Najvyšší súd 2Sžp/3/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne v 1/ rade: A. Č., bytom K., P., v 2/ rade: O. R., bytom S., P., obaja zastúpení JUDr. Patríciou Bednářovou, advokátkou so sídlom Internátna 18, Ţilina proti ţalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti účastníka správneho konania: STAVOINVESTA GROUP, s.r.o., Račianska 66, Bratislava, zastúpeného JUDr. Petrom Dobrovodským, Česká ul. 7, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. A-2667/2008-HOM, DLD zo dňa
- januára 2009, o odvolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 42/2009-116 zo dňa
- septembra 2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 42/2009-116 zo dňa
- septembra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu ţalobcov, keď dospel k záveru, ţe správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Krajský súd uviedol, ţe Mesto Pezinok ako stavebný úrad vydalo vo veci celkovo štyri rozhodnutia o umiestnení stavby, pričom prvé tri rozhodnutia boli v odvolacom konaní Krajským stavebným úradom v Bratislave zrušené. Štvrtým rozhodnutím Mesto Pezinok dňa 25.6.2008 vydal verejnou vyhláškou rozhodnutie o umiestnení stavby, a to bytový dom, parkoviská a prípojky na inţinierske siete na M. ul. v P. na príslušných pozemkoch, parcelách č. X., X., X., X., X., X., X., X., X., X.. Čo sa týka námietky ţalobkyne 1/ A. Č. ohľadne 2 2Sžp/3/2012 nesúladu parciel medzi oznámením zo dňa 21.2.2008 o začatí územného konania a rozhodnutím o umiestnení stavby, tak podľa názoru krajského súdu stavebný úrad umiestnil navrhovanú stavbu bytového domu v súlade s ust. § 37 ods. 1 stavebného zákona. Podkladom pre posúdenie návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby bol územný plán mesta Pezinok a z projektovej dokumentácie vyplýva, na ktorých pozemkoch sa umiestňujú niektoré stavebné objekty a preto nie je táto nezrovnalosť ohľadne parcelných čísiel pozemkov takou vadou, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia, najmä keď v rozhodnutí o umiestnení stavby sú uvedené všetky dotknuté parcely. Taktieţ neobstojí námietka ţalobkyne, ţe prvý a druhý deň po zverejnení oznámenia nebolo moţné nahliadnuť na internete do obsahu odvolania, nakoľko na vyjadrenie mala sedem dní a zákon neurčuje, akým spôsobom má stavebný úrad upovedomiť účastníkov o odvolaní. Správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade s § 56 Správneho poriadku, keď upovedomil účastníkov konania o podaných odvolaniach oznámením zo dňa 3.9.2008 s tým, ţe obsah odvolaní je zverejnený na internetovej stránke Mesta Pezinok. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, ţe ţalovaný sa vyporiadal aj s námietkou neplatnosti stanoviska dotknutých orgánov a súd sa stotoţnil s jeho právnym názorom, ţe z ust. § 140b ods. 3 stavebného zákona vyplýva, ţe platnosť záväzného stanoviska nie je moţné časovo obmedziť a výnimku z tejto zásady tvorí výlučne skutočnosť, ak v čase po jeho vydaní došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Stanoviská dotknutých orgánov sa viaţu na rok 2007 a moţno ich posudzovať ako platný podklad pre konanie, nakoľko ani zmenou projektovej dokumentácie nedošlo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknuté orgány pri ich vydávaní vychádzali. Stavebný úrad oznámil začatie konania aj príslušným dotknutým orgánom a organizáciám a tieto nevzniesli v stanovenej lehote ţiadne pripomienky a v tejto súvislosti poukázal krajský súd na ust. § 36 ods. 3 stavebného zákona. Čo sa týka námietky ţalobcu 2/ O. R. o doručení zásielky o oznámení o začatí konania, tak túto zásielku si ţalobca prevzal dňa 13.3.2008, tak pravdivosť námietky o tom, ţe sa nemal moţnosť vyjadriť k obsahu podaných odvolaní, odvolateľ relevantným spôsobom nepreukázal. Stotoţnil sa so ţalovaným, ţe obsahové náleţitosti doručenky nevyvolávajú pochybnosť o tom, ţe zásielku prevzala iná osoba ako odvolateľ. V závere svojho rozhodnutia poukázal krajský súd na skutočnosť, ţe ţalobcovia v ţalobe uvádzajú tie dôvody, ktoré uviedli aj vo svojom odvolaní a nezistil také vady konania, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia ţalovaného. 3 2Sžp/3/2012 Proti rozsudku krajského súdu podali odvolanie ţalobcovia 1/ a 2/ a ţiadali, aby Najvyšší súd SR v odvolacom konaní napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie ţalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalobcovia poukázali v odvolaní v podstate na rovnaké a totoţné dôvody nezákonnosti, na ktoré poukazovali uţ v ţalobe. Tieţ vyčítali krajskému súdu, ţe s námietkou ţalobkyne ohľadom porušenia § 3 ods. 4 psím. k/ a l/ vyhlášky MŢP SR č. 453/2000 Z. z. sa vôbec nevyporiadal v odôvodnení rozsudku a preto ho povaţujú v tejto časti za nepreskúmateľný a poukázali na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sţo/250/
- Ţalobkyňa poukázala na to, ţe stavenisko umiestňovanej stavby sa bude nachádzať v susedstve p. č. X. v kat. úz. P., ktorej je ţalobkyňa spoluvlastníčkou a ţe uţ v minulosti pri výstavbe bytového domu „Z.“ stavebník pri výstavbe hrubo zasahoval do výkonu jej vlastníckych práv k tomuto pozemku a vyjadrila obavy, ţe vzhľadom na stiesnené pomery pri výstavbe sa táto situácia môţe opakovať. Ţalobkyňa vyjadrila nesúhlas, aby daţďová voda z umiestňovanej stavby bytového domu bola odvádzaná na pozemok p. č. X. v kat. úz. P. Poukázala na nedostatky a rozpory v stanoviskách dotknutých orgánov štátnej správy. Ţalovaný ako aj krajský súd nesprávne na vec aplikovali ust. § 141 ods. 11 ako aj § 140b ods. 3 a § 140a ods. 1 písm. b/ stavebného zákona, pretoţe predmetné správne konanie sa začalo na základe návrhu zo dňa 9.6.2004, ktorý bol podaný na stavebný úrad dňa 10.6.2004, a preto v zmysle ust. § 141 ods. 11 stavebného zákona sa správne konania začaté podľa tohto zákona pred
- novembrom 2005 dokončia podľa predpisov účinných do
- októbra
- Taktieţ sa krajský súd nevyporiadal s námietkou ţalobkyne, ţe dotknuté orgány sa vo svojich stanoviskách vyjadrujú len k stavbám, ktoré majú byť umiestnené na dvoch pozemkoch, ale vo výroku umiestňuje stavebný úrad navrhovanú stavbu aţ na desiatich pozemkoch, pričom niektoré stanoviská boli uţ v čase 25.6.2008 z hľadiska ich platnosti neplatnými, teda v čase, keď mesto Pezinok rozhodovalo štvrtým rozhodnutím o umiestnení stavby. Stavebný úrad preto porušil ust. § 37 ods. 3, § 126 ods. 1 stavebného zákona ako aj ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku. Podľa ţalobkyne nebolo moţné zo strany správnych orgánov na vec jednoducho aplikovať ust. § 36 ods. 3 stavebného zákona a poukázať na fikciu súhlasu dotknutých orgánov, nakoľko tieto neoznámili k navrhovanej stavbe v príslušnej lehote svoje stanoviská a preto sa má za to, ţe so stavbou z hľadiska nimi sledovaných záujmov súhlasia. Poţiadavky a podmienky z neplatných stanovísk dotknutých orgánov sa premietli do podmienok pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby do výroku rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 25.6.
- Podľa ţalobcov sa krajský súd v dôvodoch rozsudku zmätočne vyporiadal s námietkou, ţe stavebný úrad riadne neupovedomil ostatných účastníkov o obsahu podaných 4 2Sžp/3/2012 odvolaní, keď uviedol, ţe neobstojí námietka ţalobkyne, ţe prvý a druhý deň po zverejnení oznámenia nebolo moţné nahliadnuť na internete do obsahu odvolania, pretoţe ţalobkyňa mala na vyjadrenie sedem dní s tým, ţe ust. § 56 správneho poriadku neurčuje akým spôsobom má stavebný úrad upovedomiť účastníkov o odvolaní. Ţalobca má 61 rokov, internet doma nemá a nevie ho ani pouţívať. Ţalobkyňa má internet a vie ho aj pouţívať, ale nebolo moţné do podaných odvolaní R. K. a ďalších nahliadnuť pre technickú chybu na internetovej stránke. Ţalobca ďalej namietal, ţe krajský súd sa v rozpore s ust. § 36 ods. 1 stavebného zákona vyporiadal s jeho námietkou, ţe Oznámenie o začatí územného konania mu nebolo riadne doručené a to doporučene do vlastných rúk, v dôsledku čoho nemohol vzniesť svoje námietky a pripomienky k umiestňovanej stavbe a bola mu odňatá moţnosť konať pred stavebným úradom. Ţalobca sa o uskutočnenom konaní o umiestnenie stavby dozvedel aţ po doručení rozhodnutia stavebného úradu o umiestnení stavby zo dňa 25.6.
- Nedoručenie príslušného oznámenia je zrejmé aj z podpisu na doručenke, ktorý nie je jeho podpisom a ţe pravdepodobne príslušnú zásielku prevzal jeho syn, ktorý sa tieţ volá O. R. (nar. X.). Ţalovaný dôkazy navrhnuté ţalobcom v tomto smere nevykonal. Tvrdenia krajského súdu o tom, ţe ţalobca nepreukázal, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím a postupom správneho orgánu sú preto nenáleţité. Ţalobcovia ďalej poukázali na to, ţe rozsudok krajského súdu je v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a ţe postup súdu je v rozpore s rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR, ktoré sa týkajú obsahu základného práva na spravodlivý proces a poukázali na rozhodnutia Ústavného súdu SR ako i rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Krajský súd postupoval i v rozpore s ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a taktieţ ţalobcom nedoručil vyjadrenie ţalovaného k ţalobe. Ţalovaný správny orgán sa písomne k odvolaniu ţalobcov vyjadril a ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Poukázal na to, ţe ţalobcovia v odvolaní poukazujú na skutočnosti, aké namietali v podanej ţalobe a aj v odvolaní proti rozhodnutiu Stavebného úradu Mesta Pezinok zo dňa 25.6.
- Ţalovaný poukázal na svoje písomné vyjadrenie k ţalobe a namietané skutočnosti ţalobcov vyhodnotil ako nedôvodné a uviedol, ţe ţalobcovia v odvolaní proti rozsudku krajského súdu neuviedli ţiadne nové skutočnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 O.s.p., 5 2Sžp/3/2012 a dospel k záveru, ţe je potrebné ho zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou súdu v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (t.j. v medziach ţaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v ţalobe je súd viazaný. Súd je garantom dodrţiavania zákonnosti správnym orgánom. Rešpektovanie princípov zákonnosti musí vyjadriť v rozhodnutí, ktoré je výsledkom preskúmania rozhodnutia správneho orgánu, tak aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné v konaní pred odvolacím súdom. Základným predpokladom takejto preskúmateľnosti je dostatok dôvodov, ich jasná formulácia a priradenie týchto dôvodov ku konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci. V konaní o ţalobe proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu sa súd riadi dispozičnou zásadou, ktorej vykonaním je ustanovenie § 249 ods. 2 O.s.p. ukladajúce ţalobcovi povinnosť uviesť okrem všeobecných náleţitostí podania aj označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie dôvodov v čom vidí ţalobca nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a aký konečný návrh robí, a správny súd je potom viazaný rozsahom 6 2Sžp/3/2012 a dôvodmi uvedenými v ţalobe. Činnosť správneho súdu je ohraničená takto vymedzeným rámcom a súd sa musí obmedziť na skúmanie napadnutého rozhodnutia len v tomto smere, ak však nejde o vadu, na ktorú musí prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 250i ods. 3 O.s.p.). V prejednávanom prípade sa krajský súd dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevyporiadal s námietkami, ktoré uplatnili ţalobcovia vo svojej ţalobe, dokonca na niektoré námietky v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec konkrétne nereagoval a stotoţnil sa iba s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu. Takýmto postupom krajského súdu bola účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Procesným právom účastníka konania je aj jeho právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. totiţ znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi konania odníma moţnosť náleţite, skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06, III. ÚS 153/07). Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu, vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať kaţdý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia 7 2Sžp/3/2012 obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nielen odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti Španielsku z 9.12.1994). Nakoľko v prejednávanom prípade nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku prvého stupňa zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri utváraní záveru o skutkovom stave, prečo nepovaţoval za dôvodnú právnu argumentáciou ţalobca v ţalobe a prečo povaţuje určité námietky ţalobcov za neopodstatnené, je nutné povaţovať takýto rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nedávajúci dostatočné záruky pre to, ţe nebol vydaný spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach podanej ţaloby s prihliadnutím a j na dôvody odvolania, dôsledne sa vyporiada so všetkými námietkami ţalobcu, znova o veci rozhodne a svoje rozhodnutie náleţite odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
- decembra 2012 JUDr. Elena Kováčová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská