← Slovensko

peňažné plnenie

1 Cdo 91/2010 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Milana Deáka a sudkýň JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Viery Petríkovej, v právnej veci ţalobkyne I., so sídlom v S., zastúpenej JUDr. M. I., advokátkou vo V., proti ţalovanej R. B., bývajúcej v K., o peňažné plnenie, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4C 221/2003, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z

  1. februára 2010 sp. zn. 11Co 67/2009, 11Co 2/2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie z a m i e t a . Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Vranov nad Topľou (súd prvého stupňa) rozsudkom z
  2. marca 2008 č. k. 4C 221/2003-196 zaviazal ţalovanú uhradiť ţalobkyni sumu 123 800 Sk s 12,5 % úrokom z omeškania ročne od
  3. decembra 2003 aţ do zaplatenia, ďalej sumu 123 800 Sk so 6 % úrokom z omeškania ročne od
  4. novembra 2007 aţ do zaplatenia, ako aj sumu 118 641 Sk s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od
  5. novembra 2007 aţ do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň ţalovanej uloţil povinnosť nahradiť ţalobkyni trovy konania vo výške 84 309 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, ţe pôvodná ţalobkyňa C., so sídlom vo V., (neskôr po 1 Cdo 91/2010 2 zmene obchodného mena a sídla G., so sídlom v S.) sa ţalobou domáhala od ţalovanej úhrady sumy 123 800 Sk spolu so 17,6 % úrokom z omeškania, poukazujúc na to, ţe je výlučnou vlastníčkou parcely č. X vo výmere X m2, zapísanej na LV č. X k. ú. V., kde je postavená stavba č. X, zapísaná na LV č. X k. ú. V. v prospech Ing. A. F., na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. M. P.. Správca konkurznej podstaty akceptoval návrh nájomnej zmluvy za prenájom pozemku len do výmery 336,2 m2 z dôvodu, ţe zvyšok zodpovedá spoluvlastníckemu podielu, ktorý si ţalovaná uplatňuje na súde voči Ing. A. F. titulom uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a túto časť stavby skutočne aj uţíva. Ţalobkyňa majúc za to, ţe ţalovaná tým uţíva aj zodpovedajúcu časť pozemku, a to bez akejkoľvek náhrady, poţadovala od ţalovanej vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré jej v dôsledku tohto uţívania malo vzniknúť. V priebehu konania súd prvého stupňa pripustil zmenu ţaloby (v rozsahu uvedenom vo výroku jeho rozsudku) a tieţ aby namiesto pôvodnej ţalobkyne do konania vstúpila spoločnosť A., so sídlom v M., na ktorú bola pohľadávka v celom rozsahu postúpená. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, ţe ţalovaná bezdôvodne uţíva časť nehnuteľnosti, ktorej nie je vlastníčkou, a tým jej vzniká bezdôvodné obohatenie (§ 451 Občianskeho zákonníka) pozostávajúce zo súm, ktoré by bola povinná platiť vlastníčke nehnuteľnosti, ak by mala s ňou uzavretú nájomnú zmluvu. Z tohto dôvodu ţalobe vyhovel a ţalobkyni priznal pohľadávku, ktorá jej bola postúpená pôvodnou ţalobkyňou ako vlastníčkou nehnuteľnosti. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Dopĺňacím rozsudkom z
  6. mája 2009 č. k. 4C 221/2003-246 súd prvého stupňa zastavil konanie v časti úrokov z omeškania ţalobkyňou pôvodne poţadovaných a potom priznaných, a to vo výške ich rozdielu 5,1 % ročne zo sumy 4 109,40 € (123 800 Sk) od
  7. decembra 2003 aţ do zaplatenia a rozdielu 11,6 % ročne zo sumy 4 109,40 € od
  8. novembra 2007 aţ do zaplatenia. Na odôvodnenie súd prvého stupňa uviedol, ţe nebolo rozhodnuté o celom predmete konania, nakoľko ţalobkyňa podaním z
  9. októbra 2007 síce rozšírila ţalobu, avšak zároveň došlo i k čiastočnému späťvzatiu ţaloby v časti úrokov z omeškania; v tejto časti preto súd konanie podľa 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Krajský súd v Prešove (odvolací súd) na odvolanie ţalovanej rozsudkom z
  10. februára 2010 sp. zn. 11Co 67/2009, 11Co 2/2010, v spojení s opravným uznesením z
  11. februára 2010 sp. zn. 11Co 67/2009, 11Co 2/2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu na zaplatenie sumy 10 273,52 € s poţadovaným úrokom 1 Cdo 91/2010 3 z omeškania zamietol. V prevyšujúcej napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Posledným výrokom svojho rozsudku odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa z
