Obsah (4)

§ 246c§ 10§ 211§ 250k

Najvyšší súd 6Sžp/4/2012 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša

§ 246cods.

1 O.s.p. tak, že vzhľadom na jeho úspech v konaní mu priznal náhradu trov konania v ním uplatnenej výške v sume 392,73 €. Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods .2 písm. f/ O.s.p.). Žalobca uviedol, že ak má byť správne rozhodnutie platné a zákonné, musí byť vydané striktne v zmysle a spôsobom ustanoveným zákonom. V uvedenom prípade síce prvostupňové rozhodnutie obsahuje úradnú pečiatku, meno, priezvisko a funkciu oprávnenej osoby – I.I.I., primátor mesta, avšak podpis zjavne nepatrí p. H. – ten patrí nejakému M.M. zást. pr., ktorý mal konať v zastúpení primátora Mesta Žilina. Ak teda p. primátor Mesta Žilina je v písomnom vyhotovení rozhodnutia uvedený ako oprávnený orgán, je normálne a logické (a zákonné), že tomu musí zodpovedať aj vyhotovený vlastnoručný podpis. Keďže v uvedenom prípade tomu tak nie je (rozhodnutie zjavne podpisovala iná osoba, ako tá, ktorá je v rozhodnutí uvedená), prvostupňové rozhodnutie tak neobsahuje meno, priezvisko a funkciu oprávnenej osoby v zmysle § 47 ods. 5 správneho poriadku. Podpisujúcu osobu nie je možné identifikovať, nikde v rozhodnutí sa neuvádza jej meno, priezvisko ani funkcia, a teda pre žalobcu ako adresáta predmetného rozhodnutia je takéto rozhodnutie zmätočné a nalomujúce jeho hodnovernosť. Napádané rozhodnutie je teda nezákonné, v rozpore s § 47 ods.5 správneho poriadku, nenapĺňajúce náležitosti rozhodnutia a to náležitosť uvedenia mena, priezviska a funkcie podpisujúcej oprávnenej osoby, pretože je podpísané neidentifikovaným M., zast.pr.. Podľa názoru žalobcu, keďže rozhodovanie správnych orgánov v správnom konaní je konaním prísne formálnym, konaním vždy v súlade iba s verejnoprávnymi predpismi správneho práva (a nie súkromnoprávnymi), nemožno sa pri rozhodovaní vo funkcii verejného orgánu nechať zastúpiť inou osobou na konanie za správny orgán. Zdôraznil, že ak zo žiadneho predpisu nevyplýva, že by osoba poverená alebo splnomocnená primátorom mesta na jeho zastupovania v neprítomnosti nebola kompetentná zastupovať primátora mesta v právnych vzťahoch pri prenesenom výkone štátnej správy, 8 6Sžp/4/2012 neznamená to, že zákon takéto konanie umožňuje, nakoľko zákon takúto možnosť dať sa zastúpiť pri prenesenom výkone štátnej správy explicitne neupravuje. Podľa názoru žalobcu nebol zástupca primátora na takýto postup oprávnený, ak aj v zmysle vnútroorganizačného poriadku samotného mesta (§ 7 ods. 2 Organizačného poriadku Mestského úradu Žilina z

1. októbra 2007) zástupca primátora nie je vôbec oprávnený na konanie vo veciach prenesenej právomoci štátnej správy, ale oprávnený je výlučne na konanie vo veciach samosprávnych. Navyše mal za to, že aj ak by zastúpenie primátora jeho zástupcom v rámci preneseného výkonu štátnej správy bolo možné, musel by zástupca za primátora uviesť na písomnom rozhodnutí v zmysle § 47 ods. 5 správneho poriadku svoje vlastné meno, svoje vlastné priezvisko a svoju vlastnú funkciu, k čomu nedošlo a čo je jednoznačne v rozpore s ust. § 47 ods. 5 správneho poriadku, a preto nemôže byť vydané rozhodnutie zákonné. Vo vzťahu k samotnému rozhodnutiu žalobca poukázal na to, že rozhodnutie prvostupňového ako aj odvolacieho orgánu je absolútne nekonzistentné s inými rozhodnutiami, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, zjavne bezdôvodné a jednostranne obmedzuje jeho práva na úkor práv spoločnosti R. I., s.r.o. Uviedol, že konajúci súd pochybil, keď nezohľadnil žalobcom namietané skutočnosti uvedené v žalobe, upozorňujúce na zjavnú disproporciu pri nazeraní na záujmy jednotlivých subjektov zo strany správneho orgánu – zatiaľ čo žalobca bol ubezpečovaný zo strany správneho orgánu o umožnení výstavby
2. etapy Hotela B. za podmienky zabezpečenia jednotného bloku výstavby so stavbou na pozemkoch parc. ..Č...Č...Č. a X. (vyjadrenie Mestského úradu Žilina, Odbor hlavného architekta, č. 29012/179/09/Kj z
3. októbra 2009 a záväzné stanovisko Mesta Žilina č. C- 2699/76/05/Buč. z
4. marca 2005), spoločnosť R. I., s.r.o. túto podmienku vo vzťahu k hotelu B. – 2 etapa, t.j. ku stavbe na pozemku parc. č. X. nemusí spĺňať. Za situácie, kedy žalobca má záujem stavať
5. etapu svojho hotela po hranicu pozemkov, rovnako má tento záujem i spol. R. I., s.r.o. (a práva oboch by mali byť rovnako rešpektované), umožnením výstavby okien atď. na južnej strane pozemku parc. č. X. správny orgán budúcu výstavbu Hotela B. –
6. etapa napádaným rozhodnutím nezákonne poprel a stavbu
7. etapy Hotela B. tak do budúcna úplne vylúčil. Podľa názoru žalobcu je neprípustné, aby správny orgán jednému subjektu priznal väčšie a hodnotnejšie práva ako sú práva iného subjektu – žalobcu, keď jednému subjektu správny orgán stavbu povolil (a to na úkor susediacej stavby) a druhého stavbu de facto aj pro futuro odmietol, pričom táto zjavná disproporcia, ignorovanie základných práv žalobcu a rozhodnutie o uprednostnení jednej stavby pred druhou bez akéhokoľvek relevantného zdôvodnenia v napádanom rozhodnutí 9 6Sžp/4/2012 je kľúčovým dôvodom nezákonnosti vydaného rozhodnutia, z ktorého dôvodu malo byť toto rozhodnutie súdom zrušené. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že sám prvostupňový správny orgán v rozhodnutí na str. 7 vyslovil názor, že v zmysle schváleného ÚP MPR musia byť na ul. P. realizované stavby stavané od hranice po hranicu pozemku tak, aby tvorili jednoliaty blok, avšak na strane druhej konštatoval, že vzhľadom na to, že podľa Mesta Žilina je jeho vlastný ÚP MPR nevhodný a správnemu orgánu nevyhovuje, tak bude stavebné zámery posudzovať individuálne ad hoc. Správny orgán tak v podstate uviedol, že územný plán je obsolentný, a preto sa ním necíti viazaný, čo je podľa žalobcu neprípustné. Konajúci súd však po zaobstaraní si všetkých potrebných podkladov skonštatoval, že základná dokumentácia, podľa ktorej sa riadi výstavba MPR Žilina, neobsahuje také direktívum, na ktoré sa odvoláva žalobca vo svojej žalobe – konkrétne uzatvorenie bloku zástavby na P. ulici radovou zástavbou s plnými bočnými stenami. Správny orgán žalobcu tak zaviedol, keď tvrdil, že v zmysle schváleného ÚP MPR musia byť na ul. P. realizované stavby stavané od hranice po hranicu pozemku tak, aby tvorili jednoliaty blok, pričom táto skutočnosť nebola až do vydania napadnutého rozsudku sporná. Žalobca v dobrej viere spoliehajúc sa na uvedené, mal teda po celý čas za to, že súčasťou záväzného územného plánu Mesta Žiliny je i podmienka uzatvorenia bloku zástavby na P. ulici radovou zástavbou s plnými bočnými stenami a o tejto skutočnosti nemal dôvod pochybovať. Keďže však žalobca nedisponoval ÚP MPR (mal k dispozícii len kópiu časti územného plánu MPR zachytávajúcu práve ulP...P...P...P., z ktorej je úplne zrejmé, že ÚP počíta ako so zástavbou na parc...Č...Č...Č. K., X.X. tak aj X. K.), navrhol v žalobe, aby súd vykonal dôkaz – dožiadal od Mesta Žilina časť ÚP MPR týkajúcej sa zástavby na ul. P. tak, aby sa súd mohol oboznámiť s plánom výstavby na tejto ulici, teda, či je možné, aby bola realizovaná iba výstavba na pozemku parc. č. X. a X. K. alebo v zmysle ÚP má byť výstavba realizovaná tak na pozemku parc. č. X. K. ako aj na č. X. a X. K. tak, aby ani jeden z potencionálnych stavebníkov nebol v stavebnej činnosti protiprávne obmedzovaný. Až na základe dožiadania súdu od Mesta Žilina a predloženia všetkých potrebných podkladov vyplynulo, že záväzná dokumentácia neobsahuje také ustanovenie, ktoré by výstavbu na P. ulici podmieňovalo radovou zástavbou s plnými bočnými stenami. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že správne orgány v posudzovanej veci nepostupovali v súlade so základnými pravidlami správneho konania v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1, 2 a 5 správneho poriadku, ktoré citoval. Žalobca zdôraznil, že v dôsledku konania správneho orgánu nemohol v územnom konaní účinne obhajovať svoje práva a záujmy, najmä sa nemohol kvalifikovane vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť 10 6Sžp/4/2012 svoje návrhy. Správny orgán neinformovaním žalobcu o uvedenej skutočnosti, porušil zásadu aktívnej súčinnosti účastníkov konania vychádzajúcu z koncepcie, že účastník konania je aktívnym činiteľom tohto procesu a nie iba pasívnym objektom činnosti správnych orgánov. Uviedol tiež, že rozhodnutím správneho orgánu boli porušené aj ustanovenia vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., podľa § 4 ods. 2 ktorej umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania. Citoval tiež ust. § 6 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorého stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Podľa názoru žalobcu takto umiestnená stavba nezodpovedá urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia, keďže pre danú lokalitu (o to viac, že s jedná o mestskú pamiatkovú rezerváciu), je charakteristické, že stavby tvoria jednoliaty blok. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj vyjadrenie Mestského úradu Žilina, Odbor hlavného architekta č. 29012/179/09/Kj z
8. októbra 2009, v ktorom je konštatované: „vzhľadom na pripravovanú výstavbu polyfunkčného bytového domu „R. Č.“ (v súčasnosti územné konanie) na susednom pozemku parc. ..Č...Č...Č. a X. doporučujeme zosúladiť dispozičné riešenie s navrhovanou výstavbou tak, aby sa stavby navzájom neobmedzovali, ale vhodne dopĺňali v jednotnom bloku dostavby“. Takto umiestnená stavba nielenže nezodpovedá urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia, ale navyše aj trvalo obmedzuje užívanie susedného pozemku vo vlastníctve žalobcu, ktorý tak v dôsledku dotknutého rozhodnutia o umiestnení stavby natrvalo stratil akúkoľvek možnosť uskutočniť plánovanú výstavbu na svojom pozemku. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že prvostupňový správny orgán ako príslušný stavebný úrad, nedostatočne posúdil návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby z hľadiska jeho dôsledkov tak, ako to má na mysli ust. § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a § 37 ods. 2 stavebného zákona. Z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia, je v rozpore so zákonom, resp. negatívnym spôsobom zasahuje do práv a oprávnených záujmov žalobcu, žiadal, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/17/2010-251 zo dňa
9. novembra 2011 v zmysle § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie správneho orgánu zruší a vec vráti žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 11 6Sžp/4/2012 Žalobca si zároveň v rámci odvolania, v prípade svojho úspechu vo veci, uplatnil trovy prvostupňového ako aj druhostupňového konania, ktoré mu vznikli počas konania pred prvostupňovým ako aj odvolacím súdom, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku, ako aj v trovách právneho zastúpenia vo výške 606,40 €, ktoré podrobne špecifikoval. Žalovaný správny orgán sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Účastník konania R. I., s.r.o. vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.

§ 10ods.

2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.

§ 211a nasl.

O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený

1. januára 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. 2009/01724/KRA zo dňa
2. októbra 2009 – ktorým ako odvolací orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Žilina č. 4862/2009/Bo (D9908) z
3. júna 2009, ktorým rozhodlo o umiestnení stavby „Polyfunkčný bytový dom s názvom R. Č., vodovodná, kanalizačná, plynovodná a NN prípojka“ na pozemkoch parc. ..Č...Č...Č. a X.X., katastrálne územie Ž. tak, ako je zakreslené v situačnom výkrese, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia. 12 6Sžp/4/2012 Z podkladov spisu je zrejmé, že argumentácia žalobcu uplatnená v rámci odvolania proti rozsudku prvostupňového súdu, ako aj v rámci žaloby, je založená na nasledujúcich dôvodoch:
4. prvostupňové správne rozhodnutie (Mesta Žilina č. 4862/2009/Bo (D9908) z
5. júna 2009) bolo vydané v rozpore s ustanovením § 47 ods. 5 správneho poriadku.
6. disproporcia v priznaných právach správnym orgánom žalobcovi a stavebníkovi, resp. bezdôvodné a jednostranné obmedzenie práv žalobcu na úkor spoločnosti R. I., s.r.o. V zmysle § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov – správny poriadok). Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (§ 3 ods. 1 správneho poriadku). Podľa ust. § 47 ods. 5 správneho poriadku v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. S citovaného ustanovenia vyplýva, že podpis má zodpovedať menu, priezvisku a funkcii oprávnenej osoby. V posudzovanej veci napadnuté prvostupňové rozhodnutie obsahuje úradnú pečiatku, meno, priezvisko a funkciu oprávnenej osoby – I.I.I., primátor mesta, avšak je nespornou skutočnosťou, že podpisujúcu osobu nie je možné identifikovať. Za stavu, keď preskúmavané rozhodnutie podpísala osoba, ktorú nie je možné identifikovať, pretože nikde v rozhodnutí sa neuvádza jej meno, priezvisko ani funkcia, sa odvolací súd stotožnil s názorom žalobcu, že takéto rozhodnutie je pre adresáta 13 6Sžp/4/2012 predmetného rozhodnutia postihnuté deficitom zmätočnosti a nalomujúce jeho hodnovernosť. U žalobcu preto mohli vzniknúť odôvodnené pochybnosti o tom, kto vôbec vydal prvostupňové rozhodnutie. Doteraz totiž nie je zrejmé, či to bol primátor alebo iná v rozhodnutí nekonkretizovaná osoba. O to viac, že ide o rozhodnutie vydané v rámci výkonu prenesenej štátnej správy, v konaní ktorom je potrebné dôsledne posudzovať kompetencie starostu v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. V preskúmavanej veci najvyšší súd dospel k záveru, že nedôslednou aplikáciou ustanovenia § 47 ods. 5 správneho poriadku bolo vo veci zistené závažné pochybenie majúce za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, t.j. rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Nakoľko najvyšší súd v konaní správneho orgánu zistil takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia je nutné konštatovať, že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a ich postup nie je v súlade so zákonom. Z dôvodu, že uvedená vada sama o sebe má za následok nezákonnosť rozhodnutí, k ďalším námietkam žalobcu už najvyššiemu súdu neprináležalo prihliadnuť. Z hore uvedených dôvodov odvolací súd zamietajúci prvostupňový rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom v zmysle § 250ja ods. 4 O.s.p. je viazaný právnym názorom súdu, pričom zároveň je povinný sa vysporiadať aj so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 Ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, tiež II. ÚS 234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV.ÚS 92/09). 14 6Sžp/4/2012 Podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Záverom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že doteraz vykonané dokazovanie pred správnymi orgánmi sa javí byť ako nedostatočné. Za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu by bolo vhodné doplniť dokazovanie, a to predovšetkým vyžiadaním opätovného stanoviska Krajského pamiatkového úradu za účelom odstránenia existujúcich rozporov. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p.

§ 250kods.

1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo sumy zaplatenej titulom súdnych poplatkov v sume 132 € (za žalobu a odvolanie po 66 €) a z trov právneho zastúpenia žalobcu advokátom v prvostupňovom a odvolacom konaní v celkovej sume 606,40 €. Trovy právneho zastúpenia tvorí tarifná odmena vypočítaná podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „vyhláška“) za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci

1. novembra 2009, žaloba) vo výške po 115,90 € s paušálnou náhradou vo výške 6,95 € + 19% DPH (46,66 €) a za 2 úkony právnej služby (účasť na pojednávaní pred krajským súdom
2. novembra 2011, odvolanie vo veci samej) vo výške 123,50 € s paušálnou náhradou vo výške 7,41 € + 20% DPH (52,36 €). Trovy právneho zastúpenia predstavujú teda spolu sumu 606,40 €. Náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. V konaní neúspešnému účastníkovi konania R. I., s.r.o. odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p.

ust. § 142 ods. 1 O.s.p., § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal. 15 6Sžp/4/2012 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. januára 2013 JUDr. Jozef Hargaš, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská