Obsah (17)

§ 219§ 4§ 9§ 237§ 218§ 243b§ 236§ 239§ 241§ 7§ 8§ 80§ 115a§ 214§ 14§ 2§ 213

Najvyšší súd 1ObdoV/28/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. V. I. – A., D., G., IČO: X., zastúpeného JUDr. E. Š., advokátom v B.,

poloţky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia s poučením, ţe ak poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať. Na odvolanie ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením č. k. 6Obo/125/2009-448 zo 16. decembra 2009, právoplatného 05. februára 2010, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne

§ 219ods.

2 OSP. V dôvodoch svojho potvrdzujúceho rozhodnutia uviedol, ţe základom pre posúdenie dôvodnosti odvolania je, či ţaloba ţalobcu, ktorá došla na Okresný súd Bratislava I je 2 1ObdoV/28/2010 oslobodená od súdnych poplatkov

§ 4ods.

1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Ţalobca v ţalobe uviedol, ţe si uplatnil náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom

zákona č. 58/1969 Zb.. Okresný súd Bratislava I postúpil vec dňa

1. augusta 2006 Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne príslušnému, a to ako obchodnú vec, ktorá nepatrí do správneho súdneho oddelenia, keďţe predmetom konania nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale peňaţný nárok ţalobcu na náhradu škody. Odvolací súd poukázal na to, ţe skutočnosť, ţe ide o obchodnú vec, potvrdzujú i rozhodnutia obchodného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obo/20/2009 a sp. zn. 1Obo/211/
2. Preto odvolací súd konštatoval, ţe uplatnený nárok ţalobcu je obchodno-právny vzťah, a vyhodnotil postup súdu prvého stupňa za správny, keď napadnutým uznesením vyrubil odvolateľovi - ţalobcovi súdny poplatok za odvolanie vo výške 24 648,- eur

poloţky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zákona č. zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov. Poznamenal pritom, ţe odvolateľ nenamietol výšku vyrubeného poplatku, namietol, ţe je oslobodený od súdneho poplatku. Záverom objasnil, ţe nároku ţalobcu uplatneného

zákona č. 58/1969 Zb., keďţe náhrada škody nebola priznaná v predbeţnom prerokovaní nároku

§ 9

citovaného zákona, sa moţno domáhať ţalobou na súde v konaní

tretej časti Občianskeho súdneho poriadku. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote dovolanie ţalobca. Dôvodnosť dovolania vzhliadol v ustanovení § 241 ods. 2 písm.

1. a)OSP tvrdiac, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, a to konkrétne k vadám vymedzeným v ustanoveniach § 237 písm.
2. a)OSP - dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, § 237 písm.
3. d)OSP - dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, § 237 písm.
4. f)OSP - dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, § 237 písm.
5. g)OSP - dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Okrem výskytu týchto štyroch vád konania, označil dovolateľ ako ďalšie dovolacie dôvody aj ustanovenie § 241 ods. 2 písm.
6. b)OSP (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok 3 1ObdoV/28/2010 nesprávne rozhodnutie vo veci), a ustanovenie § 241 ods. 2 písm.
7. c)OSP (rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Dovolacím petitom sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia odvolacieho súdu i súdu prvostupňového a zastavenia konania. Zároveň podal návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania bez ich špecifikácie a ţiadal tieţ odloţiť vykonateľnosť uznesenia odvolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 0SP), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 OSP), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 OSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 OSP) najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, a keďţe nevykazuje ani ţiadne z vád, či uţ namietaných alebo nenamietaných,

§ 237

OSP, je potrebné ho odmietnuť

§ 218ods.

1 písm. c) OSP v nadväznosti na § 243b ods. 5 veta prvá OSP.

§ 243bods.

5 veta prvá OSP, ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.

§ 218ods.

1 písm. c) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

§ 236ods.

1 OSP, dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolací súd pred tým, neţ by pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti dovolania a neţ by sa napadnutým rozhodnutím zaoberal z hľadiska jeho vecnej správnosti, skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. V zmysle ustanovenia § 239 OSP platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ OSP) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá OSP).

§ 239ods.

