určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky

Najvyšší súd 1 Cdo 77/2012 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: A. G., , bytom S., proti odporcovi: F. G., bytom Č., o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 10C 145/2009, o dovolaní navrhovateľky, proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z

1. septembra 2010 sp. zn. 5Co 250/2010, takto r o z h o d o l : Konanie o dovolaní z a s t a v u j e . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Čadca rozsudkom zo dňa
2. februára 2010 č.k. 10C 145/2009-53 zamietol návrh navrhovateľky na uloţenie povinnosti odporcovi, bývalému manţelovi, prispievať na jej výţivu od podania návrhu sumou 300,00-€ mesačne. Zároveň rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, ţe v prípade príspevku na výţivu rozvedeného manţela podľa ust. § 72 zákona o rodine, zákonodarca nesledoval poţiadavku rovnakej ţivotnej úrovne, tak ako v prípade § 71 zákona o rodine, nakoľko účastníci uţ nie sú manţelia - osoby rovnaké v právach a povinnostiach v manţelstve, vrátane materiálneho postavenia. Ďalej v odôvodnení konštatoval, ţe hmotnoprávnym základom nároku na príspevok na výţivu rozvedeného manţela je zistenie, ţe oprávnený rozvedený manţel nie je schopný sa sám ţiviť, a nie je uţ rozhodujúca prípadná rozdielna ţivotná úroveň kaţdého z rozvedených manţelov po rozvode ich manţelstva. Z vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd preukázané, ţe odporca v porovnaní s navrhovateľkou má stály a vyšší príjem, jeho pomery sú aj po rozvode manţelstva účastníkov stabilizované, poskytujúce vhodnejšie zázemie aj pre zabezpečenie výchovy a výţivy pre maloletého syna účastníkov. Navrhovateľka naopak v čase rozhodnom 2 1Cdo 77/2012 pre posúdenie uplatneného nároku má váţny osobný problém spočívajúci v jej alkoholizme v štádiu závislosti, čo sa nepriaznivo dlhodobo odráţa vo všetkých oblastiach jej ţivota (podľa znaleckých posudkov znalcov z odboru psychiatrie MUDr. M. Š., MUDr. M. K. a z odboru psychológie PhDr. A. F.), vrátane neschopnosti trvalejšieho pracovného uplatnenia a tým aj riadneho plnenia si vyţivovacej zákonnej povinnosti voči maloletému synovi. Prvostupňový súd dospel k záveru, ţe prípadné priznanie príspevku navrhovateľke v akejkoľvek sume by vzhľadom na súdom zistené okolnosti dlhodobo pretrvávajúce na strane navrhovateľky bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 75 ods. 2 ZR a tým i s účelom právneho inštitútu príspevku na výţivu rozvedeného manţela a jeho poslaním v našom právnom poriadku. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd so zreteľom na ust. § 142 ods. l O.s.p., no nakoľko si úspešný odporca neuplatnil právo na náhradu trov konania voči navrhovateľke, ţiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov nepriznal. Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Ţiline rozsudkom zo dňa
3. septembra 2010 sp. zn. 5Co 250/2010 potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny s odôvodnením, ţe odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako prvostupňový súd a povaţoval návrh navrhovateľky na poskytovanie príspevku na výţivu rozvedenej manţelke za nedôvodný. Navrhovateľka nepreukázala splnenie ţiadnej z vyššie uvedených zákonných podmienok pre poskytnutie príspevku na výţivu rozvedeného manţela. Odvolací súd mal preukázané z obsahu spisu, ţe navrhovateľka sa v súčasnej nepriaznivej situácii ocitla vlastnou vinou v dôsledku svoje závislosti, ktorou sú ohrozované aj záujmy jej maloletého syna, na ktorého neplatí, resp. pravidelne neplatí súdom určené výţivné. Navrhovateľka sa zároveň ani o maloletého syna osobne nestará a ani nepreukázala ţiadne zo svojich tvrdení o svojej snahe nájsť si prácu, ktorá by zároveň nebola nevhodná pre ňu vzhľadom na tvrdený zhoršený zdravotný stav, pričom dokonca absolvovala rekvalifikačný kurz v odbore programovania v automobilovom priemysle zabezpečovaný úradom práce. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie. Napadnuté rozhodnutie ţiadala zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe o dovolaní konať. Zistil, ţe tieto podmienky konania nie sú splnené. 3 1Cdo 77/2012 Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (§ 103 O.s.p.). Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý moţno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia, pritom spravidla môţe pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.). V dovolaní sa musí popri všeobecných náleţitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáha (§ 241 ods. 1 veta prvá O.s.p.). V zmysle ustanovenia § 241 ods. 1, veta druhá O.s.p. musí byť dovolateľ v dovolacom konaní zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Citované zákonné ustanovenie vyţaduje, aby bol dovolateľ vzhľadom k zvýšenej odbornej náročnosti dovolacieho konania zastúpený profesijným advokátom. Súd prvého stupňa výzvou z
4. apríla 2011 sp. zn. 10C 145/2009 (č.l. 82) vyzval dovolateľku, aby v lehote 10 dní doplnila svoje podanie o zákonom vyţadované náleţitosti dovolania a zaloţila do spisu plnomocenstvo, ktoré udelila pre dovolacie konanie advokátovi; súčasne ju poučil, ţe má moţnosť poţiadať súd o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov (§ 30 O.s.p.). Dovolateľka predmetné uznesenie prevzala dňa
5. mája 2011 (č.l. 83), do spisu nezaloţila splnomocnenie udelené advokátovi na jej zastupovanie v dovolacom konaní ani ţiadosť o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov. Dovolateľka v dovolacom konaní nepreukázala, ţe má právnické vzdelanie a v súdom určenej lehote nerešpektovala výzvu na odstránenie nedostatku osobitnej podmienky dovolacieho konania, ktorej nesplnenie bráni prejednaniu jej dovolania. V dôsledku jej nečinnosti zostal nedostatok podmienky dovolacieho konania neodstránený do vydania tohto uznesenia dovolacieho súdu. 4 1Cdo 77/2012 Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní zastavil (§ 243c O.s.p. v spojení s § 241 ods. 1 O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p.). Vzhľadom na dôvod, pre ktorý zastavil dovolacie konanie, nezaoberal sa otázkou procesnej prípustnosti (a ani dôvodnosti) dovolania. O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
6. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
7. mája 2012 JUDr. Jana B a j a n k o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta