe správny orgán pochybil, keď v rozhodnutí neuviedol, akú vysokú pokutu by uloţil za ktoré konkrétne porušenie zákona o potravinách,
výšky pokuty určil najzávaţnejšie porušenie zákona a následne zaň uloţil úhrnnú pokutu.
3 písm. a/ bod 3 zákona o potravinách v znení účinnom v rozhodnom období, prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, ktorý umiestňuje potraviny na trh je povinný ihneď vyradiť z ďalšieho obehu potraviny nedostatočne označené alebo nesprávne označené.
1 ten, kto vyrába potraviny, manipuluje s nimi alebo ich umiestňuje na trh, je povinný ich označiť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka 8c) týmito údajmi:
1 orgán úradnej kontroly potravín uloţí prevádzkovateľovi pokutu do 1 000 000 Sk, ak v rozpore s týmto zákonom, potravinovým kódexom a osobitnými predpismi
ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie
závaţnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môţu dopustiť (výstiţne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbliţšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, ţe formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či uţ ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. 9 2Sžo/2/2012 Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretoţe
trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Pri priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tieţ popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 správneho poriadku ), čo však neznamená, ţe pri iných správnych deliktoch táto poţiadavka dodrţaná byť nemusí.
2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia neţ ustanovuje osobitný zákon. I keď citované zákonné ustanovenie explicitne neprikazuje, ţe výrok rozhodnutia musí obsahovať vecné, časové a miestne určenia konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je nespochybniteľné, ţe vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku nesporne priamo vyvoditeľný. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je moţné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekáţky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekáţky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Aţ vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom 10 2Sžo/2/2012 spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totoţnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie moţnosť zámeny skutku a moţnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, ţe postačí, ak tieto náleţitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, ţe iba táto časť rozhodnutia môţe zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je moţné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uloţené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môţe byť vynútiteľné exekúciou. Z administratívneho spisu je zrejmé, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie obsahuje vo výroku presne opísané skutky ktorých sa ţalobca dopustil s uvedením miesta, času, ako aj spôsobu akým, a ktoré, ustanovenia zákona porušil. Je nepochybné, ţe identita skutkov je určená tak, ţe tieto nie sú zameniteľné s inými skutkami a kaţdý skutok je označený právnou kvalifikáciou, konkrétne právne posúdený. Výrok takisto obsahuje aj úhrnnú sankciu uloţenú za spáchané správne delikty. Z vyššie uvedených ustanovení zákona o potravinách je taktieţ zrejmé, ţe ţalobca sa dopustil viacerých skutkov, ktoré však zákonodarca zaradil pod rovnaké ustanovenie paragrafu § 28 ods. 1 a sankcionuje tieto konania rovnakou sankciou, pokutou do výšky 33 193,91 €, pričom výška pokuty je daná na uváţenie správneho orgánu. Z ustálenej judikatúry najvyššieho i ústavného súdu týkajúcej sa správneho trestania vyplýva, ţe pokiaľ subjekt spácha viacero deliktov, správny orgán uloţí sankciu
ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Najprísnejšie postihnuteľný správny delikt je delikt, za ktorý moţno uloţiť pokutu s najvyššou sadzbou. Pri rovnakej sadzbe pokút správny orgán uloţí úhrnnú sankciu
toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najzávaţnejší delikt. Z napadnutého rozhodnutia ţalovaného vyplýva, ţe ţalovaný sa síce explicitne nezaoberal vyhodnotením závaţnosti kaţdého jednotlivého porušenia zákona tým, ţe by určil výšku sankcie, avšak toto vyhodnotenie urobil na záver, keď uloţil úhrnnú sankciu za porušenie § 28 ods. 1 písm. g/ zákona o potravinách. V odôvodnení rozhodnutia síce nezdôvodnil, prečo práve toto porušenie povaţoval za najzávaţnejšie, a prečo nepovaţoval za závaţnejšie porušenie § 28 ods. 1 písm. a/, avšak táto úvaha vyplýva z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (str. 7 a nasl.), s odôvodnením ktorého sa ţalovaný v časti uloţenej pokuty stotoţnil. 11 2Sžo/2/2012 Je zrejmé, ţe správne orgány posúdili ako najzávaţnejšie porušenie § 28 ods. 1 písm. g/ zákona o potravinách, nakoľko z hľadiska dôsledkov zistených nedostatkov tieto porušenia môţu priamo zasiahnuť do práv spotrebiteľov, konkrétne ich mohli zavádzať pri výbere potravín, ohroziť ich ekonomické záujmy a tým priamo porušiť ich základné práva na trhu potravín, kým porušený náter na kovových zábranách v sklade na príjmovej rampe do práv spotrebiteľov priamo zasiahnuť nemohol a taktieţ
rozsahu porušení, keď ţalobca porušil § 28 ods. 1 písm. g/ v troch druhoch prípadov, kým ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a/ iba v jednom prípade. Za týchto okolností nemoţno povaţovať rozhodnutie ţalovaného za nepreskúmateľné a pochybenie ţalovaného nevyčísliť parciálne pokuty pri kaţdom jednotlivom porušení nemôţe mať za následok nezákonnosť rozhodnutia o uloţení pokuty (§ 250i ods. 3 OSP). Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu dospel k záveru, ţe krajský súd pochybil, keď povaţoval tento nedostatok za tak váţny, ţe by spôsobil nezákonnosť rozhodnutia ţalovaného. Skutočnosti, ktorými ţalovaný v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu boli zistené v odvolacom konaní, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalovaného vyhovel a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil
OSP, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie a ţalobu ţalobcu zamietol,
1 a 250ja ods. 2 OSP. O trovách konania rozhodol odvolací súd
1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný a ţalovanému zo zákona náhrada trov neprináleţí. Pokiaľ ide o zmenu v osobe ţalovaného, táto nastala v dôsledku prijatia zákona č. 349/2011 Z. z. účinného od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.