2 OSP je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

1. a)odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej 4 1ObdoV/28/2010 stránke zásadného významu,
2. b)ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,
3. c)ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených uznesení. Nakoľko v prejednávanej veci odvolací súd svojím uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie, pričom vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovení § 239 OSP. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá OSP, ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 OSP (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu

§ 239

OSP, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné

§ 237OSP.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách

1. a)aţ
2. g)tohto ustanovenia. Ak je totiţ konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.
3. a)aţ
4. g)OSP, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 OSP vylúčené. Dovolateľ poukázal na existenciu podmienky prípustnosti dovolania uvedenú v ustanoveniach § 237 písm. a), d),
5. f)a
6. g)OSP. Hoci dovolateľ tvrdil, ţe uznesenie odvolacieho súdu je postihnuté vadami konania uvedenými v ustanoveniach § 237 písm. a), d),
7. f)a
8. g)OSP, dovolací súd nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania pojatej v zákonnom ustanovení § 237 OSP, či uţ namietanej, alebo nenamietanej, dovolateľom. Pre posúdenie existencie procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, ţe v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté takouto vadou.

§ 241ods. 2 písm. a) OSP, dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237. 5 1Obdo

V/28/2010

§ 237písm.

1. a)OSP, dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov. Dovolateľ vzhliadol existenciu vady konania pojatej do ustanovenia § 237 písm.
2. a)OSP /rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov/ v tom, ţe oba súdy niţších stupňov rozhodovali ako súdy neprávomocné (obchodné súdy, hoci vec patrí do právomoci občianskoprávnych súdov) v dôsledku nesprávneho zaradenia ţaloby do súdneho registra.

dovolateľa je totiţ právnym základom ţaloby náhrada škody spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu štátu a jeho nesprávnym úradným postupom

zákona č. 58/1969 Zb.. Z toho vyvodil, ţe je potrebné pouţiť ustanovenia upravujúce platenie súdnych poplatkov týkajúce sa ţalôb voči štátu, t. j. ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb.,

ktorého je od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal inak rozhodnúť iný orgán. Právomoc súdu upravuje § 7 a § 8 OSP.

§ 7ods.

1 OSP účinného ku dňu podania ţaloby (k

2. 2005), súdy v občianskom súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich

zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Takto ohraničený súbor sa týka vzťahov súkromného práva, ktoré sa spravujú princípmi právnej rovnosti a vôľovej autonómie účastníkov. Veci sem zaradené prejednávajú a rozhodujú prevaţne súdy; len výnimočne, ak to ustanovuje zákon, prejednávajú ich a rozhodujú o nich iné orgány.

§ 7ods.

2 OSP účinného ku dňu podania ţaloby, v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich

zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Nad rámec vymedzený uvedeným súborom vzťahov, súdy prejednávajú i rozhodujú aj iné veci, ktoré sa uţ, na rozdiel od predchádzajúcich, nezakladajú priamo na práve súkromnom, a to len vtedy, ak to ustanovuje zákon (§ 7 ods. 3 OSP). Nedostatok právomoci súdu sa povaţuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, ţe súd nemôţe vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec prípadne postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu nie je daná v prípade, ak súd nesprávne konanie z tohto dôvodu zastavil. V takom prípade je dovolanie prípustné z dôvodu, ţe účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá moţnosť 6 1ObdoV/28/2010 konať pred súdom (§ 237 psím. f/ OSP).

§ 8

OSP, ak sa má pred konaním na súde konať u iného orgánu môţu súdy konať len vtedy, ak nebola vec v takomto konaní s konečnou platnosťou vyriešená. Úvodom sa ţiada k tejto dovolacej námietke poznamenať, ţe dovolateľ si zamieňa právomoc (§ 7, 8 a 8a OSP) s vecnou príslušnosťou (§ 9 OSP). Pod súdnom právomocou

§ 7OSP sa rozumie zákonom vymedzený rozsah otázok, ktoré je súd oprávnený riešiť.

V ţiadnom prípade nemôţe byť ochrana subjektívnych práv vylúčená z pôsobnosti súdu, ak o tejto otázke nie je

zákona príslušný na rozhodnutie iný orgán. Jeho námietka týkajúca sa tvrdenia, ţe predmetnú vec nesprávne rozhodovali „obchodné súdy, hoci vec patrí do právomoci občianskoprávnych súdov“, je námietkou vecnej príslušnosti, no v nijakom prípade námietkou právomoci súdov. Avšak aj v prípade, ţe by ju formuloval ako námietku vecnej príslušnosti, ktorá by uţ samozrejme nemohla byť dovolacím dôvodom

§ 237písm.

1. a)OSP, nebola by opodstatnenou, pretoţe ţalobca podal ţalobu na Okresný súd Bratislava I dňa 8. 2. 2005. V čase začatia tohto konania bolo účinným znením ustanovenia § 9 ods. 3 písm.
2. b)OSP znenie: Krajské súdy ako súdy prvého stupňa ďalej rozhodujú v prípadoch, ak osobitný predpis ustanovuje, ţe rozhoduje súd. Osobitným predpisom bol v tomto prípade zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktorý v ustanovení § 10 ustanovuje: Ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania ţiadosti, môţe sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Z uvedeného je zrejmé, ţe v danom spore bol vecne príslušným krajský súd. A keďţe v súlade s § 11 ods. 1 OSP vyjadrujúcim zásadu perpetuatio fori, sa konanie uskutočňuje na súde, ktorý je vecne a mieste príslušný a príslušnosť sa určuje

okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania a trvá aţ do jeho skončenia, bol na predmetné konanie vecne (§ 9 OSP) a miestne (§ 84 OSP) príslušný Krajský súd v Bratislave. Na margo tejto námietky dovolací súd konštatuje, ţe k existencii vady konania

§ 237písm.

a) OSP nedošlo. V zhode so závermi odvolacieho súdu, má i dovolací súd za to, ţe predmetnom tohto konania je peňaţný nárok ţalobcu na náhradu škody, nie preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Svedčia o tom doklady zaloţené v spise: č. l. 217 – Okresný súd Bratislava I postúpil dňa

2. 2006 predmetnú vec Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne príslušnému, kde bola zapísaná do súdneho registra Cb, čiţe ako obchodná vec. Na č. l. 229 sa síce nachádza Ţiadosť vo veci konajúcej sudkyni Krajského 7 1ObdoV/28/2010 súdu v Bratislave, JUDr. Jarmily Glončákovej, z
4. 2008, adresovaná predsedníčke Krajského súdu v Bratislave, o preradenie spisu z obchodného do správneho kolégia, pretoţe predmetom sporu je náhrada škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu, čo je vec, o ktorej rozhodujú sudcovia zo správneho kolégia; ale tejto ţiadosti nebolo vyhovené. Z Oznámenia podpredsedníčky Krajského súdu v Bratislave zo
6. 2008 (č. l. 230) vyplýva, ţe vec nepatrí do súdneho oddelenia správneho, pretoţe predmetom konania nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale peňaţný nárok ţalobcu na náhradu škody, a preto bude naďalej vedená v obchodnoprávnom súdnom oddelení. Odvolací súd taktieţ správne poznamenal vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe o skutočnosti, ţe sa jedná o obchodnú vec, svedčí i rozhodnutie obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obo/20/2009 (č. l. 385). Z uvedeného vyplýva správnosť záveru odvolacieho súdu, ktorý vyhodnotil uplatnený nárok ţalobcu ako obchodnoprávny vzťah, a konštatoval tým i správnosť postupu súdu prvého stupňa, keď odvolaním ţalobcu napadnutým uznesením vyrubil odvolateľovi (ţalobcovi) súdny poplatok za odvolanie vo výške 24.648,- eur

poloţky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom ku dňu podania odvolania. Odvolací súd náleţite odôvodnil svoje potvrdzujúce uznesenie v zmysle § 219 ods. 2 OSP aj ozrejmením, ţe nároku ţalobcu uplatneného

zák. č. 58/1969 Zb., keďţe náhrada škody nebola priznaná v predbeţnom prerokovaní nároku

§ 9cit.

zákona, sa moţno domáhať ţalobou na súde v konaní

tretej časti Občianskeho súdneho poriadku.

§ 237písm.

1. d)OSP, dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie. V súvislosti s touto namietanou vadou odvolacieho konania dovolateľ argumentuje nie dovolaním napadnutým uznesením odvolacieho súdu (č. l. 448), ktorého posúdenie je predmetom tohto dovolacieho konania, ale argumentuje dovolaním napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu (č. l. 444), ktorý ale nie je predmetom tohto dovolacieho konania (dovolacie konanie, ktorého predmetom je posúdenie dovolaním ţalobcu napadnutého rozsudku odvolacieho súdu - č. l. 444, sa vedie na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1ObdoV/23/2012). Dôvod na podanie dovolania na základe § 237 písm.
2. d)OSP videl dovolateľ v tom, ţe tak súd prvého stupňa, ako aj súd odvolací, nevychádzali zo zásady 8 1ObdoV/28/2010 res iudicata pro veritate accipitur (rozsúdená vec sa prijíma ako pravda), pretoţe ich obchodné senáty rozhodovali občianskoprávnu vec ako vec patriacu do správneho súdnictva, hoci rozhodnutia ţalovaného uţ boli právoplatne preskúmané správnym súdom, a to rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/170/2005-81 zo 07. 12. 2005. Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods. 3 OSP) je daná vtedy, ak v novom konaní ide o tú istú vec, teda o to isté, o čo išlo v skoršom právoplatne skončenom konaní. Samotná skutočnosť, ţe v určitom konaní je jeho predmetom to isté právo alebo ţe jeho účastníkmi sú tí istí účastníci, ešte neznamená, ţe ide o tú istú vec. Totoţnosť veci charakterizujú určité znaky, ktoré musia byť dané zároveň a sú nimi: totoţnosť osôb a totoţnosť predmetu konania. Totoţnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok vymedzený ţalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j. o nárok zaloţený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pokiaľ ide o totoţnosť účastníkov, nie je samo osebe významné, ak majú tí istí účastníci v rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie (napr. ak v jednom konaní vystupujú ako ţalovaní a v druhom ako ţalobcovia). Tých istých účastníkov sa konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia (z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie) účastníkov, ktorí boli účastníkmi uţ právoplatne skončeného konania. Pokým z uvedených znakov absentuje čo i len jeden, nejde o tú istú vec, takţe skoršie právoplatné rozhodnutie nemôţe zakladať prekáţku veci právoplatne rozhodnutej. O prekáţku veci právoplatne rozhodnutej nejde ani v tom prípade, ak ide síce v novom konaní o právny vzťah medzi tými istými účastníkmi, avšak uplatnený nárok sa opiera o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v čase pôvodného konania a ku ktorým došlo aţ neskôr. Nenaplnenie prípustnosti dovolania

ustanovenia § 237 písm. d) OSP je zrejmý z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/170/2005-81 zo

2. 2005, právoplatného dňa
4. 2006, zaloţeného v spise na č. l. 362 –
5. Napriek tomu, ţe v oboch konaniach ide o totoţných účastníkov, bolo predmetom konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/170/2005 preskúmanie zákonnosti 55 rozhodnutí ţalovaného zo dňa
7. 2005

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (správne súdnictvo), jeho druhej hlavy (rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov - § 247 a nasl. OSP). Naproti tomu, predmetnom súdenej veci, ktorá nie je vecou

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ale jedná sa o ţalobu o splnenie povinnosti

§ 809 1Obdo

V/28/2010 písm. b) OSP upravenú v tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, t. j. jej predmetom je zaplatenie 410 806,45 eur s príslušenstvom.

§ 237písm.

f) OSP, dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. K vade konania

§ 237písm.

f) OSP, ktorú vyhodnotil dovolateľ ako opodstatnený dovolací dôvod

§ 241ods.

2 písm. a) OSP, uviedol, ţe odvolací súd odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom tým, ţe o odvolaní proti uzneseniu prvostupňového súdu o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie (sp. zn. 6Obo/125/2009) nerozhodoval v tom istom konaní, ako o odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu (sp. zn. 6Obo/113/2009), a vôbec ho o tom neinformoval. Ďalej mu mala byť odňatá moţnosť konať pred odvolacím súdom i tým, ţe odvolací súd nenariadil pojednávanie ani v konaní 6Obo/113/2009, ani v konaní 6Obo/125/2009.

