ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 4 4 Cdo 103/2012 V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených uznesení (v danom prípade uznesením odvolacieho súdu bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa), je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená. 5 4 Cdo 103/2012 So zreteľom na ţalovaným 3/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej veci mu súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde. K odňatiu moţnosti ţalovaného 3/ pred súdom konať malo
jeho názoru dôjsť tým, ţe odvolací súd X.. mája 2010 rozhodol bez nariadenia pojednávania a na úradnej tabuli súdu ani na linku http://www.justice.gov.sk/sudy/zp.aspx. sa nenachádzalo oznámenie o tom, ţe sa vyhlási rozhodnutie v tomto konaní. V dovolacom konaní tak bolo potrebné posúdiť, či týmto postupom odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu moţnosti ţalovaného 3/ konať pred súdom. Dňom 15. októbra 2008 nadobudol účinnosť zákon č. 384/2008 Z.z., ktorý novelizoval Občiansky súdny poriadok, a to aj znenie ustanovenie § 214. 6 4 Cdo 103/2012
1 O.s.p. (účinného od 15.10.2008 do 31.12.2011, t.j. v čase rozhodovania odvolacím súdom) na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol
bez nariadenia pojednávania, a c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.
2 Občianskeho súdneho poriadku, v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Z dikcie ustanovenia § 214 ods. 1 písm. a/, b/, c/ O.s.p. (v znení v rozhodnom čase) vyplýva, ţe bez pojednávania nemôţe odvolací súd meritórne rozhodnúť veci, ak - zistí, ţe je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať (zopakovať) dôkazy, - súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania, - to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. V prejednávanej veci nejde o ţiaden prípad taxatívne uvedený v ustanovení § 214 ods. 1 O.s.p., pre ktorý by odvolací súd mal povinnosť (zo zákona) nariadiť pojednávanie. Dovolateľ odňatie konať pred súdom vyvodzoval tieţ zo skutočnosti, ţe na úradnej tabuli súdu ani na linku http://www.justice.gov.sk/sudy/zp.aspx. sa nenachádzalo oznámenie o tom, ţe sa vyhlási rozhodnutie v tomto konaní.
1 vety prvej O.s.p., ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením.
ods. 2 cit. ustanovenia, ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
ods 1 O.s.p., uznesenie vyhlasuje predseda senátu prítomným účastníkom.
čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, rozsudky sa vyhlasujú v mene Slovenskej republiky a vţdy verejne. Preto zákon vyţaduje aj v prípadoch, v ktorých sa rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, aby súd oznámil miesto a čas verejného 7 4 Cdo 103/2012 vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (por. § 156 ods. 3 O.s.p.), pričom porušenie tejto zákonnej povinnosti súdu je spravidla vţdy aj porušením ústavnosti. Pokiaľ potom z vyššie citovaného ustanovenia § 167 ods. 2 O.s.p. vyplýva, ţe na uznesenie sa ustanovenia o rozsudku pouţijú len primerane, pričom z ustanovení § 167 aţ 171 O.s.p. nevyplýva povinnosť vyhlásiť verejne rozhodnutie súdu vydané vo forme uznesenia, a táto povinnosť nevyplýva ani z Ústavy Slovenskej republiky, odvolací súd nepochybil, ak oznámenie o vydaní rozhodnutia vo forme uznesenia neoznámil na úradnej tabuli súdu, resp. na internetovej stránke. Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených dospel k záveru, ţe postup odvolacieho súdu nemal za následok odňatie moţnosti dovolateľa konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Nedošlo k znemoţneniu realizácie jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe za postup súdu odnímajúci účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, nie je moţné povaţovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami. Nedošlo preto k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by sa dovolateľovi znemoţnila realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil aj tým, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (spočívajúcou v „poučení ţalobkyne o tom, kto je a kto nie je pasívne vecne legitimovaný ..... aby dosiahla ţiadaného právneho účinku“ ), treba uviesť, ţe inú procesnú vadu (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) povaţuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod, ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné; samotná táto vada ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. 8 4 Cdo 103/2012 Pokiaľ ide o dôvod dovolania dovolateľa spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci
2 písm. c/ O.s.p., tento je moţné preskúmať len v prípade, ţe dovolanie je prípustné. Nakoľko tento, ak by aj bol daný, sám osebe nezakladá prípustnosť dovolania, dovolací súd sa ním nezaoberal. Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. a dovolacím súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu 3/ v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol
1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie ods. 2 tohto ustanovenia. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.