← Slovensko

§ 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.

Obsah (9)§ 48§ 44§ 22§ 15§ 11§ 7§ 29§ 250j§ 246c

Najvyšší súd 8Sžf/6/2012 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy

ustanovenia § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. I/228/9681-48936/2011/992025-r zo dňa

  1. apríla 2011 spolu s rozhodnutím Daňového úradu Liptovský Mikuláš č. 660/230/59324/2010/Kand zo dňa
  2. novembra 2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie; ţalovaného zaviazal nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 802,84 €. Uvedeným rozhodnutím ţalovaný ako odvolací 2 8Sžf/6/2012 orgán

§ 48ods.

5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 660/230/59324/2010/Kand zo dňa

  1. novembra 2010, ktorým bol ţalobcovi dodatočným platobným výmerom vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2008 v sume 2467,56 €. Krajský súd v odôvodnení poukázal na to, ţe predmetné daňové konanie má vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia. Uvedená vada spočíva v neumoţnení ţalobcovi klásť svedkom H. a Š. otázky pri ústnom pojednávaní v zmysle § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. Konštatoval, ţe v danom prípade bolo medzi účastníkmi konania sporné, či ich vyjadrenia je potrebné hodnotiť ako svedecké výpovede v zmysle § 7 zákona č. 511/1992 Zb., alebo ako vysvetlenia v rámci miestneho zisťovania v zmysle § 14 ods. 5 cit. zákona. S ohľadom na vyjadrenia oboch fyzických osôb, zachytené v správnom spise, vyslovil súd prvého stupňa názor, ţe tieto fyzické osoby nepodávali vysvetlenia k miestnemu zisťovaniu, ale boli vypočúvaní ako svedkovia, ktorá skutočnosť vyplýva najmä z rozsahu informácií poskytnutých doţiadaným daňovým orgánom. Tieto sa netýkali vysvetlení k skutočnostiam, ktoré by mohli byť fyzicky zisťované u daňových subjektov v rámci miestneho zisťovania (napr. vysvetlenia k ohliadke veci alebo prevádzkarne, k účtovnej evidencii), ale naopak uvádzané fyzické osoby vypovedali priamo k rozhodným skutočnostiam, týkajúcich sa obchodovania medzi daňovým subjektom, ktorý zastupovali, a ţalobcom. Nakoľko išlo o výsluchy, krajský súd uviedol, ţe ţalobca bol oprávnený svedkom klásť otázky pri ústnom pojednávaní, avšak predmetné právo mu bolo znemoţnené tým, ţe doţiadaný Daňový úrad Partizánske ani Daňový úrad Banská Bystrica I ţalobcu o týchto výsluchoch svedkov neupovedomili, preto sa ich objektívne nemohol zúčastniť. Súd prvého stupňa vyslovil, ţe v konaní bola zistená aj ďalšia procesná vada, ktorou je nevyhovenie ţiadosti ţalobcu o vyhotovenie fotokópií časti správneho spisu, a to konkrétne ţiadosti správcu dane o vykonanie doţiadania pre daňové úrady Dubnica nad Váhom, Banská Bystrica I, Moldava nad Bodvou a Partizánske, ako i odpovedí jednotlivých doţiadaných daňových úradov správcovi dane. Za nesprávnu pokladal argumentáciu ţalovaného v napadnutom rozhodnutí, ţe správca dane poskytol ţalobcovi kópie tých dôkazov, ktoré poskytnúť mohol v súlade s § 22 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., keďţe v zmysle cit. 3 8Sžf/6/2012 zákonného ustanovenia daňový subjekt nie je oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie určenej pre nadriadené orgány, do registra, do pomôcok, zápisov a rozhodnutí slúţiacich výlučne pre potreby správcu dane a ďalších podkladov, do ktorých sa nesmie umoţniť nazeranie s ohľadom na povinnosť zachovať v tajnosti pomery iných daňovníkov. Uviedol, ţe obsah ţiadostí správcu dane o doţiadanie a obsah odpovedí týchto doţiadaných daňových úradov pre správcu dane nie je moţné zaradiť do ţiadnej skupiny písomností, ktoré sa nachádzajú v § 22 ods. 2 cit. zákona. Nestotoţnil sa ani s argumentáciou ţalovaného vo vyjadrení k ţalobe, ţe ide o úradnú korešpondenciu, pretoţe v zmysle § 22 ods. 2 cit. zákona by malo ísť o úradnú korešpondenciu určenú pre nadriadené orgány, hoci v danom prípade o takúto korešpondenciu nešlo. Preto krajský súd dospel k záveru, ţe ţalobca mal oprávnenie do nich nazerať, teda mal aj právo na doslovné odpisy, resp. fotokópie z nich vyhotovené v zmysle § 22 ods. 3 cit. zákona. Keďţe správca dane mu nevyhovel a fotokópie, resp. odpisy nevyhotovil, bolo jeho zákonné procesné právo porušené. Súčasne však poukázal aj na skutočnosť, ţe ţalobca bol s výsledkami jednotlivých doţiadaní správcu dane oboznámený a fotokópie zápisníc o vykonaných dôkazoch doţiadaným orgánom mu boli doručené. Ďalej uviedol, ţe všetky informácie obsiahnuté v ţiadostiach o doţiadanie a v odpovediach na doţiadanie sú aj súčasťou týchto zápisníc, teda ţalobca bol v konečnom dôsledku v plnom rozsahu informovaný aj o obsahu tých písomností, ktorých fotokópie mu boli odopreté, preto ide o takú procesnú vadu, ktorá nemala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť v časti výroku týkajúceho sa rozhodnutia ţalovaného č. I/228/9681-48936/2011/992025-r zo dňa
  2. apríla 2011 tak, ţe ţalobu ţalobcu zamietne a ţalobcovi náhradu trov konania neprizná. Podané odvolanie odôvodnil tým, ţe napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k záveru krajského súdu ohľadom p. Š. namietal, ţe ţalobca v priebehu daňovej kontroly doloţil Upresnenie realizácie vysielania reklamných spotov pre klienta T., S. L. M. v roku 2008 vyhotovené spoločnosťou D. S., S. s dátumom
  3. mája 2010, v ktorom sa k faktúre č. X. uvádza, ţe reklamné spoty v počte 15 boli prednostne vysielané v mesiaci január 2008 v Rádiu L.. Zostatok, t.j. 35 spotov bolo objednaných pre odvysielanie v Rádiu D., ktoré v
  4. mesiaci 2008 zaniklo. Reklamné spoty boli odvysielané náhradným spôsobom v
  5. mesiaci 2008, ktorú skutočnosť riešilo obchodné oddelenie spoločnosti R., S., vlastniacej Rádio D.. K faktúre č. X. doplnil, ţe reklamné spoty v počte 22 boli objednané pre odvysielanie v Rádiu D.. Keďţe Rádio D. v
  6. mesiaci 2008 zaniklo, reklamné spoty boli 4 8Sžf/6/2012 odvysielané náhradným spôsobom v
  7. mesiaci 2008

dispozícií obchodného oddelenia spoločnosti R., S. Dodal, ţe na základe uvedeného správca dane doţiadal Daňový úrad Banská Bystrica I listom č. 660/320/29409/2010/Cak zo dňa

