1 OSP tak, že neúspešného žalovaného zaviazal uhradiť trovy konania v sume 245 830,- Sk úspešným žalobcom. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 1Obo/81/2008, 1Obo/85/2008-211, z
Stotožňujúc sa s právnym záverom prvostupňového súdu konštatoval, že žalovaný v konaní nepreukázal neplatnosť zmluvy o prevode práv k predmetnej nehnuteľnosti uzavretej medzi žalobcami v I. a II. rade ako kupujúcimi a spoločnosťou P. S., spol. s. r. o., ako predávajúcim, zo dňa
1 OSP proti rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, pričom ich napáda z dôvodu uvedeného v § 243f ods. 1 písm.
, § 243f, § 243g, § 243h OSP, preskúmal rozhodnutia odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa, ako aj konania, ktoré im predchádzali, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (243a ods. 1 pred bodkočiarkou OSP) v napadnutom rozsahu
2 v spojení s § 242 ods. 1 OSP, a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné. Dovolací súd pri tomto preskúmaní zistil, že závery generálneho prokurátora vyplývajú z obsahu spisu a aj po právnej stránke sú správne. Dostatočne nimi preukázal, že 5 1MObdoV/6/2010 napadnutými rozhodnutiami prvostupňového i odvolacieho súdu bol porušený zákon nedôsledným riadením sa týchto súdov zákonnými ustanoveniami § 1, § 2, § 3, § 125, § 157 ods. 2 OSP, § 39 Občianskeho zákonníka, § 6 ods. 1, ods. 2, § 19 ZKV. Boli tak splnené zákonné predpoklady pre dôvodné podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom obsiahnuté v ustanovení § 243f ods. 1 písm. b) a c) OSP v spojení s ustanovením § 243e ods. 1 OSP.
1 OSP, ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.
2 OSP, mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím alebo osoba poškodená týmto rozhodnutím súdu namieta. V zmysle § 243f ods. 1 OSP môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že:
1 písm.
1 písm. b) OSP, mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Inou vadou konania
citovaného ustanovenia § 243f ods. 1 písm. b) OSP, na ktorú musí dovolací súd prihliadať, aj keď nie je v dovolaní, resp. mimoriadnom dovolaní, namietaná, je procesná vada, ktorá, na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 OSP, nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom je vecná nesprávnosť rozhodnutia. Medzi takéto vady patrí skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Bratislave z 24. septembra 2003 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu S. V.. Správca konkurznej podstaty zaradil do súpisu konkurznej podstaty aj byt č. 43 na piatom podlaží, ktorý bol
listu vlastníctva č. X. Katastrálneho úradu v B., Správa katastra B. IV, zapísaný ako vlastníctvo žalobcov v I. a II. rade. Dôvodom zaradenia predmetnej nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty bola skutočnosť, že táto bola predmetom prevodu súboru nehnuteľností nachádzajúcich sa v polyfunkčnom objekte postavenom na uliciach K., X., X., M., X., X., X. a C., X. v B. zo S. V. na spoločnosť A., spol. s. r. o., na základe zmlúv o postúpení práv a povinností z
2 ZKV žalobu o vylúčenie nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu. Žalovaný v konaní tvrdil, že sporná nehnuteľnosť bola do súpisu konkurznej podstaty zapísaná právom.