  12. júla 2008 č. k. 4C 221/2003-226, ktorým bolo ţalovanej odňaté oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak ţalovaná uţívala časť stavby, ktorej vlastníkom bol Ing. A. F., potom ide o vzťah medzi ňou a vlastníkom stavby s tým, ţe vlastník stavby je v právnom vzťahu s vlastníkom pozemku parcely č. 1073/
  13. Tento /ostatne uvedený/ vzťah mohol zakladať vzťah z bezdôvodného obohatenia, keďţe ţalovaná uţívala časť budovy vlastnícky patriacej Ing. A. F. Zdôraznil, ţe z hľadiska posúdenia, kto získal bezdôvodné obohatenie, je treba konštatovať, ţe ak vlastník budovy uţíval pozemok bez nájomnej zmluvy, potom vlastník budovy získava bezdôvodné obohatenie na úkor vlastníka pozemku, a nie nájomca vlastníka budovy. Z tohto dôvodu odvolací súd mal za to, ţe nárok ţalobkyne za obdobie rokov 2001-2006, to znamená do výšky 309 500 Sk (10 273,52 €), je nedôvodný, preto v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. V prevyšujúcej časti však napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretoţe v roku 2007 na základe nahradenia vôle správcu konkurznej podstaty úpadcu Ing. A.F., ktoré sa udialo rozsudkami Okresného súdu Vranov nad Topľou a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11C 349/96 a 7Co 132/2006, nadobudla časť predmetnej nehnuteľnosti ţalovaná, avšak z obsahu spisu nie je zrejmé, kedy sa tak stalo, pričom v roku 2007 potom previedla nadobudnutú časť tejto budovy na A. J.. Odvolací súd v tejto súvislosti vyslovil, ţe o bezdôvodnom obohatení ţalovanej by bolo moţné uvaţovať len za obdobie, keď bola vlastníčkou časti predmetnej stavby, a to za predpokladu, ţe bez právneho dôvodu uţívala pozemok ţalobkyne a nepreukáţe sa jej tvrdenie, ţe ţalobkyňa nie je vlastníčkou pozemku. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, čo do výroku, ktorým bola ţaloba v časti o zaplatenie sumy 10 273,52 € s poţadovaným úrokom z omeškania zamietnutá, podala ţalobkyňa dovolanie. Ţiadala, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti zmenil tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí a prizná jej náhradu trov odvolacieho aj dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnila tým, ţe odvolací súd v napadnutej časti vec nesprávne právne posúdil (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V dovolaní uviedla, ţe pre vyriešenie otázky, kto je v prejednávanej veci povinný vydať bezdôvodné obohatenie, je rozhodujúce, kto plnenie prijal, teda kto realizoval uţívateľské oprávnenia bez právneho dôvodu. Podľa názoru dovolateľky prijímateľom plnenia v danom prípade nebol Ing. A. F., hoci v tom čase bol vlastníkom stavby, ale ţalovaná, ktorá predmetnú časť stavby skutočne 1 Cdo 91/2010 4 uţívala. Dovolateľka vyčítala odvolaciemu súdu, ţe neprihliadol na skutočnosť, ţe ţalovaná s vlastníkom stavby mala uzatvorenú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a kúpnu cenu za kúpu časti stavby aj zaplatila. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy a jej následnému zavkladovaniu do katastra nedošlo len z toho dôvodu, ţe v čase, kedy mala byť kúpna zmluva uzatvorená, bol na majetok vlastníka stavby vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty ţiadal povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu na majetok patriaci do konkurznej podstaty so ţalovanou odobriť právoplatným súdnym rozhodnutím, ku ktorému napokon došlo v konaní vedenom Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. 11C 349/96 a na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 7Co 132/
