Obsah (9)

§ 373§ 369§ 142§ 107§ 221§ 103§ 104§ 19§ 68

Najvyšší súd 2ObdoV/20/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci ţalobcu: A. S., a. s., S. Č., IČO: X., zastúpený: JUDr. T. Š., advokát, Š., K., pro

ním vypracovaného projektu zhotoví dielo – postaví linku na výrobu kompaktných hnojív a ţalobca ako mandant sa zaviazal vytvoriť pre mandatára podmienky na vykonanie činností dohodnutých v zmluve za dohodnutú odplatu. Počas skúšobnej prevádzky, ktorá začala

1. júna 1993, dopravný systém – šnekové dopravníky, ktoré vykazovali nadmernú hlučnosť a čiastočné prehrievanie plášťa šnekov, potvrdil nefunkčnosť diela. Ţalobca ţiadal vady šneku a radlera odstrániť, k čomu však ţalovaný nepristúpil. Ţalobca preto pred uplynutím dohodnutého termínu na odstránenie vád vykonal demontáţ vadných častí diela na vlastné náklady, kúpil nové zariadenia a vykonal montáţ nového zariadenia na vlastné náklady. Ţalobca mal za to, ţe ţalovaný porušil ustanovenia zmluvy o dielo aj mandátnej zmluvy, a tým ţalobcovi vznikla skutočná škoda na nákup nového dopravného systému a škoda na výpadku výroby vo forme ušlého zisku, ktorú vyčíslil v celkovej sume 2 302 312,- Sk. Na pojednávaní
2. augusta 2001 ţalobca rozšíril ţalobu s tým, ţe si uplatňuje zaplatenie 10 847 028,- Sk a zvyšok predstavuje skutočná škodu. Súd uznesením z
3. augusta 2001 pripustil zmenu ţaloby v zmysle podania ţalobcu. Súd prvého stupňa mal na základe vykonaného znaleckého dokazovania preukázané, ţe došlo k dodaniu vadného projektu. Odstraňovaním vád diela vznikli ţalobcovi náklady za nákup funkčného dopravného systému v sume 214 516,-Sk, za zámočnícke práce a náhrada mzdy pracovníkov za demontáţ diela v sume 109 081,- Sk. Ţalobca si ďalej uplatnil právo na náhradu ušlého zisku za 21 pracovných dní pri 50 % výrobnej kapacite počas skúšobnej prevádzky v sume 409 500,-Sk a ušlom zisku za 30 pracovných dní pri 100 % výrobnej kapacite (za obdobie od
4. júna 1993 do
5. augusta 1993) v sume 1 216 800,- Sk. Stratu, ktorá vznikla ţalobcovi formou ušlého zisku za výkony výrobnej kapacity počas skúšobnej prevádzky aj po jej skončení, súd kvalifikoval ako ďalšiu škodu, ktorá ţalobcovi vznikla vadným dodaním diela. Súd prvého stupňa

§ 373Obchodného zákonníka uznal právny 3 2Obdo

V/20/2012 nárok ţalobcu v sume 2 021 721,- Sk (67 108,85 eur) za oprávnený. Súd uznal nárok ţalobcu aj na 18 % úrok z omeškania

§ 369Obchodného zákonníka.

Súd s prihliadnutím na uplatnenú námietku premlčania

ust. § 397 Obchodného zákonníka nepriznal ţalobcovi nárok na náhradu ušlého zisku a k tomu pripočítaného úroku z omeškania tak ako bol obsiahnutý v návrhu z 28. augusta 2001. O náhrade trov konania rozhodol

§ 142ods.

2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). O odvolaní ţalobcu proti zamietajúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozhodol tak, ţe odvolacie konanie zastavil, a zároveň rozsudok Krajského súdu v Bratislave z

1. októbra 2011, č. k.: 26Cb 554/1994- 541 v znení dopĺňacieho rozsudku zo
2. mája 2012, č. k.: 26Cb 554/1994-565 zrušil. O trovách konania rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odvolací súd poukázal na ust. § 103, § 19, § 107 ods. 4 O. s. p., § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka a uviedol, ţe z výpisu z Obchodného registra Okresného súd Bratislava I oddiel: Sa, vloţka č. 382/B, odvolací súd zistil, ţe spoločnosť C., a. s. v likvidácii, K., B., IČO: X. – ţalovaný, bola zrušená a
3. novembrom 2007 vstúpila do likvidácie. Na základe konečnej správy likvidátora o priebehu likvidácie a účtovnej závierky, schválených rozhodnutím mimoriadneho valného zhromaţdenia a na základe súhlasu príslušného správcu dane, bola ukončená likvidácia
4. marca 2010 a
5. marcom 2012 bol ţalovaný vymazaný z obchodného registra v celom rozsahu. Z uvedených dôvodov odvolací súd

§ 107ods.

4 a § 211 O. s. p. odvolacie konanie zastavil, a súčasne napadnuté rozhodnutie

§ 221ods.

1 písm. b) O. s. p. zrušil. Vychádzal zo skutočnosti, ţe konanie v tej istej veci na súde prvého s druhého stupňa tvorí jeden celok, z čoho vyplýva, ţe končí aţ právoplatnosťou rozhodnutia. Nie je preto moţné, aby určitý subjekt mal spôsobilosť byť účastníkom konania len pre jeho určitý úsek a na zánik spôsobilosti by sa v ďalšom štádiu konania uţ neprihliadalo, čím by došlo k priznaniu práv a uloţeniu povinnosti subjektu, ktorý

hmotného práva uţ nositeľom práv a povinností nemôţe byť. Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Svoje dovolanie odôvodnil ust. § 241 ods. 2 písm. a), b) a c) a § 237 písm. p) O. s. p.. 4 2ObdoV/20/2012

názoru dovolateľa, ak je záverom konania rozhodnutie, má účastník právo na také „konanie“, ktoré sa končí rozhodnutím zákonným. Do okamihu právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, preto konanie trvá napriek tomu, ţe k jeho vydaniu nesmerujú kroky účastníka, ale procesný postup súdu. Poukázal na § 154 ods. 1, § 159 ods. 1, § 166 ods. 3, § 211 ods. 2, § 167 ods. 2 O. s. p. a uviedol, ţe pre aplikáciu uvedených ustanovení je rozhodujúce, ţe súd prvého stupňa vyniesol 26. októbra 2011 rozsudok. Odvolací súd v napadnutom uznesení uviedol, ţe ţalovaný bol

výpisu z obchodného registra 08. marca 2012 z tohto registra vymazaný. Aţ týmto dňom sa teda naplnila podmienka straty spôsobilosti na konanie. Výrok o zrušení rozsudku súdu prvého stupňa je preto v rozpore so zákonom. Uviedol, ţe záver odôvodnenia napadnutého uznesenia odporuje aj notorietám ohľadne zániku subjektov, ktoré sú zaviazané právoplatne prakticky nevykonateľnými rozsudkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§10a ods. 2 O. s. p.) skúmal predovšetkým podmienky, za ktorých môţe konať v zmysle ust. § 103 O. s. p. a dospel k záveru, ţe v predmetnej veci ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, a preto treba dovolacie konanie zastaviť.

§ 103O. s.

p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).

§ 104ods.

1 O. s. p. /prvá veta/ ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví. I keď Občiansky súdny poriadok výslovne nevypočítava procesné podmienky konania, moţno z neho vyvodiť, ţe procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (v prvej hlave prvej časti). Procesné podmienky na strane súdu sú predovšetkým právomoc a príslušnosť. Účastníci konania musia disponovať určitými vlastnosťami, aby súd mohol konať. Ide predovšetkým o spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O. s. p.), procesnú spôsobilosť (§20 a nasl. O. s. p.), a ak má účastník zástupcu, aj tzv. spôsobilosť byť zástupcom účastníka. Nedostatok procesnej podmienky na strane účastníka predstavuje tzv. prekáţky postupu konania a ich následky sú riešené v ust. § 107 a nasl. O. s. p.. Ustanovenie § 103 O. s. p. má povahu generálneho procesného ustanovenia týkajúceho sa skúmania podmienok konania. V zásade 5 2ObdoV/20/2012 teda platí, ţe súd danosť alebo nedanosť podmienok skúma ex officio, a to v ktoromkoľvek štádiu konania.

§ 19O. s.

p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten komu ju zákon priznáva. Spôsobilosť byť účastníkom konania je jednou zo základných podmienok konania. Rozumie sa ňou mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi priznáva. Zákon odkazuje na hmotné právo, preto procesnoprávna subjektivita splýva so subjektivitou hmotnoprávnou. Otázku hmotnoprávnej subjektivity rieši predovšetkým Občiansky zákonník v spojitosti s Obchodným zákonníkom. Občiansky zákonník v ust. § 7 ods. 1 a 2 upravuje vznik a zánik spôsobilosti mať práva a povinnosti fyzických osôb. V zmysle § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby, medzi ktoré patria aj obchodné spoločnosti. Túto spôsobilosť majú od svojho vzniku (zápisom do obchodného alebo iného zákonom predpísaného registra, alebo inak

osobitného zákona) a zaniká aţ dňom ich zániku (výmazom z príslušného registra, alebo spôsobom určeným v osobitnom zákone).

§ 68ods.

1 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.

ust. § 107 ods. 4 O. s. p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolacieho súdu a rovnako aj z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vyplýva, ţe spoločnosť C., a. s. v likvidácii – ţalovaný bola zrušená a

1. novembrom 2007 vstúpila do likvidácie. Následne bola obchodná spoločnosť C., a. s. v likvidácii vymazaná z obchodného registra
2. marca 2012 v celom rozsahu. Ţalovaný ku dňu výmazu z obchodného registra zanikol bez právneho nástupcu, čím
3. marca 2012 stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Z uvedeného je zrejmé, ţe ţalovaný zanikol bez právneho nástupcu. Účastníkom dovolacieho konania nemôţe byť právnická osoba, ktorá uţ bol bola vymazaná z obchodného registra, a teda zanikla. Keďţe ţalovaný nemá spôsobilosť byť účastníkom konania a nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľnou vadou konania (§ 104 ods. 1 O. s. p.), dovolací súd postupoval

ut. § 107 ods. 4 v spojení s ust. § 243c O. s. p. 6 2ObdoV/20/2012 a dovolacie konanie zastavil bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd SR poukazuje tieţ na uznesenie Ústavného súdu SR z

1. marca 2004, sp. zn.: II.ÚS 75/2004, v ktorom sa konštatuje ţe zánikom účastníka konania došlo k vytvoreniu stavu právnej istoty, ktorého podstata spočíva v tom, ţe konanie sa v tejto veci musí zastaviť a niet zákonom dovoleného alebo predvídaného spôsobu, ako v tejto veci rozhodovať ešte iným rozhodnutím neţ zastavením konania. V konaní, v ktorom jedna zo strán sporu stratila spôsobilosť byť účastníkom konania, nemôţe dochádzať k porušovaniu ústavnoprocesných princípov, resp. základných práv. Konanie pred všeobecným súdom trpí takým nedostatkom, ktorý pojmovo vylučuje porušovanie týchto základných práv. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5, § 224 ods. 1 O. s. p. a ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov dovolacieho konania, keďţe dovolacie konanie bolo zastavené. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave,
2. novembra 2012 JUDr. Jana Zemaníková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: H.