Najvyšší súd Slovenskej republiky 3Sţp/25/2011 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudkýň JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci ţalobcov: 1/ E. H., bytom C., 2/ K. H., bytom C., 3/ P. H., bytom C., 4/ Bc. P. H., bytom D., zastúpení: JUDr. P. K., advokát so sídlom P., proti ţalovanému: Krajský stavebný úrad v Trnave, so sídlom Kollárova 8, Trnava, za účasti: 1/ J. V., bytom K. 2/ R. V., bytom K. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. KSÚ-OSP-00734/2010/Mi zo dňa 06.09.2010, o odvolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/97/2010- 92 zo dňa 09.06.2011, jednomyseľne r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/97/2010-92 zo dňa
- júna 2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. KSÚ- OSP-00734/2010/Mi zo dňa
- septembra 2010 v spojení s rozhodnutím Mesta Šamorín č. 324/2010-003/SOcÚ zo dňa
- mája 2010 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Ţalobcom 1 – 4 náhradu trov konania n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave zamietol ţalobu ţalobcov o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. KSÚ-OSP-00734/2010/Mi zo dňa 06.09.2010, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 71/1967 Zb.“) potvrdil rozhodnutie Mesta Šamorín č. 324/2010-003/SOcÚ zo dňa 10.05.2010 o umiestnení stavby „ P.“. Rozsudok odôvodnil tým, ţe ustanovenie § 60 zákona č. 71/1967 Zb. ukladá správnemu orgánu v stanovenom rozsahu preskúmať aj oneskorené odvolanie a vysporiadať 2 3Sţp/25/2011 sa s ním. S prihliadnutím na ustanovenie § 250i ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“), vzhľadom na zhodnosť dôvodov uvedených vo včas podanom odvolaní aj v oneskorene podaných odvolaniach tým, ţe sa ţalovaný nevysporiadával duplicitne s dôvodmi uvedenými v oneskorene podaných odvolaniach, nemohlo dôjsť k ujme na právach ţalobcov 2/, 3/, 4/ ako účastníkov správneho konania. Podmienky odstupových vzdialeností v zmysle ustanovenia § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických poţiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických poţiadavkách na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len ,,vyhláška č. 532/2002 Z.z.“), v nadväznosti na obmedzenia vyplývajúce z danosti stavebného pozemku, boli splnené. Architektonické poţiadavky boli vyhodnotené s poukazom na skutočnosť, ţe Urbanistická štúdia okolia Synagógy má len smerný charakter, nie je súčasťou územného plánu. V novom konaní ţalovaný v stanovisku zo dňa 31.08.2010 ţiadnu výhradu k vhodnosti realizácie pravého krídla stavby nevyslovil. Poţiadavka na denné osvetlenie a preslnenie susediacich budov je splnená, čo bolo preukázané predloţeným svetlotechnickým posudkom. Zákonné poţiadavky na osvetlenie a preslnenie budov nie je moţné automaticky aplikovať okrem obytných priestorov aj na parc. č. X., ktorá je podľa predloţeného listu vlastníctva evidovaná ako zastavané plochy a nádvoria so spôsobom vyuţitia dvor. Za neprimeraný zásah do súkromia a pohody bývania nemoţno povaţovať orientáciu kancelárskych okien s naprojektovaným zatienením. V konaní boli zabezpečené stanoviská príslušných dotknutých orgánov a organizácií. Za situácie, keď Urbanistická štúdia okolia Synagógy nie je súčasťou Územného plánu mesta Šamorín, nie je moţné bez ďalšieho poţadovať jej bezvýhradné dodrţiavanie. V odôvodnených prípadoch má stavebný úrad oprávnenie rozhodovať o umiestnení stavby aj v rozpore s nezáväznou urbanistickou štúdiou, ak posúdi, ţe je to v súlade s ostatnými záujmami chránenými zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 50/1976 Zb.