  1. júna 2010, v ktorom poţiadal o preverenie, či v roku 2008 spoločnosť Rádio L., S. odvysielala reklamnú kampaň pre spoločnosť T., S., ktorú jej vyfakturovala spoločnosť D. S., S. Následne v odpovedi na doţiadanie Daňový úrad Banská Bystrica I uviedol, ţe vykonal miestne zisťovanie v Rádiu L., S. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní č. 651/320/41968/10/Štr zo dňa
  2. júna 2010 vyplynulo, ţe v archíve reklamných produktov Rádia L., S. sa nenachádza Mediaplán pre spoločnosť T., S. a Rádio L., S. nikdy nevykonávalo reklamné, príp. mediálne kampane pre T., S., ani prostredníctvom D. S., S., s ktorou malo Rádio L., S. uzatvorenú v roku 2003 Zmluvu o poskytovaní reklamného vysielacieho času, teda pre spoločnosť T., S. nebola odvysielaná ţiadna reklamná kampaň, preto neboli kampane ani vyfakturované. Ohľadom záverov súdu prvého stupňa, týkajúcich sa p. H. namietal, ţe v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 668/320/27368/2010/Ryb zo dňa
  3. júla 2010 sa p. Ţ. (bývalý konateľ a bývalý splnomocnený zástupca spoločnosti D. S., S.) vyjadril, ţe si myslí, ţe reklamná kampaň bola odvysielaná aj v Rádiu H. F. T.. Ďalej uviedol, ţe správca dane na základe uvádzaného doţiadal Daňový úrad P. listom č. 660/320/41378/2010/Cak zo dňa
  4. júla 2010 o preverenie, či v roku 2008 spoločnosť S., S., P. (majiteľ Rádia H. F.) odvysielala reklamnú kampaň pre spoločnosť T., S., ktorú tejto spoločnosti vyfakturovala spoločnosť D. S., S. Následne v odpovedi na doţiadanie Daňový úrad Partizánske zaslal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 641/320/25855/2010/Dra zo dňa
  5. augusta
  6. Konateľ spoločnosti S., S., P. – p. M. H. do zápisnice uviedol, ţe spoločnosť S., S. neodvysielala ţiadne reklamné kampane pre spoločnosť T., S. Spoločnosť, ktorej bol konateľom, mala v roku 2008 zmluvný vzťah so spoločnosťou D. S., S. a odvysielala pre ňu v období roku 2008 reklamné kampane, avšak nie pre spoločnosť T., S. L. M.. Pre spoločnosť D. S., S. nebolo v roku 2008 fakturované odvysielanie reklamných kampaní v Rádiu H. F. T. pre spoločnosť T., S. Ţalovaný doplnil, ţe pracovníkom správcu dane bola predloţená kniha odberateľských faktúr, odberateľské faktúry a mediálne záznamy, z ktorých boli skutočnosti uvádzané p. H. overené. Ţalovaný sa síce stotoţnil so záverom krajského súdu, ţe právo zakotvené v § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb., t.j. právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnom šetrení prináleţí daňovému subjektu vţdy, nech je výsluch svedka vykonávaný v ktorejkoľvek fáze daňového konania, teda jedná sa o jednu zo základných zásad daňového konania uvedených v § 2 zákona č. 511/1992 Zb., avšak zároveň namietal, ţe ak je záver správneho orgánu okrem dôkazov získaných v rozpore s § 15 ods. 5 písm. e/ 5 8Sžf/6/2012 zákona č. 511/1992 Zb. opretý o dostatok ďalších dôkazov, ktoré preukazujú prijatý záver (prípadne sú tieto ďalšie dôkazy priamo v zhode s výpoveďami svedkov získaných v rozpore s § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb.), nemôţe mať takýto procesný nedostatok vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Zdôraznil, ţe napriek skutočnosti, ţe správca dane získal uvedené dva dôkazy v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

ţalovaného k prijatiu záveru vysloveného v ţalobou napadnutom rozhodnutí, mal dostatok ďalších dôkazov, ktoré boli v zhode s výpoveďami svedkov, čiţe samotné hodnotenie týchto svedeckých výpovedí nemohlo mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. V závere odvolania uviedol, ţe z predloţeného spisového materiálu vyplýva, ţe v prípade, ak správcovia dane oznámili ţalobcovi, ţe bude vypočutý svedok, ţalobca sa na týchto výpovediach nikdy nezúčastnil. Rovnako tak k predloţeným zápisniciam nevyjadril počas celého konania námietky voči ich obsahu. Ţalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 OSP s tým, ţe termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. januára 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). Z obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe dodatočným platobným výmerom č. 660/230/59324/2010/Kand zo dňa 19. novembra 2010 Daňový úrad Liptovský Mikuláš

§ 44ods.

6 písm. b/ bod. 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2008 v sume 2467,56 € z dôvodu, ţe v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2008 priznal ţalobca daň vo výške 1811 €, čo predstavuje o 2467,56 € menej ako zistil správa dane opakovanou daňovou kontrolou. Ţalobca podal odvolanie proti uvedenému dodatočnému platobnému výmeru, ktorý ţalovaný rozhodnutím č. I/228/9681-48936/2011/992025-r zo dňa 27. apríla 2011

§ 48ods.

5 zákona č. 511/1992 Zb. potvrdil. V administratívnom spise sa nachádza ţiadosť ţalobcu zo dňa

  1. augusta 2010 o vyhotovenie fotokópií časti správneho spisu, a to konkrétne ţiadosti správcu dane o vykonanie doţiadania pre Daňové úrady Dubnica nad Váhom, Banská 6 8Sžf/6/2012 Bystrica I, Moldava nad Bodvou a Partizánske, ako i odpovedí jednotlivých doţiadaných daňových úradov správcovi dane. Z odpovede Daňového úradu Liptovský Mikuláš zo dňa
  2. septembra 2010 vyplýva, ţe

§ 22ods.

2 zákona č. 511/1992 Zb. do uvedených spisov daňový subjekt nie je oprávnený nazerať, preto nemôţe správca dane vyhotoviť daňovému subjektu fotokópie. Ţalobca bol s výsledkami jednotlivých doţiadaní správcu dane oboznámený a fotokópie zápisníc o vykonaných dôkazoch doţiadaným orgánom mu boli doručené. Na základe doţiadania správcu dane na Daňový úrad Banská Bystrica I, bol vypočutý splnomocnený zástupca spoločnosti Rádio L., S., I.. Š. Š., o čom svedčí zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa

  1. júna
  2. Tretie osoby na výsluchu neboli prítomné. O termíne výsluchu ţalobca nebol upovedomený. Na základe doţiadania správcu dane Daňového úradu Liptovský Mikuláš adresovaného Daňovému úradu Partizánske bol vykonaný výsluch M.. H., konateľa spoločnosti S., S., ktorého výsluch bol zachytený do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa
  3. augusta
  4. Ţalobca nebol o termíne výsluchu upovedomený.

244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Vzhľadom na námietky ţalovaného sa Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zaoberal otázkou dodrţania procesných práv ţalobcu počas správneho konania.

§ 15ods.

5 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len ,,kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

  1. a)na predloţenie sluţobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,
  2. b)byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
  3. c)predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote

odseku 10 druhej vety,

  1. d)nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
  2. e)klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
  3. f)vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, 7 8Sžf/6/2012
  4. g)nahliadnuť do zapoţičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

§ 11ods.

1 zákona č. 511/1992 Zb. o ústnom pojednávaní v daňovom konaní spíše správca dane zápisnicu.

§ 7ods.

1 zákona č. 511/1992 Zb. kaţdý je povinný vypovedať na účely správy dane ako svedok o dôleţitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nesmie zamlčať. Výpoveď môţe byť podaná písomne alebo ústne. Správca dane môţe svedkovi uloţiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal ako svedok.

§ 22ods.

1 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt je oprávnený nazerať do spisov týkajúcich sa jeho daňových povinností, s výnimkou spisov uvedených v odseku 2. Správca dane je povinný o kaţdom nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam.

§ 22ods.

2 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt nie je oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie určenej pre nadriadené orgány, do registra, do pomôcok, zápisov a rozhodnutí slúţiacich výlučne pre potreby správcu dane a ďalších podkladov, do ktorých sa nesmie umoţniť nazeranie s ohľadom na povinnosť zachovať v tajnosti pomery iných daňovníkov.

§ 22ods.

3 zákona č. 511/1992 Zb. na ţiadosť daňového subjektu urobí správca dane zo spisového materiálu, do ktorého moţno nazrieť, doslovné odpisy, overí ich zhodu s originálom, vyznačí na nich účel ich vyuţitia a vydá ich daňovému subjektu. Pri podaní urobenom elektronickými prostriedkami správca dane potvrdí údaje na kópii podania, ktorú predloţí daňový subjekt.

§ 29ods.

4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 8 8Sžf/6/2012

§ 29ods.

6 zákona č. 511/1992 Zb. ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemoţno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani

odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníţenie základu dane, alebo v prípadoch

§ 15ods.

2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený pouţiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môţu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových zdruţení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov. Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1 OSP). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v rozhodnutí obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP). Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Ţiline po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP dospel k záveru, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotoţňuje v celom rozsahu. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. 9 8Sžf/6/2012 Prvostupňový súd správne uviedol, ţe aj doţiadaný daňový úrad musí zachovávať všetky procesné postupy a rešpektovať procesné práva daňovníkov, ktoré sú stanovené zákonom. Daňový subjekt má právo klásť svedkom otázky, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. Na ústnych pojednávaniach, na ktorých boli vypočutí I.. Š. Š. a M. H., nebol ţalobca prítomný, z obsahu zápisnice ani nevyplýva, či bol ţalobca na termín ústneho pojednávania predvolaný alebo či bol o termíne ústneho pojednávania upovedomený. V tomto prípade neboli pouţité výpovede svedkov z iných daňových vecí, naopak správca dane poţiadal doţiadané daňové úrady o preverenie skutočností, na základe ktorých nariadil Daňový úrad Banská Bystrica I miestne zisťovanie dňa 22. júna 2010 a Daňový úrad Partizánske ústne pojednávanie dňa 13. augusta 2010, preto obsah svedeckých výpovedí nemoţno povaţovať za pomôcky

§ 29ods.

6 veta druhá zákona č. 511/1992 Zb. Odvolací súd z predloţeného daňového spisu nezistil, či uvedený doţiadaný daňový úrad predvolal alebo upovedomil o termíne ústneho pojednávania aj ţalobcu. V spise sa nenachádza predvolanie, ani doručenky (a to ani v kópii). Na základe uvedeného moţno preto konštatovať, ţe správca dane i ţalovaný pouţili svedecké výpovede I.. Š. Š. a M.. H. v rozpore so zákonom, keďţe z obsahu administratívneho spisu vyplynulo uvedené procesné pochybenie. Najvyšší súd sa stotoţnil s krajským súdom, ktorý uviedol, ţe obsah ţiadostí správcu dane o doţiadanie a obsah odpovedí týchto doţiadaných daňových úradov pre správcu dane nie je moţné zaradiť do ţiadnej skupiny písomností, ktoré sa nachádzajú v § 22 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., keď tieto nepredstavujú úradnú korešpondenciu, ktorá je určená pre nadriadené orgány. Preto nebol dôvod, aby ţalobcovi neboli vydané ich fotokópie resp. odpisy. Ţalovaný v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu. Nepochybil preto krajský súd, ak ţalobu zamietol. 10 8Sžf/6/2012 Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k. 20S/47/2011-98 zo dňa 6. decembra 2011 ako vecne správny

§ 250ja ods.

3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania konajúci súd rozhodol

§ 246cods.

1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP, keď úspešný ţalobca si náhradu trov konania neuplatnil a ţalovanému náhrada trov konania neprináleţí. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 30. januára 2013 JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.