1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“) ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia a postupu ţalovaného. Ţalovaný napadnutým rozhodnutím
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) zamietol odvolanie účastníka správneho konania (ţalobcu) a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) Priest. č. 1549/10-11/00006 z 3. marca 2011 (ďalej aj ako „prvostupňové správne rozhodnutie“), ktorým bol ţalobca uznaný vinným z priestupku
1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o priestupkoch“ alebo „zákon č. 372/1990 Zb.“), ktorého sa mal dopustiť tým, ţe dňa 31.10.2009 v čase o 03,30 hod. na mieste verejne prístupnom v D. v H., na U. fyzicky napadol J.J. tak, ţe ho hlavou udrel raz do jeho tváre, čím sa voči nemu hrubo správal, za čo mu uloţil
1 písm. b), § 13 ods. 1 a § 49 ods. 2 zákona 6Sţo/4/2012 2 o priestupkoch pokutu v sume 50 € a trovy konania v sume 16 €
1 zákona o priestupkoch. O trovách konania rozhodol
1 OSP tak, ţe v konaní neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd odvolávajúc sa na ustanovenia § 2 ods. 1 a ods. 2, § 11 ods. 1, § 49 ods. 1 písm. d) a ods. 2, § 51 zákona o priestupkoch a § 46 správneho poriadku v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, ţe v prejednávanej veci bol ţalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunaţívaniu
1 písm. d) zákona o priestupkoch na tom skutkovom základe, ţe dňa 31. októbra 2009 v čase o 03,30 hod. na mieste verejne prístupnom – D. v H. fyzicky napadol J.J., pričom mu spôsobil poranenie hlavy. Dôvodil ďalej, ţe zo záverov znaleckého posudku vypracovaného M., znalcom z odvetvia zdravotníctvo a farmácia, odboru ortopédia vyplýva, ţe v prípade poškodeného J.J. došlo pri predmetnom incidente k udretiu hlavy v záhlaví vľavo a na čele, k udretiu strednej časti hrudného koša a došlo tieţ k zlomenine základu prvej záprstnej kosti ľavej ruky, teda išlo o zranenie troch orgánov – hlava, hrudník a zápästie vľavo, pričom všetky tieto zranenia vznikli,
výpovede poškodeného a svedkov, pri jednom incidente, a to bitke medzi dvomi dospelými muţmi. Poukázal tieţ na to, ţe zo záverov znaleckého posudku ďalej vyplynulo, ţe je pravdepodobné, ţe zranenia vznikli násilím inej osoby a teda je zrejmé, ţe si ich neprivodil poškodený sám. Poukázal na to, ţe v prejednávanej veci je nesporné, ţe ţalobca bol riadne predvolaný na prvostupňový správny orgán k podaniu svojej výpovede, ublíţenie na zdraví bolo objektivizované lekárskou správou z Fakultnej nemocnice v Trnave z
1 písm. d) zákona o priestupkoch. Dôvodil ďalej, ţe z administratívneho spisu bolo preukázané, ţe prvostupňový správny orgán nariadil vo veci ústne pojednávanie, na ktorom vypovedal obvinený a vypovedali aj svedkovia. Dňa
ustanovenia § 33 správneho poriadku mohol uplatniť svoje procesné práva vyplývajúce mu tak z ustanovenia § 33 správneho poriadku, ako aj z ustanovenia § 73 ods. 2 správneho poriadku doplniac, ţe ţalobca aj napriek riadnemu poučeniu prvýkrát na správnom orgáne vypovedať odmietol. Rovnako sa odmietol oboznámiť s celým priestupkovým spisom, ako aj s kamerovým záznamom nachádzajúcim sa v priestupkovom spise, avšak poţiadal, aby mu boli výpovede zaslané domov. V tejto súvislosti poukázal na to, ţe z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe na správnom orgáne mu bolo umoţnené nahliadnuť do spisu, pričom mu bola vyhotovená fotokópia 83 strán priestupkového spisu, o ktoré poţiadal. Z týchto dôvodov označil tvrdenia ţalobcu za nepravdivé doplniac, ţe z obsahu spisu je nesporné, ţe správny orgán ţalobcovi umoţnil v dostatočnej miere sa oboznámiť s obsahom spisu a rovnako mal aj dostatok času na pozretie si kamerového záznamu, čo odmietol. 6Sţo/4/2012 3 K námietke ţalobcu o existujúcich vadách konania, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia dôvodil ďalej ustanovením § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, v zmysle ktorého správny orgán musí na prejednanie priestupku vţdy nariadiť ústne pojednávanie, pričom prejednať priestupok v neprítomnosti obvineného môţe v prípade, ak sa obvinený z priestupku odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný alebo sa nedostaví bez náleţitého ospravedlnenia, či bez váţneho dôvodu. K ďalšej námietke ţalobcu o tom, ţe správny orgán odmietol vykonať ním navrhnuté dôkazy poukázal na to, ţe dňa 20. januára 2011bol ţalobca predvolaný na ústne pojednávanie, ktorého sa zúčastnil, avšak nenavrhol vykonať ţiadne nové dôkazy ani ich doplnenie zdôrazniac, ţe práve naopak, zo zápisnice je zrejmé, ţe ţalobca sa na ústnom pojednávaní odmietol oboznámiť s pokladmi pred vydaním rozhodnutia, odmietol sa vyjadriť k jednotlivým výpovediam svedkov, pričom