1 O. s. p. potvrdil. Odvolací súd v súvislosti s § 138 ods. 1 O. s. p. uviedol, ţe hoci ţalobca prvú podmienku oslobodenia od súdnych poplatkov spĺňa, nemoţno mu oslobodenie priznať, pretoţe ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. O zrejme bezúspešné uplatňovanie práva ide vtedy, ak uţ zo samotných skutkových skutočností uvedených v ţalobe, i keby boli pravdivé, je celkom zjavné, ţe uplatňované právo z nich vyvodiť nemoţno. Z tvrdenia ţalobcu, pripojených dokladov i úradnej vedomosti súdu vyplýva, ţe na ţalobcu bol v roku 2001 vyhlásený konkurz. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“), z ktorého vyplýva, ţe kľúčovým účinkom vyhlásenia konkurzu je prechod oprávnenia nakladať s majetkom podstaty a výkon práv a povinností, ktoré s nakladaním súvisia, na správcu podstaty. Od vyhlásenia konkurzu úpadca uţ nemá aktívnu vecnú legitimáciu na vedenie sporov, ktoré sa týkajú majetku podstaty alebo majetku, ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Uvedené znamená, ţe súdne konania týkajúce sa majetku môţu byť začaté len na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi. Pokiaľ takéto konania začali pred vyhlásením konkurzu, tieto sa
1 písm. c/, d/ ZKV prerušujú. Odvolací súd poznamenal, ţe zmyslom takejto právnej úpravy je, ţe bez súhlasu správcu konkurznej podstaty nemôţu prebiehať 3 2ObdoV/14/2012 ţiadne konania, ktoré môţu mať dopad na konkurznú podstatu. Týka sa to tak pasívnych sporov, v ktorých sa uplatňujú nároky proti podstate, ako aj sporov aktívnych, kde sa uplatňujú práva na majetok patriaci do podstaty (keďţe aj z takýchto sporov môţu vzniknúť značné náklady, ktoré výrazným spôsobom zaťaţia konkurznú podstatu). Odvolací súd ďalej uviedol, ţe predmetom konania v predmetnej veci je náhrada škody proti tretím osobám, ktoré ju
ţaloby mali spôsobiť ţalobcovi (úpadcovi). Nárok na škodu, ktorá bola spôsobená úpadcovi, je súčasťou podstaty a prípadné trovy konania by boli nárokom proti podstate. Z uvedených dôvodov ţalobca nemôţe vo svojom mene právo, ktoré je predmetom ţaloby, uplatňovať, a preto je ním podaná ţaloba zjavne neopodstatnená. S poukazom na uvedené sa odvolací súd hodnotením pomerov ţalobcu a správnosťou záverov súdu prvého stupňa v otázke jeho pomerov nezaoberal, keďţe ju pre rozhodnutie o dôvodnosti neoslobodenia nepovaţoval v prejednávanej veci za rozhodujúcu. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa
f/ O. s. p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom) a § 237 písm. g/ O. s. p. (rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát). Dôvodnosť dovolania odôvodnil ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. (rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Vo vzťahu k 237 písm. f/, písm. g/ O. s. p. ţalobca vo svojom pomerne stručnom odôvodnení dovolania odvolaciemu súdu vytkol, ţe jeho rozhodnutím sa mu ako účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom a rozhodoval vylúčený sudca, nakoľko
jeho informácií predseda odvolacieho senátu JUDr. Peter Dukes rozhodoval aj vec v rámci konkurzného konania vedeného voči úpadcovi. S poukazom na uvedené ţalobca namietol jeho zaujatosť, v dôsledku ktorej skutočnosti mal byť menovaný sudca z rozhodovania veci vylúčený. 4 2ObdoV/14/2012 Nesprávne právne posúdenie veci
2 písm. c/ O. s. p. ţalobca vzhliadol v nesprávnom posúdení druhej podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a to zrejmej bezúspešnosti uplatňovania práva. K dovolaniu ţalobcu sa ţalovaný nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, preto je potrebné ho
5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., odmietnuť.
5 veta prvá O. s. p., ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.
1 písm. c/ O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O. s. p.).
2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ďalej ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
3 O. s. p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej 5 2ObdoV/14/2012 pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí nemá. V prejednávanej veci odvolací súd uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu prvého stupňa nezmenil, naopak potvrdil ho, pričom vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil. Z dôvodu, ţe v predmetnom prípade sa nejedná ani o ďalšie druhy rozhodnutí
239 ods. 2 O. s. p., je nepochybné, ţe dovolanie ţalobcu v zmysle ustanovenia § 239 prípustné nie je. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či uţ to účastník konania namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu
p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
p.. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Ak je totiţ konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O. s. p. vylúčené. Vady vymenované v písm. a/ aţ g/ § 237 O. s. p., majú za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Dovolateľ vo svojom dovolaní namietol vady konania
f/ a g/ O. s. p., v zmysle ktorých dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, zároveň ţe vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či postupom súdov bola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom. 6 2ObdoV/14/2012 Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. sa rozumie taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Dovolateľ vadu, ktorá mala spôsobiť odňatie jeho moţnosti konať pred súdom, bliţšie nekonkretizoval, preto sa dovolací súd komplexne zaoberal so všetkými skutočnosťami, ktoré by mohli spôsobiť znemoţnenie realizácie jeho procesných práv, osobitne sa zameral na dodrţanie poţiadavky riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetom konania je ţaloba o zaplatenie 3 000 000,-- eur z titulu náhrady škody. Po tom, ako vo veci konajúci prvostupňový súd výzvou zo dňa 01. 06. 2011, č. k. 49Cbi/6/2011-Km-37 vyzval ţalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 33 193,50 eur, ţalobca písomným podaním zo dňa 23. 06. 2011 poţiadal o oslobodenie od súdneho poplatku (č. l. 38 - 39). O tejto ţiadosti súd prvého stupňa rozhodol uznesením zo dňa 27. 12. 2011, č. k. 49Cbi/6/2011-92 tak, ţe oslobodenie od súdneho poplatku ţalobcovi nepriznal. Na odvolanie ţalobcu proti predmetnému uzneseniu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne
1 O. s. p. potvrdil. Dovolací súd vo všeobecnosti zdôrazňuje, ţe právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p., je súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ust. § 157 ods. 2 O. s. p. sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O. s. p.) s tým, ţe odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/2005).
V/14/2012 Prvostupňový súd nepriznanie oslobodenia od súdneho poplatku za podanú ţalobu odôvodnil tým, ţe z majetkových pomerov ţalobcu nemoţno vyvodiť záver, ţe by tento poplatkovú povinnosť splniť nemohol. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa zameral predovšetkým na druhú podmienku nevyhnutnú pre priznanie oslobodenia od súdneho poplatku, a to, či v predmetnej veci ide alebo nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Dospel k záveru, ţe u ţalobcu ide o zrejme bezúspešné bránenie práva a túto skutočnosť aj podrobne odôvodnil. Keďţe obidva podmienky priznania oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť v kaţdom jednom prípade splnené kumulatívne, odvolací súd sa s poukazom na zistenie, ţe ţalobca nemôţe vo svojom mene uplatniť právo, ktoré je predmetom ţaloby, hodnoteniu pomerov ţalobcu nevenoval, ktorú skutočnosť aj riadne odôvodnil. Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací konštatuje, ţe uznesenie odvolacieho súdu napadnuté dovolaním je náleţite odôvodnené a odvolací súd právne relevantným spôsobom vyloţil ust. § 138 ods. 1 O. s. p., predovšetkým v ňom zakotvenú druhú podmienku priznania oslobodenia od súdneho poplatku, aplikovanú na skutkový stav v čase rozhodovania. Vo vzťahu k procesnej vade
g/ O. s. p. dovolateľ argumentuje tvrdením, ţe predseda odvolacieho senátu, ktorý o jeho odvolaní rozhodoval - JUDr. Peter Dukes, rozhodoval aj vec v rámci konkurzného konania vedeného voči úpadcovi. Z tohto dôvodu má dovolateľ za to, ţe menovaný sudca mal byť z rozhodovania o jeho odvolaní vylúčený. Konkurzné konanie, v ktorom mal predseda senátu JUDr. Peter Dukes rozhodovať, dovolateľ bliţšie nešpecifikoval.
g/ O. s. p., dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Je nutné poznamenať, ţe z obsahu dovolania nevyplývajú ţiadne také relevantné údaje, na základe ktorých by sa dalo zistiť, pod akou spisovou značkou sa dovolateľom spomínaná konkurzná vec na Najvyššom súde Slovenskej republiky, v ktorej by rozhodoval 8 2ObdoV/14/2012 JUDr. Peter Dukes, viedla. Bez ohľadu na to však dovolací súd zdôrazňuje, ţe i keby JUDr. Dukes v nejakej inej veci ţalobcu na tunajšom súde bol rozhodoval, nemá, resp. by táto skutočnosť nemala vplyv na jeho rozhodovanie vo veci ţiadosti ţalobcu o oslobodenie od súdneho poplatku v predmetnej veci. Senát JUDr. Dukesa rozhodoval vo veci o zaplatenie 3 000 000,-- eur prvýkrát, aj to nie vo veci samej, ale vo veci oslobodenia ţalobcu od súdneho poplatku za podanú ţalobu. V prípade rozhodovania o priznaní alebo nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov ide o rozhodovanie o podmienke vedenia súdneho konania zaloţenej na povinnosti poplatníka zaplatiť súdny poplatok. Predmetné uznesenie sa dotýka vzťahu poplatník (ktorým je v tomto prípade ţalobca) a štát, pričom ďalšie osoby do riešenia tohto vzťahu nevstupujú. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je dovolací súd toho názoru, ţe vo veci nerozhodol súd nesprávne obsadený, a teda k vade
g/ O. s. p. v konaní nedošlo. K ďalšej námietke dovolateľa spočívajúcej v tvrdení, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, je potrebné uviesť, ţe nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), je síce prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Keďţe v danom prípade dovolanie ţalobcu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je
p. prípustné a vady uvedené v § 237 písm. f/ a g/ O. s. p. (ani ţiadna iná procesná vada v zmysle citovaného ustanovenia) zistená nebola, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, dovolanie ţalobcu
5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., ako neprípustné odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti. 9 2ObdoV/14/2012 O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol
5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.. Ţalovaní účastníci boli v dovolacom konaní úspešní, preto by mali právo na náhradu trov konania. Keďţe im však trovy v dovolacom konaní nevznikli, dovolací súd im náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5:0. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 24. októbra 2012 JUDr. Viera Pepelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: H. 10 2ObdoV/14/2012
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.