← Slovensko

o vrátenie daru

Najvyšší súd 2 Cdo 114/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. F., bývajúcej v Š., zastúpenej JUDr. H. B., advokátkou v D., proti ţalovanému I. P., bývajúcemu v Š. , zastúpenému JUDr. S. G., advokátkou v B., o vrátenie daru, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 4 C 22/2009, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 6. septembra 2011 sp. zn. 9 Co 294/2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom z 9. júna 2010 č.k. 4 C 22/2009-117 zamietol návrh ţalobkyne. Ţalovanému náhradu trov konania nepriznal. Zároveň súd ţalobkyni priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe medzi ţalobkyňou ako darkyňou a ţalovaným ako obdarovaným bola v roku 2006 uzatvorená darovacia zmluva (nehnuteľnosti v k. ú. Š., zapísané v KN na LV č. X., rodinný dom s. č. X., parc. č. X., parc. č. X.). Vzájomné vzťahy medzi ţalobkyňou a ţalovaným boli narušené v roku 2007 a to po zoznámení sa ţalovaného s jeho priateľkou E. B.. Ţalobkyňa začala mať váţne výhrady voči priateľke ţalovaného a chcela, aby sa ţalovaný s ňou rozišiel. Trvala na tom, ţe pokiaľ ţalovaný neukončí svoj vzťah s priateľkou, nemôţe naďalej v dome bývať. Následne preto ţalovaný z domu odišiel. Ţalovaný sa nikdy nesprával hrubo voči ţalobkyni. Vypočutí svedkovia (medzi ktorými boli aj členovia blízkej rodiny ţalobkyne), taktieţ potvrdili, ţe nezhody medzi účastníkmi konania vznikali výlučne kvôli osobe priateľky ţalovaného. 2 2 Cdo 114/2012 Nezáujem ţalovaného spočívajúci v nenavštevovaní ţalobkyne pri príleţitosti sviatkov a jej ţivotných jubileí je síce porušením zauţívaných pravidiel morálky, nedosahuje však zákonom poţadovanú intenzitu. V danom prípade nemoţno hovoriť ani o neposkytnutí potrebnej pomoci ţalobkyni. Ţalobkyňa má síce zdravotné problémy, nie je však zo strany ţalovaného na pomoc odkázaná. Medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu zaopatrovacej zmluvy. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa ţalovaného ako obdarovaného voči ţalobkyni ako darkyni alebo členom jej rodiny. Z toho dôvodu súd návrh ţalobkyne na vrátenie daru zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a o oslobodení ţalobkyne od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalobkyne a ţalovaného rozsudkom zo 6. septembra 2011 sp. zn. 9 Co 294/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie aj náleţite odôvodnil. Odvolací súd v podrobnostiach odkázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa. Zároveň dodal, ţe k zániku darovacieho vzťahu v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočností:

  1. a)hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny,
  2. b)jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu moţno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity, alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá vyplýva buď z právnych noriem alebo zmluvného vzťahu. Súd prvého stupňa v danom prípade vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie intenzity porušovania dobrých mravov správaním sa ţalovaného ako obdarovaného voči ţalobkyni ako darkyni. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie. Navrhla rozsudok odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Dôvodnosť dovolania vyvodzovala z § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Uviedla, ţe konanie zahájila z veľmi váţnych dôvodov voči svojmu vnukovi, ktorého vychovávala 3 2 Cdo 114/2012 od útleho veku. V čase uzatvorenia darovacej zmluvy bývali všetci v predmetnej nehnuteľnosti. V tom čase bol zdravotný stav ţalobkyne lepší, o nehnuteľnosti sa ţalobkyňa starala výlučne sama a vnuk ochotne v prípade pomoci pomohol. Po tom, ako vnuk (ţalovaný) nadviazal známosť, z domu sa odsťahoval, býva so svojou priateľkou a o ţalobkyňu sa prestal zaujímať. Posledné 4 roky sa zdravotný stav ţalobkyne výrazne zhoršil a úspory sa zníţili. Ţalovaný ţalobkyňu nenavštevuje, vysmieva sa jej a správa sa voči nej nevhodne. Ţalovaný darované nehnuteľnosti nechce vrátiť dobrovoľne. Ţalobkyňa je názoru, ţe práve toto je prípad, ktorý má na mysli § 630 Občianskeho zákonníka. Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobkyne písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Ţalobkyňou napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených rozsudkov, preto prípustnosť dovolania z § 238 O.s.p. vyvodiť nemoţno. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 4 2 Cdo 114/2012 O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak
  3. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
  4. b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
  5. c)účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
  6. d)v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,
  7. e)sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
  8. f)účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,
  9. g)rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľka vady v zmysle § 237 O.s.p. nenamietala a tieto nezistil ani dovolací súd. Dovolateľka vo svojom dovolaní namietala, ţe súdy oboch stupňov vec nesprávne právne posúdili (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). V danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení 5 2 Cdo 114/2012 s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.), navyše ţalovanému ani ţiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. novembra 2012 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.