  14. Ţalovaná vo svojom písomnom vyjadrení navrhla dovolanie ţalobkyne zamietnuť. V priebehu dovolacieho konania došlo k zmene obchodného mena a sídla ţalobkyne na I., so sídlom v S.. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné. Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V prejednávanej veci dovolanie ţalobkyne smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej a preto je procesne prípustné. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodu, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom 1 Cdo 91/2010 5 posúdení veci. Dovolací súd sa obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedenú zákonnú povinnosť dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady uvedené v § 237 O.s.p. dovolateľka nenamietala a ich existencia v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Ani takáto vada však dovolacím súdom v konaní zistená nebola. Ţalobkyňa v dovolaní uplatnila dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t. j. namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 1 Cdo 91/2010 6 Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Predmetom dovolacieho konania v prejednávanej veci je nárok dovolateľky voči ţalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia za uţívanie časti pozemku, a to za obdobie, kedy ţalovaná mala prenajaté nebytové priestory v obchodnej budove, ktorá je na predmetnom pozemku postavená a v tom čase vlastnícky patrila tretej osobe - Ing. A. F. Dovolateľka nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu, ţe pri uplatňovaní uvedeného nároku je pasívne legitimovaným vlastník budovy, a tvrdí, ţe prijímateľkou plnenia bola v danom prípade ţalovaná, nakoľko predmetnú časť stavby (na rozdiel od vlastníka) skutočne uţívala. Situácie, v ktorých vlastníckemu právu k pozemku konkuruje vlastnícke právo iného subjektu k stavbe na tomto pozemku vybudovanej, v praxi nie sú nijako neobvyklé. Oprávnenia vlastníka pozemku vyplývajúce z § 123 Občianskeho zákonníka (t.j. v medziach zákona predmet svojho vlastníctva drţať, uţívať, poţívať jeho plody a úţitky a nakladať s ním) sú v týchto prípadoch obmedzené rovnakými právami vlastníka stavby (porovnaj § 124 Občianskeho zákonníka o tom, ţe všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana), v dôsledku čoho je vlastník pozemku povinný strpieť, aby bol pozemok v nevyhnutnom rozsahu uţívaný vlastníkom stavby. Pokiaľ nie je daný právny dôvod na bezodplatné uţívanie pozemku (napr. zmluva), potom platí, ţe povinnosti vlastníka pozemku strpieť jeho uţívanie zodpovedá povinnosť vlastníka stavby poskytnúť mu za uţívanie náhradu. V prípade, ţe vlastník stavby uţíva cudzí pozemok bez poskytnutia náhrady, obohacuje sa na úkor vlastníka pozemku (prijíma plnenie bez právneho dôvodu), pretoţe sa nezmenšuje jeho majetok, ku ktorému by za riadneho plnenia uvedenej povinnosti nepochybne došlo. Ak ide o stavbu, ktorá je spojená so zemou pevnými základmi, teda o nehnuteľnosť, na vznik bezdôvodného obohatenia stačí uţ to, ţe sa stavba na pozemku nachádza. V takomto prípade je totiţ zastavaný pozemok užívaný (jeho úţitková hodnota sa konzumuje) tým, ţe je na ňom stavba postavená a je pritom právne irelevantné, akým spôsobom vlastník stavby svoje vlastnícke právo realizuje, teda či ju uţíva osobne alebo ju prenajal inému, či mu jej uţívanie prináša zisk, prípadne komu prináša zisk. Rovnaký názor sa s odkazom na doterajšiu judikatúru prezentuje aj v teórii (porovnaj Imrich Fekete, Občiansky zákonník
  15. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 1222; Jiří Švestka, Jiří Spáčil, 1 Cdo 91/2010 7 Marta Škárová, Milan Hulmák a kolektiv, Občanský zákoník I. Komentář, C. H. Beck, Praha 2009,
  16. vydanie, str. 1332). Z uvedených dôvodov sa dovolací súd v prejednávanej veci plne stotoţnil sa s názorom odvolacieho súdu, ţe pre nedostatok pasívnej legitimácie ţalovanej je nárok dovolateľky v napadnutej časti nedôvodný; išlo tu totiţ o posúdenie nároku ţalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia len za obdobie, kedy ţalovaná vlastníčkou zodpovedajúcej časti predmetnej stavby ešte nebola. So zreteľom na uvedené posúdenie moţno uzavrieť, ţe ţalobkyňa napadla dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe v konaní neboli zistené vady uvedené v § 237 O.s.p. a konanie nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne ako nedôvodné zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nepodala návrh na uloţenie tejto povinnosti ţalobkyni (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  17. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  18. júna 2012 JUDr. Milan D e á k, v. r. predseda senátu Za správnosť : Hrčková Marta

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.