← Slovensko

o vecnej a miestnej príslušnosti

Najvyšší súd 2 Ndc 27/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A. Š., bývajúceho v S., proti žalovaným 1/ Sociálnej poisťovni - ústredie, so

§ 104aods.

1 O.s.p., súd skúma vecnú príslušnosť prv, než začne konať o veci samej.

§ 104aods.

3 O.s.p., ak súd, ktorému bola vec postúpená s jej postúpením nesúhlasí, predloží vec bez rozhodnutia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú súdy nižšieho stupňa viazané. 2 2 Ndc 27/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky príslušný rozhodnúť o nesúhlase s postúpením veci

§ 104aods.

3 O.s.p., preskúmal vec a dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava I s postúpením mu veci Krajským súdom v Trnave je dôvodný.

§ 41ods.

2 O.s.p., každý úkon posudzuje súd

jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. Proti rozhodnutiu ústredia

§ 179ods.

1 písm. a) prvého bodu až tretieho bodu možno podať opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd

osobitného predpisu1 (§ 219 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.). V danom prípade sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne vo veci predpísania poistného na dôchodkové poistenie a zároveň vyhlásenia neplatnosti prihlášky občana na dôchodkové zabezpečenie. Z písomného podania žalobcu zo

  1. augusta 2010 (ku ktorému priložil aj napadnuté rozhodnutia správnych orgánov) jednoznačne vyplýva, že žalobca žiada preskúmať správnosť rozhodnutí Sociálnej poisťovne č. X. z
  2. októbra 2009, č. X. z
  3. marca 2010, č. X. z 28.12.2009, č. X. zo
  4. mája 2010 a zároveň vyhlásiť neplatnosť poistného vzťahu medzi žalobcom a Sociálnou poisťovňou. Pre posúdenie správnosti rozhodnutí žalovaných 1/ a 2/ (ako orgánov verejnej moci) je nevyhnuté venovať sa otázke platného vzniku poistného vzťahu medzi žalobcom a Sociálnou poisťovňou. Je jednoznačné, že žalobca podaným návrhom chcel docieliť, aby Krajský súd v Trnave v rámci preskúmania rozhodnutí žalovaných rozhodol aj o platnosti poistného vzťahu, pretože táto otázka priamo súvisí z ďalším postupom orgánov verejnej moci.

názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné venovať sa žalobnému návrhu komplexne, teda v rámci preskúmania napadnutých rozhodnutí vyriešiť aj otázku vzniku poistného vzťahu. Nie je preto možné vylúčiť časť žaloby na samostatné civilné konanie (v danom prípade ide o poistný vzťah z oblasti verejného práva), len na základe rozdelenia žaloby žalobcom na dve časti, naopak je potrebné posúdiť žalobný návrh

jeho obsahu. V danom prípade ide o sociálne poistenie uzatvorené medzi žalobcom a Sociálnou 1 § 250l až 250s Občianskeho súdneho poriadku. 3 2 Ndc 27/2012 poisťovňou. Právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z.z. (okrem iného upravuje aj vznik a zánik dobrovoľného poistenia v ust. § 23 predmetného zákona).

predmetného zákona rozhodujú o opravnom prostriedku proti rozhodnutiam ústredia Sociálnej poisťovne v rámci správneho súdnictva krajské súdy, v tomto prípade Krajský súd v Trnave (§ 219 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 246a ods. 1 O.s.p.). K rovnakému záveru v predmetnej veci dospel aj senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 7 Sžso/37/2011, kde v odôvodnení uviedol, že dôvod na vylúčenie návrhu na samostatné konanie v súkromnoprávnej žalobe neexistoval, lebo predmetom konania nebol vzťah z oblasti práva súkromného. Z vyššie uvedeného dôvodu preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že vecne a miestne príslušným na prejednanie a rozhodnutie tejto veci je Krajský súd v Trnave. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. januára 2013 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.