jeho mienky sa jedná o absolútne neplatné právne úkony a žiadal, aby sa súd zaoberal otázkou platnosti celého komplexu zmlúv, ktorými bol prevádzaný majetok úpadcu na tretie osoby, ako aj otázkou platnosti prevodov práv na nadobudnutie sporného nebytového priestoru, a tiež právnou povahou zmlúv, ktoré predchádzali nadobudnutiu spornej nehnuteľnosti. Zhodne s názorom vysloveným v mimoriadnom dovolaní aj dovolací súd konštatuje, že oba súdy nižších stupňov sa v odôvodnení svojich rozhodnutí správne zaoberali otázkou vlastníctva ako prejudiciálnou otázkou. Vyvodili totožné právne závery, že žalovaný nepreukázal relevantné skutočnosti, ktoré by boli dostatočným základom pre záver súdu o neplatnosti už v poradí prvého prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam S. V., ktorého nadobúdateľom sa stala spoločnosť A., spol. s. r. o., pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Uvedený argument súdov však neobstojí. Tak v konaní pred prvostupňovým súdom, ako aj v konaní pred súdom odvolacím, absentuje náležité vysporiadanie sa s otázkou absolútnej neplatnosti uzatvorených zmlúv týkajúcich sa prevodu majetku S. V. v súvislosti s ich rozporom s dobrými mravmi, nakoľko práve takéto právne relevantné skutočnosti boli v konaní preukazované žalovaným na podporu jeho tvrdení. Z listinných dôkazov tvoriacich súčasť spisového materiálu je zjavné, že upozorňoval najmä na to, že vzápätí po prvom prevode majetku S. V. na spoločnosť A., spol. s. r. o., za ktorý nebola touto obchodnou spoločnosťou zaplatená kúpna cena, ju táto spoločnosť v časovom horizonte 6, resp. 12, dní od nadobudnutia bezplatne previedla na ďalšie štyri personálne prepojené spoločnosti, a následne tieto ďalej na iné právnické a fyzické osoby bez toho, aby S. V. získala z predaja čo i len nepatrnú odplatu v podobe finančného obnosu. Za účelom preukázania personálnej prepojenosti argumentoval žalovaný tým, že pri prvom prevode majetku z S. V. na spoločnosť A., spol. s. r. o., konal v mene predávajúceho JUDr. P. Z., predseda predstavenstva. Identická osoba podpisovala v pozícii prevodcu následne zmluvu o prevode majetku ako štatutárny zástupca spoločnosti P., spol. s. r. o., ktorý získala od spoločnosti A., spol. s. r. o., 8 1MObdoV/6/2010 na tretiu osobu. Na spoločnosť P., spol. s. r. o. bol majetok zo spoločnosti A., spol. s. r. o., prevedený bezodplatne. Prirodzene je nesporné, že personálne prepojenie pri uzatváraní kúpnych zmlúv nemôže byť dôvodom na rezultát o ich absolútnej neplatnosti. V danej veci však zostalo dokazovaním nepreukázané tvrdenie žalovaného, že absolútna neplatnosť uvedených prevodov spočívala v zhodnom a účelovom konaní osôb podieľajúcich sa na týchto transakciách, na základe organizovaného, vopred pripraveného, tzn. úmyselného, konania osôb, konajúcich v súčinnosti s vtedajšími štatutárnymi zástupcami úpadcu, ktorých cieľom bolo poškodiť žalovaného a jeho veriteľov. Povinnosťou súdov bolo preukázať, či sú, resp. nie sú, tieto zmluvy z uvedených dôvodov zaťažené absolútnou neplatnosťou pre ich rozpor s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Dovolací súd je totožného názoru, aký bol prezentovaný i v mimoriadnom dovolaní, že z dôvodu náležitého posúdenia tejto otázky nie je možné brať na zreteľ len písomné vyjadrenia R. M., ale bolo žiaduce vykonať dokazovanie výsluchom R. M., ako konateľa, v tom období existujúcej jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným od 24. októbra 2001, so základným imaním 200 000,- Sk, ktorá za svoje záväzky ručila len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Napriek jeho písomnému vyhláseniu ako ručiteľa, ktorým sa v zastúpení uvedenej spoločnosti zaviazal uhradiť a uspokojiť pohľadávku S. V. v celkovej výške 34 898 922,- Sk, malo sa dokazovanie uberať smerom k zisteniu, či v kontexte uvedených skutočností, v spojitosti s bezodplatným prevodom celého majetku získaného zo S. V., nevykazuje jeho konanie v zastúpení tejto spoločnosti rozpor s dobrými mravmi. Pri rozhodovaní o excindačnej žalobe vychádzali konajúce súdy zo stavu vlastníckeho práva zapísaného v katastri nehnuteľností bez zreteľa na objasnenie tvrdení žalovaného, ktorými vyvracal domnienku hodnovernosti tohto zápisu. V tejto súvislosti je na mieste ozrejmenie, že správca konkurznej podstaty je povinný zaradiť vec do súpisu konkurznej podstaty vždy, ak zistí akékoľvek skutočnosti odôvodňujúce, že vec patrí alebo môže patriť do konkurznej podstaty, a to aj vtedy, ak vlastníctvo úpadcovi