“). Proti rozsudku krajského súdu podali ţalobcovia v zákonnej lehote odvolanie a navrhli, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/97/2010-92 zo dňa 09.06.2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ustanovení § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. je vymedzené, aká štandardná vzdialenosť medzi stavbami mala byť dodrţaná. Nejde o exaktné vyjadrenie, avšak určitý odrazový mostík môţe tvoriť ustanovenie § 6 ods. 3 predmetnej vyhlášky, ktoré medzi rodinnými domami minimalizuje odstup na 7 m a na 2 m od spoločných hraníc pozemkov. Nehnuteľnosti vo vlastníctve ţalobcov pritom sú v zmysle príslušného listu vlastníctva č. X. vedeného Správou katastra D. rodinnými domami, ibaţe s viacúčelovým vyuţitím. Súd prvého stupňa však vo svojom rozhodnutí nepoukazoval na túto štandardnú vzdialenosť medzi stavbami, ale na § 6 ods. 5 predmetnej vyhlášky, ktoré ustanovenie rieši inú neštandardnú vzdialenosť. Teda aj súd prvého stupňa de facto uznal, ţe vzdialenosť medzi plánovaným polyfunkčným domom a existujúcimi nehnuteľnosťami ţalobcov je v konkrétnom prípade neštandardná s poukazom na územný plán zóny resp. na nezáväznú urbanistickú štúdiu. Predmetná vyhláška pritom výslovne stanovuje, ţe neštandardný odstup musí byť zaloţený na výpočtoch a meraniach, nielen na územnom pláne zóny. S týmito výpočtami sa nielen krajský súd, ale ani stavebný úrad nevysporiadali, nepoukázali akými meraniami sa riadili pri povolení odchýlok od štandardu, resp. pri odobrení takéhoto postupu. Poukaz na to, ţe ţalovaný nemal námietku k vhodnosti realizácie stavby je nepostačujúci. Ţalobcovia povaţujú vzdialenosť medzi budovami za nedostatočnú, nevyhovujúcu poţiadavkám § 6 ods. 1 a 5 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Poukazovali najmä na podstatné zníţenie vyuţiteľnosti svojich pozemkov, zníţenie osvetlenia nielen susedných stavieb, ale najmä pozemkov, značné zníţenie kvality bývania. 3 3Sţp/25/2011 Ţalovaný ani účastníci konania sa k odvolaniu ţalobcov nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcov (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a následne po tom, ako bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým podľa § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. zmenil rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/97/2010-92 zo dňa 09.06.
- Mesto Šamorín rozhodnutím č. 324/2010-003/SOcÚ zo dňa 10.05.2010 umiestnilo stavbu – P. na pozemku parc. č. X. od hranice pozemku parc. č. X. na vzdialenosť 2,00 m (ľavé krídlo stavby), od hranice pozemku parc. č. X. na vzdialenosť 1,50 m (pravé krídlo a stredná časť stavby), od hranice pozemku parc. č. X. na vzdialenosť 5,063 m, od hranice pozemku parc. č. X. na vzdialenosť 3,00 m. V podmienkach na umiestnenie stavby určilo poţiadavky na výškové umiestnenie stavby tak, ţe hrebeň strechy v najvyššej úrovni bude vo výške + 9,400 m a výška rímsy strechy v najvyššej úrovni bude vo výške + 6,40 m. Objekt má pozostávať z troch podlaţí: parkovacie priestory, obchodné priestory a obytné podlaţie, na ktorom má byť 5 bytových jednotiek, kancelárske priestory s terasou, skladom, kuchynkou a sociálnym zariadením. Podstatnou námietkou ţalobcov bola skutočnosť, ţe umiestnením stavby účastníkov konania neboli dodrţané štandardné vzdialenosti odstupov stavieb podľa § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a ţe stavba je umiestnená v rozpore s Urbanistickou štúdiou okolia synagógy, a to pokiaľ ide o výšku stavby a dĺţku pravého krídla. Najvyšší súd zistil ako dôvodné námietky týkajúce sa umiestnenia stavby vo vzťahu k susednému pozemku parc. C-KN č. X. kat. úz. Š. Ustanovenie § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. upravuje poţiadavky na odstupy stavieb. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m (§ 6 ods. 3 veta druhá vyhlášky č. 532/2002 Z.z.). Dodrţanie vzdialenosti od spoločných hraníc pozemkov sa nevyţaduje v stiesnených územných podmienkach, ak v ţiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností (§ 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.). Podľa územného rozhodnutia vzdialenosť stavby od hranice pozemku parc. č. X., na ktorom je postavený rodinný dom ţalobcov, má byť 1,5 m. Táto odstupová vzdialenosť nespĺňa zákonný limit ustanovenia § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. V danom prípade stiesnené územné podmienky neboli správnym orgánom tvrdené, ani preukázané. Z rozhodnutia správneho orgánu nie je zrejmé, prečo nebolo moţné námietke ţalobcov vyhovieť a odstupovú vzdialenosť dodrţať zmenou dispozície stavby, keď ustanovenie § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. predstavuje iba zákonné minimum, ktoré je nevyhnutné v záujme vlastníkov susedných pozemkov rešpektovať. Zachovanie pohody bývania je v územnom konaní skutkovo významná okolnosť, ktorá je ovplyvňovaná najmä vzájomnými odstupmi stavieb, ale aj ďalšími faktormi. Posudzovanie pohody bývania sa musí skúmať vţdy autonómne v zmysle § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a je potrebné prihliadať aj na zásadu proporcionality medzi oprávnenými záujmami stavebníkov a vlastníkov susedných pozemkov. V územnom konaní zostala spornou skutková otázka, či pohoda ţalobcov nebude narušená realizáciu polyfunkčnej stavby v navrhovanom rozsahu, a to aj s poukazom na stanovisko Krajského stavebného úradu v Trnave, odbor územného plánovania č. KSÚ-OÚP-00823/2009/Ti zo dňa 13.10.2009, v ktorom z urbanisticko-architektonického hľadiska neodporučil realizovať pravé krídlo 4 3Sţp/25/2011 objektu. Týmto stanoviskom sa správne orgány v konaní po zrušení pôvodného rozhodnutia o umiestnení stavby nezaoberali. Najvyšší súd zistil, ţe navrhovaným pravým krídlom objektu má dôjsť k obostavaniu pozemku parc. C-KN č. X., k.ú. Š. do tvaru písmena „U“ a tým pozemok zásadne mení svoju uţívaciu funkciu. Dochádza k faktickému stavu vytvoreniu átria k navrhovanej stavbe. Navrhovaným umiestnením stavby pozemok nepriamo mení svoju úţitkovú hodnotu v prospech stavby, a to i napriek skutočnosti, ţe okná majú byť zasklené „mliečnym sklom“. Tento stav zjavný zo zakreslenej situácie. Najvyšší súd tu vidí narušenie princípu proporcionality medzi vlastníkmi dvoch pozemkov, ktorý musí byť pri výklade § 6 vyhl. č. 532/2002 Z.z. v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR zohľadnený. Zamietnutie námietky účastníka v stavebnom konaní s tým, ţe platné slovenské STN predpisujú poţiadavky na preslnenie a denné osvetlenie iba na obytné miestnosti a nie na záhrady (pozemok parc. č. X. k.ú. Š.) odporuje hore uvedenému princípu proporcionality. Predmetom územného konania je aj architektonické a urbanistické riešenie stavby, najmä výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb a jej súlad s podkladmi územného rozhodnutia, ktorými sú územné plány obcí a zón (§ 37 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb.). Najvyšší súd sa nestotoţnil s názorom správnych orgánov, ţe urbanistická štúdia má len smerný charakter a nie je záväzná. Urbanistická štúdia môţe v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. územný plán aj meniť, dopĺňať resp. riešiť špecifické problémy v území. V takomto prípade je podkladom územného rozhodnutia, a preto je nevyhnutné preskúmať súlad podmienok na umiestnenie stavby s urbanistickou štúdiu. Práve urbanistické štúdie garantujú zachovanie princípu proporcionality pri výkone stavebného práva vlastníkov. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcom, ktorí mali úspech v konaní, nepriznal právo na ich náhradu, pretoţe si právo na náhradu trov konania neuplatnili. Súd takýto prejav vôle ţalobcov z obsahu spisu nezistil. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
- októbra 2012 JUDr. Ivan R U M A N A, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková