zaplatenie 181 124,34 €

Najvyšší súd 1 Cdo 50/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky právnej veci navrhovateľa: Ing. L. M., bytom O., proti odporkyni: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o zaplatenie 181 124,34 € s prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 25C 165/2008, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

1. septembra 2011 sp. zn. 9 Co 397/10, takto r o z h o d o l : Konanie o dovolaní z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 25C 165/2008-53 zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie 181 124,34 € s 10 % úrokom z omeškania, titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pokiaľ navrhovateľ vyčítal súdu nečinnosť a prieťahy v konaní o výkon rozhodnutia, nepreukázal porušenie právnej povinnosti Okresného súdu Veľký Krtíš plniaceho úlohy štátu, ktorá by mala za následok vznik zodpovednosti štátu za škodu, pretože v konaní vedenom pod sp. zn. E 1151/98 okresný súd vykonával jednotlivé úkony priebežne, bez väčších časových odstupov a má za to, že to bol práve navrhovateľ, ktorý svojou nečinnosťou bránil plynulému priebehu tohto konania tým, že bol nečinný a neodpovedal na výzvy súdu ohľadom predloženia rozhodnutia preukazujúceho pohľadávku povinného. rovnako nepreukázal splnenie ani ďalšej podmienky pre zodpovednosť za škodu, a to samotný vznik tejto škody, príp. nemajetkovej ujmy. Výška tzv. prvotnej škody (81 421,23 €), ktorú si uplatňoval voči odporkyni totiž predstavuje sumu rovnajúcu sa sume už mu priznanej právoplatným rozhodnutím súdu v inom konaní voči inému subjektu (PD P. v likvidácii), ktorú si v 2 1Cdo 50/2012 dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok tohto subjektu uplatňoval aj osobitnou prihláškou v konkurznom konaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn. 47-24 151/
2. Keďže súd mal z výpisu z obchodného registra za preukázané, že toto konkurzné konanie nie je do dnešného dňa právoplatne skončené, je možné, aby nárok navrhovateľa (ešte) bol uspokojený v rámci speňažovania majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu. Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne splnenia predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu v dôsledku nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 58/1969 Zb., keď nepreukázal porušenie povinnosti odporcu, existenciu tvrdenej škody, príp. nemajetkovej ujmy na jeho strane a teda ani príčinnú súvislosť medzi vznikom ním uvádzanej škody a porušením právnej povinnosti odporcu, v dôsledku čoho posúdil nárok navrhovateľa ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa
3. septembra 2011 sp. zn. 9Co 397/2010 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval že súd prvého stupňa správne postupoval, keď sa zameral na zisťovanie základných v zákonných predpokladov pre priznanie náhrady škody. Správne vyvodil aj záver, že navrhovateľ, na ktorom bola v zmysle § 120 O.s.p. dôkazná povinnosť na preukázanie podmienok zodpovednosti, nepreukázal existenciu protiprávneho konania, existencie škody a priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť. S odôvodnením sa odvolací súd plne stotožnil, pretože vykazovalo známky vecnej správnosti ( § 219 ods. 2 O.s.p.). Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie. Žiadal ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o dovolaní konať. Zistil, že tieto podmienky konania nie sú splnené. Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (§ 103 O.s.p.). 3 1Cdo 50/2012 Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia, pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.). V dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáha (§ 241 ods. 1 veta prvá O.s.p.). V zmysle ustanovenia § 241 ods. 1, veta druhá O.s.p. musí byť dovolateľ v dovolacom konaní zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Citované zákonné ustanovenie vyžaduje, aby bol dovolateľ vzhľadom k zvýšenej odbornej náročnosti dovolacieho konania zastúpený profesijným advokátom. Súd prvého stupňa uznesením z
4. januára 2012 č.k. 25C 165/2008-76 vyzval dovolateľa, aby v lehote 10 dní doplnil svoje podanie o zákonom vyžadované náležitosti dovolania a založil do spisu plnomocenstvo, ktoré udelil pre dovolacie konanie advokátovi; súčasne ho poučil, že má možnosť požiadať súd o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov (§ 30 O.s.p.). Dovolateľ predmetné uznesenie prevzal dňa
5. januára 2012 (viď doručenka č.l. 77), do spisu nezaložil splnomocnenie udelené advokátovi na jeho zastupovanie v dovolacom konaní ani žiadosť o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov. Napriek tomu, že dovolateľ nemá právnické vzdelanie vyžadované na zastupovanie v dovolacom konaní, ktorým je v zmysle konštantnej judikatúry súdov len vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy, alebo uznaný doklad o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou, a ako dovolateľ takéhoto zástupcu potrebuje, keďže ide o zákonnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nesplnenie bráni prejednaniu jeho dovolania, nepoveril v súdom určenej lehote a ani doposiaľ svojím zastupovaním žiadneho kvalifikovaného zástupcu. 4 1Cdo 50/2012 So zreteľom na nerešpektovanie výzvy okresného súdu uvedenej v uznesení z
6. januára 2012 č.k. 25C 165/2008-76 v stanovenej lehote, ani do času rozhodovania dovolacieho súdu, musel Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) s poukazom na ustanovenie § 243c O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p. pre nesplnenie zákonom požadovaných náležitostí dovolania, konanie o dovolaní navrhovateľa zastaviť. Aplikujúc uvedené zákonné ustanovenia preto dovolací súd dovolacie konanie zastavil bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
7. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
8. mája 2012 JUDr. Jana B a j a n k o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hrčková Marta