dovolateľa tento postup odvolacieho súdu mu znemoţnil vyjadriť sa k nesprávnemu zaradeniu ţaloby do súdneho registra a v súvislosti s tým k nesprávnemu úradnému postupu súdu v prideľovaní veci súdu, ktorá nepatrí do jeho právomoci (obchodnému súdu namiesto civilného súdu), a taktieţ mu tento postup neumoţnil vyjadriť sa k tomu, ţe bez akéhokoľvek procesnoprávneho úkonu (uznesenia) súd vylúčil zo základného konania na samostatné konanie vec týkajúcu sa iba zaplatenia súdneho poplatku. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Nie je pritom rozhodujúce, či bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom v odvolacom konaní alebo v konaní pred súdom prvého stupňa. Pod postupom súdu treba rozumieť nielen postup predsedu senátu alebo senátu (samosudcu), ale aj súhrnnú faktickú činnosť iných zamestnancov súdu, ktorí vykonávajú určité úkony v rámci ich pracovnej náplne, ak táto činnosť mala za následok, ţe účastník nemohol uplatniť pred súdom procesné oprávnenia priznané mu zákonom. Odňatím moţnosti konať pred súdom je nielen procesný postup súdu, ale aj jeho rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemôţe uplatniť svoje práva napr. preto, ţe jeho odvolanie bolo odvolacím súdom nesprávne odmietnuté. 10 1ObdoV/28/2010 Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 237 písm. f) OSP je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov, aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Dovolací súd zistil, ţe ţalobca vytýka túto vadu nenáleţite. Ţalobcovi nemohla byť popísaným spôsobom odňatá moţnosť konať pred odvolacím súdom, pretoţe odvolací súd ani nemohol rozhodovať o odvolaní proti uzneseniu prvostupňového súdu o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie (sp. zn. 6Obo/125/2009) v tom istom konaní, v ktorom rozhodoval o odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu (sp. zn. 6Obo/113/2009). Postupy pri zapisovaní jednotlivých vecí predloţených Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sú upravené v rozvrhu práce NS SR. V súvislosti s danou vecou ide o Rozvrh práce NS SR na rok 2009, ktorý v bode 5, II. článku (Rozdelenie práce medzi senáty), IV. časti (Kolégiá a senáty NS SR - Všeobecné ustanovenia), uvádza: „Ak sa pri jednom predložení spisu ukáže, že je potrebné rozhodnúť o viacerých predmetoch (t. j. okrem rozhodnutia vo veci samej sú napadnuté aj rozhodnutia týkajúce sa poplatkov, oslobodenia od súdnych poplatkov, o znalečnom, prípadne ak je vznesená námietka zaujatosti a pod.), zapíšu sa všetky tieto veci do jedného senátu. Rovnako treba postupovať aj v prípade, ak po nápade veci (ale ešte pred jej rozhodnutím) dodatočne napadne na NS SR opravný prostriedok smerujúci proti ďalším rozhodnutiam vydaným v tejto veci.“ Znamená to, ţe sa zapíšu do jedného senátu, ale pod rôznymi spisovými značkami, aby ich bolo moţné odlíšiť. Podrobnejší opis jednotlivých súdnych registrov vedených na NS SR s určením, ktoré veci sa do týchto súdnych registrov zapisujú, a spôsob, akým sa súdne registre vedú, ustanovuje Registratúrny poriadok a registratúrny plán NS SR vydaný dňa

2. 2008 a účinný od
5. V danom prípade nastala situácia opísaná v druhej vete bodu 5, II. článku, IV. časti Rozvrhu práce NS SR na rok
6. Po nápade veci, t. j. po
8. 2009 (predkladacia správa č. l. 430), kedy bol najvyššiemu súdu predloţený spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cb/12/2007 na rozhodnutie o o odvolaní ţalobcu (č. l. 407 – 422) proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej nachádzajúceho sa v spise na č. l. 404 (ale ešte pred jej rozhodnutím), dodatočne napadol na najvyšší súd z Krajského súdu v Bratislave dňa
10. 2009 (č. l. 440) aj opravný prostriedok smerujúci proti ďalšiemu rozhodnutiu vydanému v tejto veci, a to odvolanie ţalobcu (č. l. 438 – 439) proti uzneseniu súdu prvého 11 1ObdoV/28/2010 stupňa o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie nachádzajúceho sa v spise na č. l.
11. Z toho vyvstala potreba zapísať aj túto vec (odvolanie ţalobcu proti uzneseniu súdu prvého stupňa o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie) do jedného senátu, t. j. do senátu 6Obo, v ktorom uţ bola zapísaná prvá vec (odvolanie ţalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej), ale pod inou spisovou značkou (tzn. rozdielnou spisovou značkou od spisovej značky pridelenej elektronickou podateľňou NS SR uţ skôr predloţenej veci – odvolaniu ţalobcu proti rozsudku prvostupňového súdu vo veci samej, ktorej bola pridelená spisová značka 6Obo/113/2009), t. j. pod spisovou značkou 6Obo/125/2009 (potvrdenie podateľne NS SR o pridelení spisovej značky 6Obo/125/2009 - č. l. 441). Je nutné podotknúť, ţe odvolací súd nemal povinnosť o tomto informovať ţalobcu. Táto skutočnosť mu, resp. jeho právnemu zástupcovi, mohla, a mala byť známa, pretoţe tak rozvrh práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Registratúrny poriadok a registratúrny plán Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sú prístupné na webovej stráne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Naviac, ţalobcovi alebo jeho právnemu zástupcovi nič nebránilo vyuţiť moţnosť nazretia do súdneho spisu, ktorú im zaručuje ustanovenie § 44 ods. 1 OSP. Nenáleţitou je preto jeho tvrdenie, ţe odvolací súd vylúčil bez akéhokoľvek procesnoprávneho úkonu (uznesenia) zo základného konania na samostatné konanie vec týkajúcu sa iba zaplatenia súdneho poplatku za odvolanie. Postup odvolacieho súdu zaloţený na vyššie citovaných ustanoveniach Rozvrhu práce NS SR na rok 2009, nemá ţiadnu spojitosť s vylučovaním veci na samostatné konania v zmysle § 112 ods. 2 OSP, ako si to mylne vykladá dovolateľ. Neobstojí ani ďalšia dovolateľova námietka týkajúca sa odňatia mu moţnosti konať pred odvolacím súdom tým, ţe odvolací súd nenariadil pojednávanie ani v konaní 6Obo/113/2009, ani v konaní 6Obo/125/2009, čím mu znemoţnil vyjadriť sa k,

neho, podstatným veciam. V oboch odvolacích konaniach postupoval odvolací súd správne a v zmysle zákona, keď nenariadil odvolacie pojednávania. V odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 6Obo/125/2009, ktorého sa týka toto dovolacie konanie, postupoval odvolací súd v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP účinného v čase podania odvolania a rozhodovania o odvolaní (ďalej len „v rozhodnom čase“),

ktorého v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Neporušil tým ustanovenie § 214 ods. 1 OSP účinné v rozhodnom čase, ktoré prikazuje vţdy predsedovi senátu odvolacieho súdu nariadiť pojednávanie na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej, ak: 12 1ObdoV/28/2010 a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol

§ 115abez nariadenia pojednávania, c) to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

Navyše, keďţe predmetom odvolacieho konania vedeného pod sp. zn. 6Obo/125/2009 bolo prejednanie odvolania ţalobcu proti uzneseniu prvostupňového súdu o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie, ktoré je procesným uznesením, nevzťahuje sa citované ustanovenie § 214 ods. 1 OSP účinné v rozhodnom čase na toto odvolacie konanie vôbec, pretoţe sa nejedná o prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej. Odkaz na uplatnenie citovaného zákonného ustanovenia § 214 ods. 2 OSP je zrejmý z odôvodnenia potvrdzujúceho uznesenia odvolacieho súdu (č. l. 448 – strana druhá, odsek tretí). V odvolacom konaní vedenom pod pod sp. zn. 6Obo/113/2009, ktorého sa však toto dovolacie konanie netýka (je predmetom dovolacieho konania pod sp. zn. 1ObdoV/23/2012), postupoval odvolací súd taktieţ v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP účinného v rozhodnom čase. Odkaz na uplatnenie tohto zákonného ustanovenia je takisto zrejmý z odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu (č. l. 444 – strana šesť, odsek piaty). V tomto prípade sa síce jednalo o rozhodnutie vo veci samej, ale predseda odvolacieho senátu nevzhliadol potrebu zopakovania alebo doplnenia dokazovania

§ 214ods.

1 písm. a) OSP, preto rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania s poukazom na ustanovenie § 214 ods. 2 OSP účinného v rozhodnom čase. Zjavne preto nie je daná existencia vady konania

§ 237písm.

f) OSP, ktorá by bola spôsobilá zaloţiť prípustnosť dovolania

§ 241ods.

2 písm. a/ OSP, napriek primárnej neprípustnosti dovolania proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 OSP).

§ 237písm.

g) OSP, dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Podmienky vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci upravuje ustanovenie § 14 OSP. Ak bolo rozhodnuté o vylúčení sudcu a sudca napriek tomu vo veci rozhodol, je daný dovolací dôvod

§ 237písm.

g) OSP. Ak však neexistuje ţiadne rozhodnutie nadriadeného súdu o tom, ţe sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, dovolací súd môţe pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle citovaného ustanovenia posúdiť otázku vylúčenia samostatne. Nesprávne 13 1ObdoV/28/2010 obsadeným súdom je taký súd, ktorý nie je obsadený v súlade s ustanoveniami určujúcimi zloţenie súdneho orgánu, ktorý má tú ktorú vec prejednať a o nej rozhodnúť.

§ 14ods.

1 OSP, sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

§ 14ods.

3 OSP, dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci.

§ 2ods.

1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá

svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom (§ 2 ods. 2 cit. zákona). Nestrannosť sudcov, ktorá je v civilnom procese zaisťovaná ustanovením § 14 ods.1 OSP o vylúčení sudcov, má aspekt subjektívny, ktorý spočíva v nedostatku vnútorného, psychického vzťahu sudcu k prejednávanej veci a účastníkom konania či ich zástupcom, ako i aspekt objektívny – kedy ide o neexistenciu okolností, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o tom, ţe sudca zmienený subjektívny vzťah k veci a účastníkom konania nemá. Tomuto zodpovedá aj právna úprava skutočností, ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudcu povaţované za právne relevantné. Ide o existenciu určitého právne významného vzťahu sudcu a to k veci, v rámci ktorého by mal sudca konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia vo veci, alebo k účastníkom konania, ktorý by bol zaloţený na príbuzenskom alebo osobnom pomere k nim, alebo k zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol zaloţený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu príbuzenského alebo osobného. K vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci môţe dôjsť iba vtedy, keď je evidentné, ţe vzťah sudcu k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom, dosahuje takú povahu a intenzitu, ţe aj napriek zákonom stanoveným povinnostiam nebude môcť alebo nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať. Je potrebné, aby bol preukázaný vzťah 14 1ObdoV/28/2010 sudcu k prejednávanej veci alebo účastníkom konania či ich zástupcom, a je potrebné taktieţ vychádzať z hmotno-právneho rozboru skutočností, ktoré k pochybnostiam viedli. Z prejednávania a rozhodovania veci nemôţe byť vylúčený sudca, ktorý nie je preukázateľne zaujatý, a teda nestačí iba subjektívny pohľad a nepodloţené tvrdenie dovolateľa o tom, ţe o veci samej, a aj o súdnom poplatku za odvolanie, rozhodovali sudcovia obchodného senátu, hoci mali rozhodovať sudcovia civilného senátu, z čoho vydedukoval, ţe takto nesprávne obsadený súd rozhodol nesprávne aj o veci samej, aj o súdnom poplatku. Dovolací súd, s poukazom na svoje skoršie odôvodnenie dovolateľom tvrdeného výskytu vady konania

§ 237písm.

1. a)OSP, upozorňuje na to, ţe ţalobcom uvádzané výhrady voči vec prejednávajúcemu odvolacieho senátu NS SR, resp. všetkým trom zákonným sudcom pôsobiacim vo vec prejednávajúcom odvolacom senáte NS SR, sú právne irelevantné a nemôţu byť dôvodom pre ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania tejto veci v zmysle citovaného § 14 ods. 1 OSP. Z uvedených skutočností je zjavné, ţe v preskúmavanej veci nie je daná existencia vady konania v zmysle § 237 písm.
2. g)OSP.

§ 241ods.

2 písm. b) OSP dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Iné vady, mimo vád uvedených v § 237, sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za predpokladu, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplne alebo nesprávne zisteného skutkového stavu. O vadu konania pri zisťovaní skutkového stavu sa jedná najmä vtedy, ak pri dokazovaní súd nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Dovolací dôvod

ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b) OSP je daný aj v prípade, ak odvolací súd vychádzal pri hodnotení skutkového stavu z iného skutkového základu ako súd prvého stupňa bez toho, aby postupoval

§ 213ods.

3 OSP a zopakoval dôkazy, na ktorých zaloţil svoje zistenia súd prvého stupňa, prípadne aby dokazovanie doplnil. K iným vadám je povinný dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak ich dovolateľ neuplatnil ako dovolací dôvod prípustného dovolania. Ak iné vady nemajú za následok nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci, dovolací súd k nim neprihliadne. 15 1ObdoV/28/2010 Dôvodnosť dovolacieho dôvodu

§ 241ods.

2 písm. b) OSP vzhliadol dovolateľ v tom, ţe Krajský súd v Bratislave nebol vecne príslušným na konanie vo veci samej ako súd prvého stupňa. Navyše,

dovolateľa, Krajský súd v Bratislave o veci samej konal ako správny súd, hoci za tento súd konal obchodnoprávny senát, a preskúmaval rozhodnutia ţalovaného ako správneho orgánu, na čo nebol kompetentný. Tvrdil, ţe o skutočnosti, ţe Krajský súd v Bratislave preskúmaval rozhodnutia ţalovaného ako správneho orgánu, svedčí odôvodnenie jeho rozsudku (č. l. 404). V nemoţnosti preskúmavania mu však bránila res iudicata – právoplatne skončené konanie sp. zn. 2S/170/2005-81 zo 07. 12. 2005. Dôvodil, ţe preto je konanie postihnuté inou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) OSP, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, a v spojení s tým, aj vo veci zaplatenia súdneho poplatku. Znova zopakoval, ţe konanie je postihnuté inou vadou

§ 241ods.

2 písm. b) OSP aj kvôli tomu, ţe oba súdny niţších stupňov (ich obchodné senáty) rozhodovali o občianskoprávnej veci ako o veci patriacej do správneho súdnictva. Takto dovolateľom vytknuté námietky nespadajú pod dovolací dôvod

§ 241ods.

2 písm. b) OSP. Je ţiaduce poznamenať, ţe tieto námietky dovolateľ na inom mieste dovolania zahrnul pod vady konania

§ 237písm.

1. a)a
2. d)OSP, kam by aj, za predpokladu, ţe by boli dôvodnými, patrili. Dovolací súd preto v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie neopodstatnenosti týchto dovolateľom vytknutých dovolacích dôvodov. Nie je moţné súhlasiť s dovolateľovým tvrdením, ţe Krajský súd v Bratislave preskúmaval rozhodnutia ţalovaného ako správneho orgánu, o čom údajne svedčí odôvodnenie jeho rozsudku (č. l. 404). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé, ţe prvostupňový súd len z rozhodnutia ţalovaného, ako správneho orgánu, vychádzal v súlade s ustanovením § 135 ods. 2 veta druhá OSP. Jeho postup bol vyhodnotený za správny i odvolaním súdom, ktorý rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil (č. l. 444). Z uvedeného je zrejmá aj nedôvodnosť uplatneného dovolacieho dôvodu

§ 241ods.

2 písm. b) OSP.

§ 241ods.

2 písm.

1. c)OSP dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. 16 1ObdoV/28/2010 Citované ustanovenie § 241 ods. 2 písm.
2. c)OSP dovolateľ uplatnil ako ďalší dovolací dôvod tvrdiac, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pokiaľ dovolateľ namieta, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Konštatujúc, ţe v danom prípade dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je

§ 239OSP prípustné, a vady uvedené v § 237 OSP, ani iná vada v zmysle § 241 ods.

2 písm. b) OSP, neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, dovolanie ţalobcu odmietol ako neprípustné

§ 218ods.

1 písm. c) OSP v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá OSP. So zreteľom na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť (§ 218 ods. 1 písm. c/ OSP), nezaoberal sa dovolací súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. K uvedeným záverom dospel dovolací päťčlenný senát jednohlasne. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 25. októbra 2012 JUDr. Juraj Seman, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: H.