1 písm. b/ O.s.p.). Na dovolanie, ktoré smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe zamietol ţalobu o zaplatenie 1 775,87 € so 6 % úrokmi z omeškania ročne od 1. novembra 2005 do zaplatenia rovnako nie je ţalovaný subjektívne oprávnený. Z procesného hľadiska ţalovanému týmto výrokom nebola spôsobená ujma na jeho pomeroch, pretoţe napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu vyznel v jeho prospech. S prihliadnutím na vyššie uvedený výklad dovolacieho súdu o objektívnej a subjektívnej stránke prípustnosti dovolania dospel dovolací súd k záveru, ţe i keď je dovolanie v danej veci z objektívneho hľadiska prípustné (smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorý vykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 O.s.p.), dovolateľ nie je subjektívne oprávnený napadnúť ho dovolaním. Z tohto dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p.
1 písm. b/ O.s.p.). K dovolaniu ţalovaného, ktoré smeruje proti „potvrdzujúcemu“ výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou bol ţalovaný zaviazaný zaplatiť ţalobcovi 4 862,91 € so 6 % úrokmi z omeškania ročne od 1. novembra 2005 do zaplatenia dovolanie nie je objektívne prípustné. Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 2 Cdo 225/2011 7 a § 238 O.s.p. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). S poukazom na vyššie uvedené dovolanie ţalovaného nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. ani v tejto časti procesne prípustné. Dovolanie ţalovaného proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tieţ otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Ţalovaný v dovolaní nenamietal, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. 2 Cdo 225/2011 8 Ţalovaný ako dovolací dôvod uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, ţe nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Z dôvodov vyššie uvedených Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie ţalovaného podľa § 243b ods. 4, 5 O.s.p.
1 písm b/ a c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. Ţalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobca náhradu trov dovolacieho konania uplatnil a ich výšku vyčíslil. Dovolací súd v zhode s doterajšou praxou vzal zreteľ k tomu, ţe právny zástupca ţalobcu zastupoval tohto účastníka uţ v konaní pred obomi niţšími stupňami súdov. Ţalobcovi preto priznal náhradu trov dovolacieho konania iba za úkon právnej sluţby advokáta, ktorú poskytol vypracovaním vyjadrenia ţalobcu k dovolaniu ţalovaného zo
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.