← Slovensko

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

Najvyšší súd 4 M Cdo 10/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. B., bývajúcej v Š., proti ţalovaným 1/ I. G., bývajúcej v L., 2/ L. Š., bývajúcemu v T., 3/ J. P., bývajúcemu v T., 4/ P. M., bývajúcej v T., 5/ M. S., bývajúcej vo V., zastúpenej JUDr. O. V., advokátom vo V., 6/ M. J., bývajúcej vo V., 7/ O. G., bývajúcemu v M. a 8/ F. H., bývajúcemu v K., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 5 C 258/2005, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z

  1. októbra 2009 sp. zn. 16 Co 207/2009 a rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z
  2. februára 2009 č.k. 5 C 258/2005-219 rozhodol t a k t o : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  3. októbra 2009 sp. zn. 16 Co 207/2009 v potvrdzujúcom výroku o náhrade trov konania, vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania a rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš z
  4. februára 2009 č.k. 5 C 258/2005-219 vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vec vracia Okresnému súdu Veľký Krtíš na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z
  5. februára 2009 č.k. 5 C 258/2005-219 ţalobu ţalobkyne o určenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a v podieloch označených v ţalobe zamietol. Konanie voči ţalovanému 8/ zastavil a ţalobkyni uloţil povinnosť nahradiť ţalovaným 1/ aţ 7/ trovy konania vo výške 8 116,15 Eur, na účet JUDr. O. V., advokáta, vedený v S., a.s. pobočka V. K., číslo účtu X., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalobu ako bezdôvodnú zamietol, konanie proti ţalovanému 8/ v dôsledku späťvzatia ţaloby zastavil (§ 96 2 4 M Cdo 10/2010 ods. 1, 2 O.s.p.). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. na základe zásady úspechu. Ţalovaní mali vo veci úspech, v spojení s konaním im vznikli trovy v súvislosti s právnym zastúpením za 6 úkonov právnej sluţby po 772,75 Eur a keďţe ţalovaní trovy konania uplatnili v súlade s § 10 ods. 1, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/, d/ a § 15 písm. a/, b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“), uloţil súd ţalobkyni povinnosť nahradiť ich ţalovaným v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. na účet ich advokáta. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z
  6. októbra 2009 sp. zn. 16 Co 207/2009 nepripustil zmenu ţaloby, o ktorú sa ţalobkyňa domáhala podaním z
  7. apríla
  8. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o zamietnutí ţaloby a uloţení povinnosti ţalobkyne nahradiť ţalovaným 1/ aţ 7/ trovy konania potvrdil. Rozsudok okresného súdu v časti výroku o zastavení konania proti ţalovanému 8/ ponechal nedotknutý. Ţalobkyni uloţil povinnosť nahradiť ţalovaným 1/ aţ 7/ trovy odvolacieho konania 1 037,29 Eur na účet právneho zástupcu ţalovaných 1/ aţ 7/ JUDr. O. V. do troch dní. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) pokiaľ išlo o vec samú. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o povinnosti ţalobkyne zaplatiť ţalovaným trovy konania povaţoval za správne. K odvolacej námietke ţalobkyne, ţe vyčíslenie trov právneho zastúpenia je vadné a nezodpovedá vyhl. č. 655/2004 Z.z. odvolací súd poukázal na § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky, podľa ktorej základná sadzba tarifnej odmeny sa zníţi o 20 % ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Podľa jeho názoru pri určení vlastníctva pre účely stanovenia odmeny za právne zastupovanie treba vychádzať zo skutočnosti, ţe predmet konania je nepochybne oceniteľný peniazmi. V súvislosti s uvedeným právnym názorom poukázal na obdobnú vec riešenú v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 4/
  9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobkyni uloţil povinnosť nahradiť ţalovaným 1/ aţ 7/ trovy odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu v sume 1 037,29 Eur. Hodnota jedného úkonu právnej sluţby je 1 030,34 Eur (§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) a 1 x paušálna náhrada 6,95 Eur (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), spolu 1 037,29 Eur. 3 4 M Cdo 10/2010 Na základe podnetu ţalobkyne podal generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie proti výrokom rozsudkov súdov oboch stupňov, ktorými bolo rozhodnuté o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania. Ţiadal, aby dovolací súd napadnuté výroky súdnych rozhodnutí o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie Okresnému súdu Veľký Krtíš. Vyčítal súdom oboch stupňov, ţe sa dôsledne neriadili ustanoveniami § 153 ods. 1, § 157 ods. 2 O.s.p., § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Poukázal na to, ţe z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nie je zistiteľné a preskúmateľné, akým postupom a na základe akých dôkazov dospel k sume 772,75 Eur, od ktorej sa odvíja jeho následný výpočet trov právneho zastúpenia. Rovnako odvolací súd, ktorý rozsudok súdu v preskúmavanom výroku potvrdil, neuviedol z čoho uvedená suma pozostáva, nevyporiadal sa s dôvodmi odvolania podaného ţalobkyňou. Rovnako je nepreskúmateľný výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. Nepreskúmateľnosť rozsudku okresného a odvolacieho súdu čo do výrokov o náhrade trov konania povaţoval za inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie a aplikácia na danú vec nesprávne zvoleného § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a § 140 O.s.p. spôsobili, ţe tieto rozhodnutia spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.). Ţalobkyňa ţiadala mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť. Ţalovaná 5/ navrhla dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. Ostatní ţalovaní sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.), na základe podnetu ţalobkyne (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môţe byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá 4 4 M Cdo 10/2010 mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska ustálenej súdnej praxe (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 171/2005, 5 M Cdo 11/2008 a iné) dovolateľom namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov niţších stupňov zakladá závaţnú procesnú vadu spočívajúcu v tom, ţe sa účastníkovi konania odňala moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 157 ods. 2 zakotvuje poţiadavku preskúmateľnosti rozhodnutia. V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadroval odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodenie rozsudku bolo presvedčivé. Povinnosť súdov rozhodnutia odôvodniť v súlade s vyššie citovaným ustanovením je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z čl. 36 a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. V prípade odôvodnenia výroku o trovách konania je povinnosťou súdu uviesť, ktorými zákonnými ustanoveniami sa riadil pri priznaní ich náhrady, ako aj to, za ktoré trovy náhrada prislúcha. Pri náhrade trov právneho zastúpenia ide najmä o určenie úkonov právnej pomoci a hotových výdavkov advokáta. Odôvodnenie priznanej náhrady trov konania sa vyţaduje vo vzťahu ku kaţdému z účastníkov, ktorému súd právo na takúto náhradu priznal. V prípade, ak je sporný spôsob určenia základnej sadzby tarifnej odmeny je povinný jasne uviesť nielen ustanovenie vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov, ale aj vyloţiť, prečo vychádzal 5 4 M Cdo 10/2010 z výpočtového základu (§ 11 ods. 1 v spojení s § 1 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), prípadne prečo naopak vychádzal z hodnoty veci (§ 10 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). V prejednávanej veci z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa pre nedostatok dôvodov nie je moţné zistiť akým postupom a na základe akých dôkazov dospel k sume 772,75 Eur, od ktorej odvíja následný výpočet trov právneho zastúpenia. Bez ďalšieho prevzal také vyčíslenie trov, aké mu bolo právnym zástupcom ţalovaných predloţené. V dôvodoch svojho rozhodnutia síce uvádza, ţe ţalovaní uplatnili trovy konania (okrem iného) podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., či však aj z uvedeného ustanovenia pri rozhodovaní vychádzal nie je moţné zistiť, keďţe spôsob určenia hodnoty práva vo vzťahu k jednotlivým ţalovaným v dôvodoch rozhodnutia absentuje. Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku o priznanej náhrade trov konania potvrdil bez bliţšieho zdôvodnenia i napriek tomu, ţe poţiadavka vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. platí aj pre odvolacie konanie (§ 211 ods. 2 O.s.p.). V súvislosti s odkazom odvolacieho súdu na právny názor dovolacieho súdu vysloveného v uznesení z
  10. apríla 2009 sp. zn. 4 M Cdo 4/2008 treba poznamenať, ţe označené uznesenie vychádzalo z inej právnej normy (vyhl. č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Bez bliţšieho zdôvodnenia je aj výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým priznal ţalovaným 1/ aţ 7/ náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania priznal v rozsahu ako boli vyčíslené právnym zástupcom ţalovaných 1/ aţ 8/, pričom nezohľadnil ani to, ţe výpočet trov (ich výška) sa vzťahovala na pôvodných ôsmich ţalovaných. Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závaţné procesné pochybenie súdu spočívajúce v odňatí moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), na ktoré je dovolací súd povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami generálneho prokurátora Slovenskej republiky uvedenými v mimoriadnom dovolaní. 6 4 M Cdo 10/2010 Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rovnakou vadou postihnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu (§ 243b ods. 3 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  11. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  12. mája 2011 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.