listu vlastníctva nesvedčí. V súdenej veci skutočnosť, že nehnuteľnosť je v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastníctvo žalobcov v I. a II. rade ešte neznamená, že je zapísaná právom. Vklad alebo zápis v katastri nehnuteľností síce zakladá vlastnícke právo, ale toto nie je nemeniteľné. Platí iba dovtedy, pokým sa nepreukáže opak. V rámci správneho konania skúma kataster 9 1MObdoV/6/2010 nehnuteľností len formálne zákonom predpísané náležitosti návrhu, avšak neskúma platnosť alebo neplatnosť zapisovaného právneho úkonu. Preto možno vyvodiť záver o nesprávnom postupe konajúcich súdov, keď považovali zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností za nespochybniteľný dôkaz bez toho, aby sa zaoberali dôkazmi, ktoré mohli túto domnienku vyvrátiť. Riadne posúdenie a rozhodnutie danej veci si vyžaduje vykonanie dokazovania o skutočnostiach preukazujúcich, či išlo o platné alebo neplatné nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcami v I. a II. rade, a posúdenie otázky, či sa pri celom súbore zmlúv, ktorými bol prevedený majetok úpadcu na tretie osoby, jednalo o absolútne neplatný právny úkon, ako otázky predbežnej. Bez vykonania dokazovania ohľadne žalovaným namietaných skutočností nie je možné ustáliť, že nehnuteľnosť bola do súpisu zaradená neoprávnene, a bez ďalšieho dokazovania zo súpisu konkurznej podstaty ju vylúčiť. Uplatnenie excindačnej žaloby je na mieste tam, kde je sporné právo k veci. Preto sa nemôže rozhodnutie súdu obmedziť len na zápis vlastníctva na liste vlastníctva. Opačný záver by viedol k tomu, že správca konkurznej podstaty by bol oprávnený zaradiť do súpisu konkurznej podstaty iba takú nehnuteľnosť, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva úpadcu, čo by znamenalo rozpor so ZKV, ako aj s účelom a zmyslom konkurzného konania. Majúc na zreteli ozrejmenie uvedených skutočností, bude žiaduce, aby sa súd prvého stupňa vysporiadal s vytknutými nedostatkami. Všetky vyššie opísané skutočnosti zakladajú opodstatnenosť podania mimoriadneho dovolania v zmysle ustanovenia § 243e OSP v spojení s ustanoveniami § 243f ods. 1 písm. b) a c) OSP. Na základe uvedených dôvodov dovolací súd zrušil napadnuté rozsudky oboch súdov nižších stupňov
2 veta prvá, ods. 3 veta prvá OSP a § 243b ods. 4 za bodkočiarkou OSP v spojení s § 243i ods. 2 OSP a v zmysle § 243b ods. 3 veta druhá OSP v nadväznosti na § 243i ods. 2 OSP vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa, ktorý spravujúc sa viazanosťou právneho názoru dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá OSP), bude v zmysle § 243d ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 243i ods. 2 OSP konať o veci ďalej. 10 1MObdoV/6/2010 V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia OSP). Záverom sa žiada poznamenať, že tu odprezentovaný názor dovolacieho súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je utvrdený i skoršími rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach. Totožným je predmet konania (vylúčenie vecí z konkurznej podstaty), identickým je aj účastník konania na strane žalovaného (JUDr. A.. T., správca konkurznej podstaty úpadcu S. B. D. V., M., B., IČO: X.), odlišný je len účastník na strane žalobcu. Jedná sa o rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu dovolacieho, sp. zn. 1MObdoV/11/2009 z 30. novembra 2009, sp. zn. 1MObdoV/18/2009 z 24. februára 2010, a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvolacieho, sp. zn. 4Obo/75/2009, 4Obo/76/2009, z 27. júla 2010. K uvedeným záverom dospel dovolací päťčlenný senát jednohlasne. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 27. novembra 2012 JUDr. Juraj Seman, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: H.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.