Obsah (4)

§ 2§ 43§ 79§ 374

Najvyšší súd 1 Nc 33/2012 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. K., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. D. M., advokátom v P., proti ţalovan

§ 2ods.

5 vyhlášky). Podľa § 132 ods. 1 vyhlášky pri prijímaní podaní urobených elektronickými prostriedkami podpísaných zaručeným elektronickým podpisom sa postupuje podľa osobitných predpisov (poznámka pod čiarou k tejto vete odkazuje na zákon č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 679/2004 Z.z. a vyhlášku Národného bezpečnostného úradu č. 542/2002 Z.z. o spôsobe a postupe pouţívania elektronického podpisu v obchodnom a administratívnom styku). Takto prijaté podania sa odovzdávajú podateľni na ďalší postup podľa §

1. Podanie, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu, sa ihneď po prijatí odovzdá podateľni na ďalší postup podľa §
2. Ak má byť podľa predpisov o konaní pred súdmi takéto podanie doplnené v zákonom ustanovenej lehote a nedôjde k jeho doplneniu, na podanie sa ďalej neprihliada a táto skutočnosť sa vyznačí v aplikácii (§ 132a ods. 1 vyhlášky). Elektronické adresy, na ktorých prijímajú okresné súdy a krajské súdy podania podľa odseku 1, sa uverejňujú na internetovej stránke ministerstva. Tieto elektronické adresy okresné súdy a krajské súdy uvádzajú na písomnostiach doručovaných účastníkom konania a ich zástupcom. S predchádzajúcim súhlasom sudcu moţno uvádzať na písomnostiach 4 1 Nc 33/2012 doručovaných účastníkom konania aj elektronickú adresu sudcu; to platí aj na uvádzanie elektronickej adresy súdneho úradníka (§ 132a ods. 2 vyhlášky). Keďţe predmetné podanie zo
3. novembra 2011 – označené ako „Odpoveď/Ţiadosť o zmenu krajského sudcu“ (č. l. 451 spisu) a posúdené podľa obsahu Krajským súdom v Prešove ako námietka zaujatosti – bolo urobené elektronickými prostriedkami (e –mailom) bez toho, aby bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a nebolo v lehote troch dní doplnené písomne alebo ústne do zápisnice, treba vychádzať z toho, akoby ani vôbec námietka zaujatosti podaná nebola, teda na takúto námietku zaujatosti neprihliadať. Takýto názor (záver) je opodstatnený so zreteľom na systematický aj logický výklad s pouţitím argumentu a maiori ad minus (od väčšieho k menšiemu). Zákonodarca v prípade podania obsahujúceho návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, ktoré podanie bolo urobené elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu, vyţaduje – bez ďalšieho – písomné alebo ústne doplnenie do zápisnice najneskôr do troch dní s tým, ţe ak sa tak nestane, na podanie, ktoré nebolo v tejto lehote doplnené, sa neprihliada. Pod pojmom „návrh vo veci samej“ okrem ţaloby treba rozumieť aj všetky dispozičné úkony s predmetom konania (

napr. Marek Števček, Svetlana Ficová a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár, Praha 2009, str. 91; Jaroslav Krajčo a kolektív Občiansky súdny poriadok, I. diel, Komentár, Bratislava 2010, str. 199). Tým, ţe by sa za smerodajný bral len doslovný – jazykový (gramatický) výklad § 42 ods. 1 O.s.p., súhlasilo by sa predovšetkým s názorom, ţe v prípadoch, keď súdu dôjde emailové podanie neobsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, zákonodarca predpisuje (vyţaduje) iný a to podstatne zložitejší postup (riešenie) obsahujúci aj osobitnú ingerenciu súdu (vydaním a doručením uznesenia s výzvou a príslušným poučením na doplnenie podania v lehote, ktorá nemôţe byť kratšia ako desať dní), neţ by mohlo dôjsť k stavu (ak by sa podanie po výzve nedoplnilo), ţe súd na takéto podanie neprihliada (

§ 43ods.

1, 3 O.s.p.). Takýto rozdiel v prístupe a dôsledkoch pri podaní urobenom elektronickým prostriedkom bez zaručeného elektronického podpisu, ktoré nie je návrhom vo veci samej ani návrhom na nariadenie predbeţného opatrenia, a pri podaní urobenom elektronickým prostriedkom bez zaručeného elektronického podpisu, ktoré je návrhom vo veci samej alebo návrhom na nariadenie predbeţného opatrenia, napriek zákonnému zneniu (§ 42 ods. 1 O.s.p.), ktorý by sa mohol zdať správny len podľa jazykového výkladu, nie je opodstatnený. Rozdielny prístup – vyţadovanie zásadne iného a to komplikovanejšieho 5 1 Nc 33/2012 riešenia vrátane ingerencie súdu (výzvy s osobitným poučením) pri návrhoch, ktoré nie sú návrhom vo veci samej (ani návrhom na nariadenie predbeţného opatrenia), zjavne odporuje zmyslu úpravy o forme podaní a pouţitých komunikačných prostriedkoch, ktorá je obsiahnutá v § 42 O.s.p., a nie je ani súladný s úpravou odstraňovania nedostatkov podaní (§ 43 O.s.p.). Úprava odstraňovania nedostatkov podaní (§ 43 O.s.p.) sa totiţ vôbec nezaoberá moţnosťou opravy či doplnenia podania urobeného elektronickým prostriedkom bez zaručeného elektronického podpisu vo vzťahu k nedostatku zaručeného elektronického podpisu, tieţ nerozlišuje medzi podaniami, ktoré sú návrhom vo veci samej alebo návrhom na nariadenie predbeţného opatrenia, a ostatnými podaniami; rozlišuje iba medzi podaním, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania (

§ 79, § 80 O.s.p.), a ostatnými (všetkými zvyšnými) podaniami.

Nemoţno napokon pri systematickom rozbore a výklade obísť ani úpravu zakotvenú v § 45 ods. 6 O.s.p., podľa ktorej podanie urobené elektronickými prostriedkami, ktoré neobsahuje spisovú značku súdneho konania, súd vráti s uvedením dôvodu, pre ktorý nemôţe také podanie prijať. Z tejto úpravy a z úpravy v § 42 ods. 1 O.s.p. vychodí, ţe zákonodarca pri podaniach urobených elektronickými prostriedkami so zreteľom na stanovené podmienky a to, či sú alebo nie sú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, resp. či obsahujú alebo neobsahujú spisovú značku súdneho konania, postupuje (u kaţdej z úprav) – len – dvomi spôsobmi (podaniu podpísanému zaručeným elektronickým podpisom alebo doplnenému písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní, prizná procesné účinky, podaniu nepodpísanému zaručeným elektronickým podpisom alebo nedoplnenému písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní, neprizná procesné účinky – neprihliada sa naň; podanie obsahujúce spisovú značku súdneho konania si súd ponechá, podanie neobsahujúce spisovú značku súdneho konania súd vráti). Nemoţno napokon prehliadnuť ani úpravu elektronického podania zakotvenú v § 200aa a § 200ba O.s.p. Z tejto osobitnej úpravy pre elektronické podania vo veciach obchodného registra a pre elektronické podanie námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu vyplýva, ţe aj pri návrhu aj pri podnete a tieţ námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu sa ráta s podpísaním zaručeným elektronickým podpisom, ţe konverzia listín do elektronickej podoby na účely ich podania v elektronickej podobe musí mať formu ustanovenú osobitným zákonom a podpisuje sa zaručeným elektronickým podpisom osoby oprávnenej na podanie návrhu alebo podnetu a ţe v prípade, ţe podania nespĺňajú stanovenú poţiadavku, registrový súd na ne neprihliada. 6 1 Nc 33/2012 Pri teleologickom skúmaní nie je zrejmý ţiadny účel (a ani legitímny dôvod), pre ktorý by podanie neobsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, ale obsahujúce iný návrh (napr. návrh na vylúčenie sudcu, návrh na vhodnú delegáciu a pod.), ktoré je urobené elektronickými prostriedkami bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom, nebolo treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní pod dôsledkom, ţe inak sa na takéto podanie (návrhy) neprihliada. Podľa doteraz urobeného výkladu teda aj na takéto podania – iné návrhy účastníka je treba uplatňovať reţim výslovne uvedený len vo vzťahu k podaniu urobenému elektronickými prostriedkami bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom obsahujúcemu návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbeţného opatrenia. Treba zároveň dodať, ţe v teórii sa moţno stretnúť aj s odlišným názorom a to, ţe na podania neobsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom, sa nevzťahuje potreba doplnenia písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; t.j. ţe takéto podania s iným návrhom „majú svoje procesné dôsledky a súd ich v ďalšom konaní bude brať do úvahy“ (

Jaroslav Krajčo a kolektív Občiansky súdny poriadok, I. diel, Komentár, Bratislava 2010, str. 199). Názor, ţe takéto podania by nebolo treba vôbec doplniť a mali by napriek tomu procesné účinky a súd by sa s nimi musel vecne vysporiadať, t.j. o nich rozhodnúť (opierajúci sa zrejme aj o obsah dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z., ktorá ich doplnenie nespomína), však zjavne odporuje – nerešpektuje či prehliada § 42 ods. 3 prvú vetu O.s.p., podľa ktorej medzi všeobecné obsahové náleţitosti kaţdého podania patrí podpis. Podpisom sa rozumie vlastnoručný podpis účastníka, prípadne podpis jeho zástupcu; podpisom pisateľ potvrdzuje, ţe sa s obsahom podania stotoţňuje (ţe podanie je prejavom jeho vôle). Od 1. mája 2002, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov, treba v občianskom súdnom konaní za rovnocenný ekvivalent tomuto podpisu povaţovať podpísanie sa zaručeným elektronickým podpisom na podaniach urobených elektronickými prostriedkami (

čl. III a čl. VIII tohto zákona). Zmyslom a poslaním takéhoto podpísania je zaručenie autenticity podania (t.j. ţe podanie je od osoby, ktorá je na ňom označená ako podávateľ) stanovenou identifikáciou takéhoto podávateľa. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 384/2008 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení 7 1 Nc 33/2012 niektorých zákonov (15. októbra 2008) sa § 42 ods. 1 O.s.p. upravil na uţ citované znenie. Predchádzajúce znenie tohto ustanovenia uvádzalo: „Podanie moţno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej, ktoré bolo urobené telegraficky, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predloţením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.“ So zreteľom na podaný systematický a teleologický výklad a pouţitie argumentu a maiori ad minus (keď netreba vyzývať podávateľa emailového podania obsahujúceho návrh vo veci samej na doplnenie pre chýbajúci podpis, netreba vyzývať ani podávateľa emailového podania obsahujúceho iný návrh, ktorý nie je návrhom vo veci samej) podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky niet ţiadneho dostatočne racionálneho dôvodu, ktorý by opodstatňoval celkom iné riešenie – postup (pri aplikácii § 43 O.s.p. dokonca pomerne zdĺhavý) pri inom a to zásadne menej dôleţitom (berúc do úvahy hľadiská významu a dôsledkov návrhu vo veci samej) procesnom úkone (návrhu) uskutočnenom emailom. V danom prípade sa preto na predmetné emailové podanie v zmysle cit. ustanovenia § 42 ods. 1 štvrtej vety O.s.p. neprihliada, t. j. nie je ani dôvod podľa § 43 ods. 1 O.s.p. odstraňovať uznesením s výzvou neúplnosť tohto podania (spočívajúcu v chýbajúcom podpise). K tomuto rozsiahlejšiemu rozboru a výkladu bolo potrebné prikročiť, keďţe skúmaný stav procesnej úpravy týkajúcej sa podaní elektronickými prostriedkami to vyţadoval. Pritom potreba jasnej a dostatočne podrobnej úpravy pouţitia tohto prostriedku komunikácie, s ktorou sa obojsmerne ráta (

aj § 45 ods. 3, 4 O.s.p.), je evidentná. V otázkach súvisiacich s podaniami elektronickými prostriedkami konštatuje napokon aj právna teória nedostatočnosť legislatívy, ktorá musí byť suplovaná súdnou praxou (

Jaroslav Krajčo a kolektív Občiansky súdny poriadok, I. diel, Komentár, Bratislava 2010, str. 201- 202). Splnomocňujúcim zákonným oprávnením pre Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o postupe pri elektronickej komunikácii; elektronickú podobu tlačív pre elektronické podanie podľa § 200ba, podrobnosti a spôsob zasielania, odovzdávania a prijímania údajov, listín a informácií elektronickými prostriedkami (

§ 374ods.

2, § 374b ods. 2 O.s.p.), sa na zákonnej úprave, ako je postulovaná v citovanom § 42 ods. 1, 3 prvá veta O.s.p., pravdaţe, nič nemení. 8 1 Nc 33/2012 Zvoleným extenzívnym výkladom pre aplikáciu § 42 ods. 1 O.s.p. nie je nijako dotknuté právo ţalobkyne na prístup k súdu, ktoré je zloţkou práva na spravodlivý proces (

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého slovenský preklad bol vyhlásený v oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb.; čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá je uvedená ústavným zákonom č. 23/1991 Zb.; čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uverejnenej pod č. 460/1992 Zb., ďalej len „ústava“). Právo na prístup k súdu nie je totiţ neobmedzené, má svoje limity. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu, „právo na súd“ nie je teda absolútne a môţe podliehať rôznym obmedzeniam, ako tomu bolo aj v danom prípade. Právo na prístup k súdu často býva obmedzené alebo podmienené splnením rôznych formalít alebo iných podmienok. Ustanovenie týchto formalít a podmienok zákonom však nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdnej ochrane takým spôsobom alebo v takej miere, ţe sa pritom zasiahne do samej podstaty zaručeného práva na súdnu ochranu. Okrem toho ustanovenie takýchto obmedzení môţe byť zlučiteľné s ústavou len vtedy, ak tieto obmedzenia sledujú legitímny cieľ, ak existuje rozumný pomer medzi pouţitými prostriedkami a týmto cieľom a ak príslušná zákonná úprava zároveň dbá o to, aby sa takéto obmedzenia nemohli pouţiť na iný neţ ustanovený cieľ (m. m. PL. ÚS 38/99). Nielen z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), ale aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, ţe „právo na súd“ nie je absolútne a môţe podliehať – s uvedeným uţ kontextom – rôznym obmedzeniam či poţiadavkám. Právo na prístup k súdu dopadá aj na konanie o sťaţnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. So zreteľom na riešenú problematiku e – mailovej pošty je ţiaduce, aby neušli pozornosti všeobecných súdov /pre zvolený výkladový a aplikačný prístup (presah) a dosah (inšpiračnú uplatniteľnosť)/ dôvody uznesenia ústavného súdu č. k. II. ÚS 51/09-20 zo

1. februára 2009, ktoré sa týkajú ustanovenia § 42 ods. 1 O.s.p. v stave po zavedení moţnosti elektronickej komunikácie medzi účastníkom súdneho konania a súdom. Ústavný súd tu jasne zdôraznil (vymedzil) zásadnú otázku tejto komunikácie, keď uvádza, ţe „problémom, ktorý tento nový spôsob komunikácie so sebou priniesol, je tzv. fenomén virtuálnej identity prejavujúci sa značnou mierou neistoty týkajúcej sa pričítateľnosti (privlastnenia) virtuálneho konania konkrétnemu subjektu práva“ a ţe „vzhľadom na uvedené bolo nevyhnutné vytvoriť kombinovaný právne – technický inštrument, prostredníctvom ktorého by sa takáto istota dala zabezpečiť.“ „Ako jeden z takýchto inštrumentov bol 9 1 Nc 33/2012 vytvorený zaručený elektronický podpis, ktorý v právnej praxi zaznamenal okamţitú pozitívnu reakciu v otázke riešenia autentickosti a pričítateľnosti právne relevantného konania realizovaného prostredníctvom elektronických prostriedkov konkrétnemu subjektu práva. Vzhľadom na uvedené, ak je dokument označený zaručeným elektronickým podpisom, je možné nielen de iure preukázať jeho pôvodcu, ale je možné tiež s relatívne vysokou mierou spoľahlivosti určiť pravosť jeho obsahu. Vo všetkých ostatných prípadoch, keď účastník konania komunikuje so súdom prostredníctvom elektronických prostriedkov a jeho právne relevantné prejavy nie sú opatrené zaručeným elektronickým prostriedkom, je nevyhnutné postupovať podľa citovaného ustanovenia § 42 ods. 1 O.s.p., a takto urobené podanie je nevyhnutné doplniť v jeho písomnej podobe do troch dní od jeho podania v elektronickej podobe. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.“ Celá podaná argumentácia vyúsťuje do záveru, ţe pre dôsledok spojený s nedoplnením uvedeného emailového podania, t.j. ţe na podanie takejto námietky (návrh na vylúčenie sudcu) sa neprihliada, nemala byť vec predkladaná na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu nadriadenému podľa § 16 ods. 1 O.s.p. Keďţe napriek uvedenému bol spis predloţený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o návrhu na vylúčenie sudcu Krajského súdu v Prešove, nezostalo iné ako vec vrátiť predkladateľovi, t.j. Krajskému súdu v Prešove. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
2. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
3. júna 2012 JUDr. Milan Deák, v. r. predseda senátu Za správnosť : Hrčková Marta