← Slovensko

§ 19 zákona č. 211/2000 Z.z., § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.

Obsah (12)§ 250j§ 250k§ 244§ 246c§ 103§ 104§ 14§ 2§ 19§ 17§ 22§ 57

Najvyšší súd 8Sži/4/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: E., T., B., IČO: X., zastúpeného M.. V. Š., advokátom so sídlom N., B., proti

§ 250jods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia ţalovaného zo dňa

  1. júna 2009, ako aj rozhodnutia ţalovaného č. SLV-328/OLVS-2009 zo dňa
  2. júla
  3. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol

§ 250kods.

1 O.s.p. tak, ţe neúspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. Zároveň vyslovil, ţe ţalovaný na náhradu trov konania nemá zo zákona nárok. 2 8Sži/4/2012 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynul záver, ţe ţaloba ţalobcu v danom prípade nie je dôvodná, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na to, aby mohla nastať fikcia vydania druhostupňového správneho rozhodnutia, t.j. ku dňu

  1. júna 2009 neuplynula 15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia o odvolaní a ţalovaný vydal v zákonnej lehote riadne (nie fiktívne) rozhodnutie. Konštatoval, ţe napadnutým rozhodnutím ţalovaný duplicitne rozhodol v totoţnej veci po právoplatnom druhostupňovom rozhodnutí bez návrhu ţalobcu na obnovu konania, prípadne v mimoodvolacom konaní. Súčasne vychádzal zo skutočnosti, ţe zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ani podporne zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov) neumoţňuje a neupravuje moţnosť po tom, ako bolo vo veci vydané druhostupňové fiktívne rozhodnutie toto anulovať vydaním ďalších rozhodnutí. Zmenu vydaného právoplatného správneho rozhodnutia moţno docieliť len v súdnom konaní, prípadne v mimoodvolacom konaní. Preskúmaním spisového materiálu súd prvého stupňa zistil, ţe ţalovaný obdrţal od povinnej osoby odvolanie ţalobcu voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu č. OUC-18- 14/2009 zo dňa
  2. júna 2009, dňa
  3. júna
  4. Lehota na vydanie rozhodnutia o odvolaní mu teda uplynula dňa
  5. júla
  6. Ţalovaný o odvolaní ţalobcu rozhodol vydaním riadneho rozhodnutia dňa
  7. júla 2009 v rozsahu zákonom určenej 15-dňovej lehoty (zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z dôvodu duplicity dňa
  8. septembra 2010), a preto nemohla nastať fikcia vydania rozhodnutia dňa
  9. júna 2009, tak ako sa domnieval ţalobca. Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalobca a ţiadal, aby bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený tak, ţe ţalobou napadnuté fiktívne rozhodnutie zo dňa
  10. júna 2009 bude zrušené a ţalobcovi bude priznaná náhrada trov konania. Namietal, ţe krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď opomenul, ţe Úrad na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je v zmysle čl. 5 písm. m/ nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 57/2007 iba organizačnou zloţkou ţalovaného a nie samostatnou povinnou osobou, preto ním vydané rozhodnutie je aj v prvom stupni rozhodnutím ţalovaného. S ohľadom na uvedené vyslovil názor, ţe doručením opravného prostriedku povinnej osobe je tento zároveň doručený aj odvolaciemu orgánu 3 8Sži/4/2012 v zmysle § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, teda lehota na vydanie druhostupňového rozhodnutia začína plynúť dňom podania opravného prostriedku. Ďalej uviedol, ţe v danom prípade zákonná lehota na rozhodnutie o rozklade ţalobcu v zmysle § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií začala plynúť v deň jeho podania, t.j. dňa
  11. júna 2009 a márne uplynula dňa
  12. júna 2009.

ţalobcu v dôsledku nečinnosti ţalovaného márnym uplynutím lehoty vzniklo fiktívne rozhodnutie, ktoré je vzhľadom na váţne formálne vady nezákonné a nepreskúmateľné. Ţalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal rozsudok krajského súdu v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť, hoci rovnako nie je namieste rozhodnutie krajského súdu potvrdiť.

§ 244ods.

1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

§ 244ods.

3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

§ 103O.s.p.

kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania). 4 8Sži/4/2012

§ 104ods.

1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví. Z obsahu ţiadosti o informáciu zo dňa

  1. marca 2009 vyplýva, ţe ţalobca ňou poţiadal o poskytnutie informácií o jazde osobného motorového vozidla V. T., patriaceho ţalovanému, dňa
  2. februára 2008 na trase Z. B. smerom do mesta, vezúceho ministra vnútra Slovenskej republiky R. K. z televízie M..,

§ 14

zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a to: - kópiu príslušnej časti knihy jázd, v ktorej je zaznamenaná táto jazda, - či vodič porušil počas jazdy pravidlá premávky na pozemných komunikáciách (zákon č. 8/2009 Z. z.), - pokiaľ je odpoveď na bod 2 kladná, tak ktoré pravidlá cestnej premávky na pozemných komunikáciách konkrétne (napr. nedanie prednosti v jazde, prekročenie rýchlosti a pod.), a na ktorom mieste trasy, - pokiaľ je odpoveď v bode 2 kladná, tak dôvody kaţdého jednotlivého porušenia pravidiel premávky na pozemných komunikáciách, - pokiaľ je odpoveď v bode 2 kladná, uviesť, či vodičovi bol daný pokyn, resp. rozkaz na nerešpektovanie pravidiel premávky na pozemných komunikáciách, resp. či mu bola uloţená úloha, daný rozkaz, ktorých splnenie nebolo moţné bez porušenia pravidiel premávky na pozemných komunikáciách, - pokiaľ je odpoveď na bod 5 kladná, ktorá osoba takýto pokyn, rozkaz, úlohu vodičovi dala, - pokiaľ je odpoveď na bod 5 záporná, či bol vodič sankcionovaný za porušenie pravidiel premávky na pozemných komunikáciách, - východzí a koncový bod trasy a všetky miesta, na ktorých došlo k zastaveniu alebo státiu vozidla. Ako vyplýva z predloţeného spisového materiálu, ţalobca sa ţalobou zo dňa

  1. augusta 2009 domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia ţalovaného zo dňa
  2. júna 2009 a rozhodnutia ţalovaného č. SLV-328/OLVS-2009 zo dňa
  3. júla
  4. V danom prípade ţalovaný ako správny orgán prvého stupňa vydal o ţiadosti ţalobcu na sprístupnenie informácií zo dňa
  5. marca 2009 rozhodnutie č. OUC-18-5/2009 zo dňa
  6. apríla 2009, ktorým ţiadosti nebolo vyhovené. O podanom rozklade ţalovaný rozhodol po uplynutí zákonom určenej lehoty (uplynula dňa
  7. mája 2009), keď vydal dňa
  8. mája 2009 5 8Sži/4/2012 rozhodnutie č. SLV-265/OLVS-2009, ktorým prvostupňové rozhodnutie zo dňa
  9. apríla 2009 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie. Následne vydaným rozhodnutím v prvom stupni č. OUC-18-14/2009 zo dňa
  10. júna 2009 ţalovaný ţiadosť ţalobcu v celosti zamietol v bodoch 2 aţ 8 a čiastočne v bode
  11. Predmetné rozhodnutie napadol ţalobca rozkladom, o ktorom ţalovaný vydal vo veci druhostupňové rozhodnutie č. SLV-328/OLVS-2009 dňa
  12. júla 2009, ktorým rozhodnutie zo dňa
  13. júna 2009 potvrdil. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 4S/168/2009-41, 4S/202/2009-41 zo dňa
  14. septembra 2010 konanie v časti preskúmania fiktívneho rozhodnutia zo dňa
  15. júna 2009 zastavil, súčasne rozhodnutie ţalovaného č. SLV-328/OLVS-2009 zo dňa
  16. júla 2009 zrušil

§ 250jods.

2 písm. a/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 8Sţi/3/2010 zo dňa

  1. januára 2011, na odvolanie ţalobcu proti výroku o zastavení konania, napadnutý rozsudok krajského súdu v časti o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia zo dňa
  2. júna 2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie za účelom odstránenia procesných vád. Všeobecné vymedzenie predmetu konania

druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovuje § 244 ods. 3,

ktorého musí ísť o také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Ďalšími podmienkami súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe ţaloby je, ţe osoba, ktorá sa ţalobou domáha súdnej ochrany, musela byť rozhodnutím na svojich právach ukrátená (§ 247 ods. 1 O.s.p.), musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, ibaţe takých niet (§ 247 ods. 2 a 3 O.s.p.) a napokon napadnuté rozhodnutie nesmie spadať pod niektorý z prípadov, ktorých preskúmanie je zákonom vylúčené (§ 248 O.s.p.).

§ 2ods.

1 zákona o slobode informácií osobami povinnými

tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 6 8Sži/4/2012

§ 19ods.

1 zákona o slobode informácií proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí poţadovanej informácie moţno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o ţiadosti

§ 17

. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

§ 19ods.

2 zákona o slobode informácií o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy moţno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

§ 19ods.

3 zákona o slobode informácií odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, ţe vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa povaţuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

§ 22ods.

1 zákona o slobode informácií ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, pouţijú sa na konanie

tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

§ 57ods.

1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môţe o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloţí ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. Z uvedeného vyplýva, ţe ak proti prvostupňovému rozhodnutiu o odmietnutí poţadovanej informácie podá ţiadateľ odvolanie, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Proti rozhodnutiu ţalovaného ako ústredného orgánu štátnej správy moţno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci 7 8Sži/4/2012 ústredného orgánu štátnej správy, teda minister. Odvolací súd poukazuje na subsidiárne pouţitie ustanovenia § 57 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko toto ustanovenie rieši situáciu, ktorá nie je upravená zákonom o slobode informácií. Preto ak v zmysle ustanovenia § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií má odvolací orgán na rozhodnutie o podanom opravnom prostriedku zákonnú lehotu len 15 dní a táto mu plynie aţ od doručenia odvolania prvostupňovým správnym orgánom, je potrebné aj

názoru odvolacieho súdu rátať aj s lehotou 30 dní

§ 57ods.

2 správneho poriadku, a to aj napriek tomu, ţe v § 2 ods. 1 zákon o slobode informácií všeobecne definuje, ţe povinnou osobou je štátny orgán. Takýto výklad má oporu aj v znení § 19 zákona o slobode informácií, ktorý obsahuje špecifickú úpravu procesného postupu štátneho orgánu pri vybavovaní ţiadosti o poskytnutie informácie a ktorý rozlišuje v prípade rozhodnutia ústredného orgánu štátnej správy povinnú osobu, ktorá je prvostupňovým správnym orgánom a vedúceho ústredného orgánu štátnej správy, ktorý rozhoduje o odvolaní. Rozklad ţalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu bol ţalovanému doručený

  1. júna 2009 a Úrad na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý o ţiadosti o sprístupnenie informácií rozhodoval v prvom stupni, predloţil rozklad Osobitnej komisii ministra vnútra na prípravu návrhov rozhodnutí ministra o rozkladoch dňa
  2. júna
  3. V súlade s § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií o rozklade rozhodol minister vnútra ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy, a to dňa
  4. júla 2009, teda v zákonnej pätnásťdňovej lehote v súlade s § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil s právnym záverom krajského súdu v tom smere, ţe k vydaniu fiktívneho rozhodnutia v prejednávanom prípade nedošlo, nakoľko ţalovaný rozhodol o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu v zákonnej lehote 15 dní. K uvedenému však dodáva, ţe s ohľadom na zistený skutkový a právny stav veci dospel k záveru, ţe krajský súd nepostupoval a nerozhodol správne, keď ţalobu ţalovaného zamietol, nakoľko konanie

druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je konaním limitovaným predmetom, pričom ţalobca sa v posudzovanej veci domáhal zrušenia neexistujúceho rozhodnutia správneho orgánu. Následne nemohol ani pouţiť správne ustanovenie právneho predpisu (Občiansky súdny poriadok), čím sa jeho rozhodnutie stalo zaloţeným na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Vzhľadom 8 8Sži/4/2012 na skutočnosť, ţe nie je splnená podmienka konania, aby konanie malo spôsobilý predmet zodpovedajúci zákonnej úprave, pričom nedostatok tejto podmienky je neodstrániteľný, mal krajský súd správne postupovať

§ 104ods.

1 prvej vety O.s.p. a konanie zastaviť. Najvyšší súd preto rozsudok krajského súdu zrušil, a keďţe preskúmavané rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom preskúmavania súdom, konanie zastavil (§ 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2, § 246c ods. 1 O.s.p., § 104 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol

§ 250kods.

1 O.s.p. a s poukazom na § 246c veta prvá a § 224 ods. 1 O.s.p., nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 30. januára 2013 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.