o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

Najvyšší súd 3 Cdo 63/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. B., bývajúcej v Š., proti ţalovanému S., s.r.o. so sídlom v Š., IČO: X., zastúpenému JUDr. J. P., advokátom so sídlom v Š., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 16 C 57/2004, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z

1. októbra 2011 sp. zn. 5 Co 257/2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z
2. júna 2010 č.k. 16 C 57/2004-410 určil, ţe nehnuteľnosť v katastrálnom území Š., parcela číslo X. - zastavaná plocha o výmere X. m² ako novovytvorená parcela podľa geometrického plánu č. X. zo dňa
3. júna 2009, tvoriaceho súčasť rozsudku (ďalej len „nehnuteľnosť“), patrí do výlučného vlastníctva ţalobkyne a rozhodol o náhrade trov konania účastníkov a štátu. Rozhodnutie odôvodnil existenciou naliehavého právneho záujmu ţalobkyne na určení jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pretoţe iným spôsobom ţalobkyňa nemôţe odstrániť stav právnej neistoty a dosiahnuť zosúladenie ňou tvrdeného právneho stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Rozhodol tak po zistení, ţe ţalobkyňa nehnuteľnosť zameranú geometrickým plánom ako novovytvorenú parcelu č. X. o výmere X. m² dobromyseľne uţívala od roku 1981 na základe darovacej zmluvy registrovanej pod č. X. a k tejto nehnuteľnosti nadobudla vlastnícke právo vydrţaním v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretoţe nehnuteľnosť 2 3 Cdo 63/2012 dobromyseľne a nerušene uţívala počas 10 ročnej vydrţacej doby. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p a o trovách štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Nitre rozsudkom z
4. októbra 2011 sp. zn. 5 Co 257/2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa z jeho vecne správnych dôvodov potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.) a na zdôraznenie jeho správnosti uviedol, ţe zníţená výmera parciel darovaných a uţívaných ţalobkyňou (o X. m²) ale nezapísaná v katastri nehnuteľností, bola zistená aţ v roku 2000 v súvislosti s tvorbou Základnej mapy veľkej mierky (ZMVM). Pokiaľ ide o dobromyseľnosť ţalobkyne uviedol, ţe ţalobkyňa tak pri vstupe do drţby nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy z roku 1982 bola dobromyseľná, ako aj v celom ďalšom priebehu vydrţacej doby. V uţívaní nehnuteľnosti nebola rušená ţalovaným a dňa
5. januára 1992 uplynula vydrţacia doba, kedy ţalobkyňa k nehnuteľnosti nadobudla vlastnícke právo vydrţaním. K námietke ţalovaného o prekročení poučovacej povinnosti súdom prvého stupňa pri odstraňovaní vád ţaloby odvolací súd uviedol, ţe výzvu ţalobkyni na úpravu ţalobného petitu s poučením, ktoré vady ţalobného petitu má odstrániť, nemoţno povaţovať za prekročenie poučovacej povinnosti podľa § 5 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p. Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním ţalovaný, ktorý ţiadal napadnutý rozsudok zmeniť a ţalobu zamietnuť, alternatívne ho ţiadal napadnutý rozsudok zrušiť a konanie zastaviť. Dovolanie odôvodnil dovolacími dôvodmi podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Namietal nesprávny postup odvolacieho súdu, ktorý odôvodnil svoje predchádzajúce zrušujúce uznesenie ustanoveniami zákona, ktoré nemohol pouţiť a v rozpore s § 5 ods. 1 O.s.p. uloţil okresnému súdu povinnosť poskytnúť ţalobkyni poučenie o úprave petitu s prihliadnutím aj na záver znaleckého posudku č. 2/2009 a geometrického plánu č. X.. Týmto postupom došlo k prekročeniu poučovacej povinnosti súdu (R 20/1994), pretoţe poučenie ţalobkyne sa netýkalo len podmienok, spôsobu a účinkov výkonu jej práv a povinností výlučne procesnej povahy, ale aj hmotnoprávnych podmienok uplatňovaného nároku. Súdy tieţ porušili zásadu hodnotenia dôkazov a samotné dôkazy nesprávne hodnotili. Ţalovaný tieţ namietal nesprávne právne posúdenie otázky dobromyseľnosti drţby nehnuteľnosti ţalobkyňou, nejednoznačné vymedzenie plynutia vydrţacej doby ako aj otázky nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ţalobkyňou. 3 3 Cdo 63/2012 Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe obsah dovolania je totoţný s odvolaním ţalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa, pričom s argumentmi v ňom uvedenými sa uţ podrobne vyporiadal odvolací súd. Preto navrhla dovolanie odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), najskôr skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
6. Keďţe podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4, nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238 ods. 1 O.s.p., ani z § 238 ods. 3 O.s.p. Vzhľadom na § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd skúmal, či procesná prípustnosť dovolania nevyplýva z § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom 4 3 Cdo 63/2012 konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ vyššie uvedené procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. nenamietal a ţiadna z týchto vád ani v dovolacom konaní nevyšla najavo. Preto ani z vyššie uvedených ustanovení nevyplýva prípustnosť dovolania ţalovaného. Z obsahu dovolania vyplýva, ţe dovolateľ súdom vytýka prekročenie rozsahu poučovacej povinnosti v zmysle § 5 O.s.p., keď odvolací súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení (ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z
7. októbra 2009 č.k. 16 C 57/2004-319) uloţil okresnému súdu povinnosť podľa § 5 ods. 1 O.s.p. poučiť ţalobkyňu s prihliadnutím na záver znaleckého posudku č. 2/2009 a geometrického plánu č. X. konkretizovať petit ţaloby s poukazom na § 95 ods. 1 O.s.p. Uvedenú námietku dovolací súd povaţuje na neopodstatnenú, pretoţe vytýka nesprávny postup odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý predmetným dovolaním nie je napadnutý. Odvolací súd aj v dovolaním napadnutom rozsudku zaujal správny názor na totoţnú námietku ţalovaného o vytýkanom prekročení poučovacej povinnosti v jeho odvolaní, s ktorým sa dovolací súd stotoţňuje. Podľa názoru dovolacieho súdu uvedená námietka nie je vadou v zmysle § 237 O.s.p. zakladajúcou prípustnosť dovolania proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu. Dovolateľ v dovolaní tieţ namietal, ţe konanie je postihnuté tzv. inou vadou podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., majúcou za následok nesprávne rozhodnutie veci, ktorú ale skutkovo nevymedzil. Pokiaľ zastával názor, ţe touto inou vadou je ním opakovane tvrdené prekročenie poučovacej povinnosti ţalobkyne súdmi nad rámec § 5 O.s.p., treba uviesť, ţe procesnú vadu tejto povahy treba povaţovať za relevantný dovolací dôvod, ktorý moţno úspešne uplatniť v procesne prípustnom dovolaní; sama takáto vada ale procesnú prípustnosť dovolania nezakladá. I keby teda prípadne v konaní na súdoch niţších stupňov došlo k procesnej vade (procesným vadám) subsumovateľnej pod uvedené ustanovenie, nezakladalo by to prípustnosť dovolania ţalovaného. Pre prípad, ţe namieta neúplnosť skutkových zistení 5 3 Cdo 63/2012 súdov (prehliadnutie, nezohľadnenie alebo nedostatočné zohľadnenie určitých skutočností, ktoré zo svojho pohľadu povaţuje za rozhodujúce), môţe ísť o námietku, ţe v konaní došlo k takejto „inej procesnej vade“. Aj v súvislosti s tým treba ale zopakovať, ţe s výskytom tejto procesnej vady, i keby k nej došlo (dovolací súd vec z tohto aspektu neskúmal), Občiansky súdny poriadok nespája prípustnosť dovolania. Formulácie obsiahnuté v dovolaní svedčia tieţ o tom, ţe dovolateľ spochybňuje správnosť procesu hodnotenia vykonaných dôkazov. K tomu dovolací súd uvádza, ţe nesprávnosť hodnotenia dôkazov nie je dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. (R 42/1993). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo účastníka konania doţadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Dovolanie je tieţ odôvodnené nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) v otázke dobromyseľnosti drţby spornej nehnuteľnosti (resp. jej časti) ţalobkyňou, doby vydrţania i spôsobu nadobudnutia vlastníctva. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce pouţil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)pouţili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde. Ţalovaný v dovolaní napadol aj výrok rozsudku odvolacieho súdu o náhrade trov prvostupňového i odvolacieho konania. Tieto výroky, i keď tvoriace súčasť rozsudku, majú povahu uznesenia (viď § 167 ods. 1 O.s.p). Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu o náhrade trov konania je ale v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. procesne neprípustné. Prípustnosť 6 3 Cdo 63/2012 dovolania ţalovaného v tejto časti by mohla zaloţiť iba procesná vada konania uvedená v § 237 O.s.p. (viď R 117/1999), vada tejto povahy ale v dovolacom konaní nevyšla najavo. Pokiaľ dovolateľ tvrdí, ţe rozsudok odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnený, ţe odvolací súd sa nevyporiadal s jeho námietkami, namieta existenciu procesnej vady uvedenej v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (viď R 111/1998). Takáto vada môţe byť úspešne uplatnená len v procesne prípustnom dovolaní (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 84/2012, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010 a 7 Cdo 36/2011). Ide o vadu, ktorá je povaţovaná za relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), prípustnosť dovolania ale nezakladá; v danom prípade bola uplatnená v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné. Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie ţalovaného je procesne neprípustné. Vzhľadom na to dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. bez toho, aby skúmal opodstatnenosť dovolania. V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov tohto konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
8. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
9. februára 2013 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková