← Slovensko

o vylúčenie veci z KP

Najvyšší súd 4 Obo 42/2012 Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Priecelovej a členiek senátu JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Gabriely Mederovej, v právnej veci ţalobcov: 1/ H., s. r. o., so sídlom: L., IČO: X., 2/ T., spol. s r. o., so sídlom: S. IČO: X., 3/ V. H., nar. X., bytom: L., 4/ K., s. r. o., so sídlom: Š., IČO: X. všetci zast. advokátom JUDr. A. F., so sídlom: Š., proti ţalovanému: JUDr. M. U., správca konkurznej podstaty úpadcu D. P. P., štátny podnik v likvidácii, so sídlom: H., IČO: X. o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Cbi/132/2005-122 zo dňa

  1. apríla 2012, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Cbi/132/2005-122 zo dňa
  2. apríla 2012 p o t v r d z u j e . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 9Cbi/132/2005-122 zo dňa
  4. 2012 vylúčil z konkurznej podstaty úpadcu D. P. P., š. p. v likvidácii, H., IČO: X. nehnuteľnosti leţiace v K. v kat. úz. S., zap. na LV č. X. ako parc. č. X. (zast. plocha – 385 m2) a dom súp. č. X. leţiaci na parc. č. X. (ďalej tiež ako sporné nehnuteľnosti), a to v ½-ine. Súčasne ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť trovy ţalobcom na účet ich právneho zástupcu vo výške 420,55 eur do troch dní od jeho právoplatnosti. 2 4 Obo 42/2012 Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa
  6. 1999, č. k. 2K/66/99-3 vyhlásil na majetok dlţníka D. P. P., štátny podnik v likvidácii, konkurz a za správcu konkurznej podstaty ustanovil ţalovaného. Uznesením zo dňa
  8. 2005, č. k. 2K/66/99-164 Krajský súd v Košiciach vyzval ţalobcov, aby do 10 dní od doručenia uznesenia podali ţalobu proti ţalovanému o vylúčenie veci z konkurznej podstaty. V priebehu konania pôvodní ţalobcovia previedli svoje podiely na terajších ţalobcov, o čom svedčí kúpna zmluva a výpis z listu vlastníctva č. X. zo dňa
  11. Zámenu účastníkov na strane ţalobcu súd uznesením povolil. Prvostupňový súd ďalej uviedol, ţe pôvodná vlastníčka sporných nehnuteľností Dr. J. H., tieto nadobudla dňa
  13. 1995 v rámci draţby a od tej doby vstúpila aj do drţby sporných nehnuteľností. V drţbe pokračovali všetci jej právni nástupcovia, vrátane terajších ţalobcov, a to prostredníctvom nájomcu, ktorému boli a sú sporné nehnuteľnosti prenajaté. V liste vlastníctva sú ako spoluvlastníci v jednej polovici vedení ţalobcovia, úpadca nie je vedený ani len ako spoluvlastník. Spoluvlastníkom druhej polovice predmetných nehnuteľností je MVDr. I. V., a to na základe rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa
  15. 2000, sp. zn. 11C/1318/1997 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa
  17. 2002, č. k. 16Co/271/2001-
  18. Dňa
  20. 2005 ţalovaný nehnuteľnosti zapísal do súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Súd prvého stupňa poukázal na § 19 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV) a uviedol, ţe vylučovacie ţaloby sa spravidla opierajú o vlastnícke práva tak, ako aj v prejednávanom prípade. Ţalobcovia preukázali, ţe sú zapísaní ako vlastníci predmetných nehnuteľností v ½-ine. Ich právna predchodkyňa získala vlastníctvo v draţbe podľa § 299 Obchodného zákonníka (ďalej len Obch. zák.), na základe ktorej bola zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastníčka. Súdmi však bolo neskôr konštatované, ţe vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam právna predchodkyňa ţalobcov nemohla v draţbe podľa § 299 Obch. zák. nadobudnúť, pretoţe v rozhodnom období bolo moţné nadobudnúť vlastníctvo len spôsobom taxatívne upraveným v ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), keďţe neexistovala osobitná právna úprava nadobudnutia vlastníctva pri verejných draţbách konaných podľa § 299 ods. 2 Obch. zák. Preto v tomto prípade k nadobudnutiu vlastníctva draţbou nedošlo. 3 4 Obo 42/2012 V ďalšom súd prvého stupňa poukázal na § 134 ods. 1, ods. 3 OZ a uviedol, ţe drţba ţalobcov, resp. priamych predchodcov začala dňa
  22. 1995 na základe príklepu na draţbe. Túto nehnuteľnosť uţívajú doposiaľ, v dôsledku ktorej skutočnosti bola prvá podmienka vydrţania naplnená dňa
  25. V čase vstupu do uţívania (po draţbe) ţalobcovia (resp. ich právni predchodcovia) nemali dôvod pochybovať o tom, ţe sú vlastníkmi nehnuteľností, aj keď za jej právny titul povaţovali príklep na draţbe. Zdôraznil, ţe v prípade draţby sa vlastníctvo nadobúda udelením príklepu. Za tejto situácie ţalobcovia, resp. ich právna predchodkyňa i pri zachovaní náleţitej opatrnosti, ktorú moţno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na kaţdom subjekte poţadovať, bola presvedčená, ţe predmet draţby je jej vlastníctvom a ţe jej taký právny titul svedčí. Dobromyseľnosť mohol účinne nabúrať (rušiť) len ten, komu by inak svedčilo vlastnícke právo. Za takýto subjekt moţno povaţovať iba úpadcu, resp. správcu konkurznej podstaty. Tento nabúral dobromyseľnosť tým, ţe dňa
  27. 2005 zaradil nehnuteľnosti do konkurznej podstaty. Stalo sa tak však aţ po uplynutí desaťročnej vydrţacej lehoty, ktorá uplynula dňa
  30. Za relevantné nabúranie dobromyseľnosti nemoţno povaţovať ţalobu MVDr. V., keďţe tento nie je osobou majúcou právny záujem na veci (dobromyseľnosť nemôţe namietať hocikto). Pokiaľ je dohoda o vydaní veci z úpadcu na MVDr. V. neplatná, nemoţno MVDr. V. povaţovať za právneho nástupcu úpadcu tak, ako to tvrdí ţalovaný. MVDr. V. nemoţno povaţovať za účinného rušiteľa drţby uţ aj s poukazom na to, ţe tento bol so svojím nárokom (v tejto časti) pred súdom neúspešný. Na rušenie MVDr. V. teda nemoţno prihliadnuť a nemá pre rozhodnutie právny význam. Vychádzajúc z uvedených zistení súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobcovia preukázali nadobudnutie vlastníctva k polovici sporných nehnuteľností vydrţaním (nie draţbou, ktorá len preukazuje dobromyselnosť), preto súd vylúčil tieto nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešným ţalobcom priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 420,55 eur za 2 úkony právnych sluţieb v roku 2005, 3 právne úkony v roku 2009 a 2 právne úkony v roku 2012, vrátane reţijných paušálov, v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov. 4 4 Obo 42/2012 Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalovaný (ďalej tiež ako odvolateľ) argumentujúc, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), súčasne ţe rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ţalovaný vo svojom odvolaní poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. 11C 1318/97-171 zo dňa
  32. 2000, ktorým súd určil, ţe výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností je MVDr. I. V. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 16Co/271/01-259 zo dňa
  34. 2002 prvostupňový rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu MVDr. V. o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v rozsahu prevyšujúcom ½ zamietol. Nehnuteľnosti boli MVDr. V. vydané D. P. P., š. p., na základe dohody o vydaní veci podľa zákona č. 87/1991 Zb. (registrovanou Štátnym notárstvom K. - mesto dňa
  36. 1992 pod č. R VI 66/92). Na predmetné nehnuteľnosti MVDr. V. ako konateľ spoločnosti C., s. r. o., K., uzavrel s bankou B., a. s., podľa § 151a a nasl. OZ záloţnú zmluvu, ktorou bol zabezpečený úver. Z dôvodu, ţe menovaná spoločnosť záväzky z úverovej zmluvy riadne nesplnila, banka B., a. s., ako veriteľ, predala zaloţené nehnuteľnosti na verejnej draţbe podľa § 299 ods. 2 Obch. zák. Vydraţiteľkou nehnuteľností sa stala MUDr. J. H., rod. Š., nar. X. bytom: Š.K. Vo vzťahu k postupu Katastrálneho úradu v K., Správa katastra K., ktorý podľa § 7 ods. 1 zákona č. 265/1992 Zb. vykonal v katastri nehnuteľností záznam, ţalovaný uviedol, ţe tento záznam mohol vykonať len vtedy, ak by to osobitný predpis upravoval. Keďţe však osobitný predpis upravujúci prevod vlastníckeho práva pri predaji nehnuteľnosti na draţbe podľa § 299 ods. 2 Obch. zák. neexistuje, mohol katastrálny úrad len povoliť vklad podľa § 2 zákona č. 265/1992 Zb. na základe zmluvy. Ţalovaný v ďalšom poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 13Co 278/98-132 zo dňa
  38. 1999, vo vzťahu ku ktorému uviedol, ţe zásah do vlastníckeho práva výkonom záloţného práva sa môţe uskutočniť iba v rozsahu účelu, pre ktorý bolo záloţné právo zriadené. Teda i pri postupe podľa § 299 ods. 2 Obch. zák. sa musí rešpektovať podstata inštitútu záloţného práva ako inštitútu hmotnoprávneho a mať 5 4 Obo 42/2012 na zreteli, ţe jeho výkon je inštitútom procesným. Ust. § 299 ods. 2 Obch. zák. dovoľuje zástavnému veriteľovi vydraţiť nehnuteľnosť „z voľnej ruky“, avšak toto právo nemôţe byť realizované inak, neţ legálnym procesom. Skutočnosť, ţe MUDr. J. H. (vydraţiteľka), ani jej právni nástupcovia vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nenadobudli a ich zápisy na LV č. X. sú neplatné, potvrdzuje aj Katastrálny úrad v K. vo svojej odpovedi č. PO983/2009-AF19 zo dňa
  40. 2009 na ţiadosť MVDr. V. o prešetrenie postupu pri zápisoch prevodu majetkových práv k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X. Po preskúmaní všetkých prevodov, týkajúcich sa nehnuteľností zaevidovaných na označenom liste vlastníctva, menovaný úrad zistil, ţe osvedčenie notára o priebehu verejnej draţby podľa § 299 ods. 2 Obch. zák. č. N 38/95, Nz 37/95, vydané podľa zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, nebolo verejnou listinou, spôsobilou na zápis do katastra nehnuteľností záznamom. Neplatnými právnymi úkonmi boli potom aj prevody vlastníckeho práva z vlastníčky MUDr. J. H. na ďalších nadobúdateľov. Ţalovaný ďalej poukázal na predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 9Cbi/132/2005-62 zo dňa
  42. 2009, ktorým súd sporné nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu vylúčil, a to v ½-ine. Na odvolanie ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky predmetný rozsudok uznesením č. k. 5 Obo 108/2009-108 zo dňa
  44. 2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný v dovolaní poukázal na právny názor vyslovený odvolacím súdom v jeho uznesení, majúc za to, ţe súd prvého stupňa tento nerešpektoval a bez vykonania nariadeného dokazovania rozhodol napadnutým rozsudkom o vylúčení sporných nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu z tých istých dôvodov, ako vo svojom skoršom rozsudku zo dňa
  47. Ţalovaný má za to, ţe v prejednávanom prípade nebol dodrţaný zákonný postup pri nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, preto sa podľa jeho názoru jedná o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. Uviedol, ţe absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči kaţdému. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nie je moţné konvalidovať dobromyseľnosťou, a teda v takomto prípade vydrţanie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam nie je moţné. 6 4 Obo 42/2012 K odvolaniu ţalovaného sa písomne vyjadrili ţalobcovia (č. l. 135 - 136), ktorí navrhli napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť a ţalovaného zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 66,32 eur. Ţalobcovia vo svojom vyjadrení uviedli, ţe pokiaľ nebol dodrţaný postup, súvisiaci s draţobným predajom, môţe to znamenať len toľko, ţe vlastnícke právo týmto pôvodne zamýšľaným spôsobom nemohli ich právni predchodcovia nadobudnúť. Samo osebe to však nevylučuje moţnosť nadobudnutia vlastníckeho práva iným spôsobom (na základe iného právneho titulu). Poukázali na súdnu prax, v ktorej je beţné, ţe ak dôjde k uzavretiu neplatnej ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, túto treba povaţovať za absolútne neplatný právny úkon. Napriek tomu sa však pripúšťa, ţe nadobúdajúca osoba sa stala vlastníkom dobromyseľnou nerušenou drţbou nasledujúcou po absolútne neplatnom právnom úkone. Právny názor ţalovaného o tom, ţe absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemoţno konvalidovať dobromyselnosťou, povaţujú ţalobcovia za neakceptovateľný. Majú za to, ţe nerušenou dobromyseľnou drţbou, trvajúcou najmenej po zákonom predpísanú dobu, moţno vlastnícke právo nadobudnúť aj napriek tomu, ţe pôvodne zamýšľaný právny úkon (ktorým malo k nadobudnutiu vlastníctva dôjsť), sa ukázal byť ako absolútne neplatný. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) po zistení, ţe odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, § 204 ods. 1 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O. s. p.), preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Predmetom konania je vylučovacia ţaloba, ktorou sa ţalobcovia domáhajú, aby súd z konkurznej podstaty úpadcu D. P. P., štátny podnik v likvidácii, so sídlom: H.P., IČO: X.X. vylúčil nehnuteľnosti leţiace v K. v kat. úz. S., zapísané na LV č. X. ako parcela č. X. (zast. plocha o výmere 385 m2) a dom súpisné č. X., leţiaci na parcele č. X., a to v ½-ine. Podľa § 6 ods. 1 ZKV, majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu. 7 4 Obo 42/2012 Podľa § 19 ods. 1 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. Podľa § 19 ods. 2 ZKV, súd uloţí tomu, kto uplatňuje, ţe sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal ţalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, ţe ţaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, ţe vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 2K/66/99-3 zo dňa
  49. 1999 vyhlásil na majetok dlţníka - D. P. P., štátny podnik v likvidácii, konkurz. Týmto dňom sa stal z dlţníka úpadca. Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený ţalovaný - JUDr. M. U., ktorý dňa
  51. 2005 zapísal sporné nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Na námietku pôvodných ţalobcov (ktorými boli Ing. M. H., V. H., Ing. M. H., Ing. P. H., MVDr. J. H. a Ing. S. L.), Krajský súd v K. uznesením č. k. 2K 66/99-164 zo dňa
  53. 2005 vyzval ţalobcov, aby v lehote do 10 dní od doručenia uznesenia podali ţalobu proti ţalovanému o vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu. Vyplývajúc z výpisu z listu vlastníctva č. X., ţalobcovia sú spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností v jednej polovici; spoluvlastníkom druhej polovice je MVDr. I. V., nar. X., a to na základe rozsudku Okresného súdu Košice II, č. k. 11C 1318/97-171 zo dňa
  55. 2000, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 16Co/271/01-259 zo dňa
  58. Odvolateľ vo svojom odvolaní prvostupňovému súdu vytkol, ţe nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu, vyslovený v jeho predchádzajúcom zrušujúcom uznesení č. k. 5 Obo 108/2009-108 zo dňa
  60. 2010 a sporné nehnuteľnosti vylúčil z konkurznej podstaty úpadcu bez toho, aby vo veci vykonal dokazovanie, nariadené ohľadne platnosti, resp. neplatnosti nadobudnutia vlastníckeho práva ţalobcami, resp. ich právnymi predchodcami v rámci draţby, uskutočnenej podľa § 299 ods. 2 Obch. zák. v znení platnom v čase realizácie draţby. 8 4 Obo 42/2012 S uvedenou námietkou ţalovaného súhlasiť nemoţno, pretoţe súd prvého stupňa otázku platnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam skúmal, a to so zreteľom na ich vydrţanie ako jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona. Prvostupňový súd správne posúdil tak predpoklady vydrţania, ako aj moment začatia plynutia vydrţacej doby, ako aj jej uplynutie. Ţalobcovia sporné nehnuteľnosti nadobudli od pôvodných ţalobcov na základe kúpnej zmluvy V-11884/2008 zo dňa
  62. 2008, uzavretej podľa § 588 a nasl. OZ. Vo vzťahu k nadobudnutiu týchto nehnuteľností ich právnou predchodkyňou, Dr. J. H. – kúpou v draţbe dňa
  64. 1995 podľa § 299 OZ, súd prvého stupňa skonštatoval, ţe v predmetnom prípade k nadobudnutiu jej vlastníctva draţbou nedošlo, a to s poukazom na § 132 ods. 1 OZ, ktorý osobitnú úpravu nadobudnutia vlastníctva pri verejných draţbách, konaných podľa § 299 ods. 2 Obch. zák. neobsahoval, a teda v rozhodnom období bolo moţné nadobudnúť vlastníctvo len spôsobom taxatívne upraveným v ust. § 132 ods. 1 OZ. Je nesporné, tak ako to uvádza vo svojom odvolaní aj ţalovaný, ţe absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči kaţdému. Súd musí na absolútnu neplatnosť vţdy prihliadať. Nemoţno však súhlasiť s názorom ţalovaného, ţe nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam nie je moţné získať ani vydrţaním. Problematiku vydrţania upravuje Občiansky zákonník v § 134 ods. 1, ktorý ustanovuje, ţe oprávnený drţiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretrţite v drţbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do tejto doby sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej drţbe právny predchodca (§ 134 ods. 3 OZ). Vydrţanie predstavuje osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege), za splnenia zákonom predpokladaných podmienok, ktorými sú spôsobilý predmet vydrţania, oprávnenosť drţby a nepretrţitosť drţby počas celej zákonom stanovenej doby. 9 4 Obo 42/2012 Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je drţiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, ţe mu vec alebo právo patrí, je drţiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, ţe drţba je oprávnená. Skutočnosť, či drţiteľ veci je dobromyseľný alebo nedobromyseľný, je treba hodnotiť ako objektívne kritérium (a teda nielen zo subjektívneho hľadiska ako osobné presvedčenie samotného drţiteľa veci). Okolnosti, z ktorých moţno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať drţiteľ veci (nadobúdací titul, i keď neplatný). V prípade pochybností o tom, či ide o drţbu oprávnenú, platí vyvrátiteľná právna domnienka, ţe drţba je oprávnená. Ten, kto dobromyseľnosť drţiteľa popiera, má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej drţby. Výsledkom splnenia všetkých zákonom poţadovaných predpokladov vydrţania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydraţiteľom, a to okamihom uplynutia vydrţacej doby. Vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam ţalobcami (resp. ich právnymi predchodcami), a to vydrţaním, je relevantné, ţe sporné nehnuteľnosti po tom, ako ich od
  66. 1995 začali uţívať na základe príklepu na draţbe, uţívali ako dobromyseľní drţitelia. I keď táto drţba nasledovala po absolútne neplatnom právnom úkone, nemoţno poprieť, ţe išlo o nerušenú dobromyseľnú drţbu po dobu predpísanú zákonom, t. j. desať rokov, ktorá uplynula dňa
  68. 2005 (teda ešte pred zaradením nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty úpadcu dňa
  70. 2005). Ţalobcovia (ich právni predchodcovia) totiţ tieto nehnuteľnosti uţívali v dobrej viere, ţe im patria, a teda ţe sú ich vlastníctvom. Vo vzťahu k draţbe preto prvostupňový súd správne zdôraznil, ţe táto je významná vo vzťahu k dobromyseľnosti pri vydrţaní predmetných nehnuteľností ţalobcami, resp. ich priamymi predchodcami počnúc od
  72. 1995 na základe príklepu na draţbe. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďţe ţalobcovia nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vydrţaním preukázali, v dôsledku ktorej skutočnosti prvostupňový súd tieto z konkurznej podstaty úpadcu vylúčil, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, stotoţňujúc sa s jeho správnosťou v zmysle § 219 O. s. p. potvrdil ako vecne správne. 10 4 Obo 42/2012 O trovách odvolacieho konania rozhodne odvolací súd samostatným uznesením v zmysle § 214 ods. 5 O. s. p. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  73. novembra 2012 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.