uviedol, ţe sa k veci bude vyjadrovať na budúcom pojednávaní, na ktoré sa však nedostavil. Námietku ţalobcu, ktorou poukazoval na to, ţe správny orgán sa nezaoberal námietkou zaujatosti, ktorú vzniesol na osobu I.I. povaţujúc ju za neopodstatnenú konštatoval, ţe z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmý postup ţalobcu, ktorým by v súlade s ustanovením § 9 a nasl. správneho poriadku riadnym spôsobom uvádzal dôvody vylúčenia zamestnanca, či člena správneho orgánu z prejednávania a rozhodovania veci, keď zo strany ţalobcu nedošlo k oznámeniu relevantných skutočností nasvedčujúcich vylúčenie zamestnanca správneho orgánu v konkrétnom prípade. V tejto súvislosti zastal názor, ţe ţalobca mal aspoň základným spôsobom osvedčiť pochybnosti o jeho nepredpojatosti, pričom by malo ísť o pochybnosti so zreteľom na pomer zamestnanca k veci, k účastníkom konania, resp. k ich zástupcom a preto v danom prípade neobstojí, ţe dôvodom zaujatosti zamestnanca je skutočnosť, ţe rozhodol spôsobom, s ktorým účastník konania nesúhlasí konštatujúc tieţ, ţe ţalobca nijakým spôsobom nepreukázal, ani neoznačil relevantné pochybnosti, ktoré by mohli zakladať predpojatosť I.I., ktorý, ako vyplýva z administratívneho spisu, ţiadne konkrétne úkony voči ţalobcovi nerealizoval a preto sa zhodol s názorom správneho orgánu, ktorý vyhodnotil sťaţnosti na I.I. ako neopodstatnené. Na základe uvedených skutočností sa preto stotoţnil so závermi ţalovaného správneho orgánu v tom, ţe v preskúmavanej veci bol náleţitým spôsobom zistený skutkový stav veci a správne orgány vo svojich rozhodnutiach náleţite vyhodnotili vykonané dôkazy. Mal za to, ţe ţalobca v ţalobe neuviedol ţiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa správne orgány neboli vysporiadali vo svojich rozhodnutiach, ani nepreukázal ţiadne relevantné skutočnosti, ktoré by preukazovali konkrétne porušenie, či ohrozenie jeho subjektívnych práv a ani nepreukázal, ţe by správne orgány svojím postupom porušili základné zásady správneho konania a konania o priestupkoch. Záverom venoval pozornosť námietke, ktorou ţalobca poukazoval na tú skutočnosť, ţe správny orgán mu nemohol uloţiť povinnosť zaplatiť predmetnú pokutu priloţenou poštovou poukáţkou konštatujúc, ţe zákon o správnom konaní, ani priestupkový zákon neriešia akou formou má účastník uloţenú pokutu zaplatiť, avšak skutočnosť, ţe ţalovaný správny orgán (správne malo byť uvedené prvostupňový správny orgán) vo výroku svojho rozhodnutia formu zaplatenia uviedol,
jeho názoru nezakladá takú vadu konania, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia ako takého (§ 250i OSP). Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody Krajský súd v Bratislave postupom
1 OSP ţalobu zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie argumentujúc tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 6Sţo/4/2012 4 Ţalobca v odvolaní poukázal na to, ţe v podanej ţalobe namietal porušenie § 23 ods. 4 správneho poriadku na tom skutkovom základe, ţe napriek opakovanej ţiadosti mu správny orgán (v prvom stupni) nevyhotovil úplnú kópiu spisového materiálu, hoci o to opakovane ţiadal a zdôraznil, ţe pokiaľ kamerový záznam na nosiči je jedným z dôkazov (
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, tento rozhodol hlavne na základe kamerového záznamu) potom mu bol správny orgán v konaní povinný, po úhrade vecných nákladov s tým spojených, zaslať kópiu predmetného záznamu. Namietal, ţe s uvedenou námietkou sa krajský súd v napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal doplniac, ţe v ţalobe nenamietal, ţe správny orgán mu neumoţnil si na pojednávaní pri prejednaní priestupku pozrieť predmetný záznam, ale namietal porušenie povinnosti správneho orgánu
4 správneho poriadku, keď mu výslovne odmietol realizáciu práva účastníka konania, a to poskytnúť kópiu spisu zadováţením technického nosiča a jeho odoslanie po uhradení vecných nákladov a preto mal za to, ţe krajský súd sa s jeho námietkou vôbec nevysporiadal, keďţe vôbec v napadnutom rozsudku neuviedol, či správny orgán porušil alebo neporušil namietané právo ţalobcu
4 správneho poriadku doplniac, ţe krajský súd odkázal na jeho procesné právo na nahliadnutie do spisu, ktoré je ustanovené v § 23 ods. 1 správneho poriadku, čím jednak nesprávne a nedostatočne zistil skutkový stav veci a jednak porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie spočívajúce v potrebe náleţitého odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom smere mu odňal moţnosť konať pred súdom a teda napadnutý rozsudok trpí aj vadou
2 písm.
správneho poriadku, len čo sa o tom dozvedel, tieto skutočnosti oznámiť svojmu najbliţšie nadriadenému a tento mal rozhodnúť o vylúčení I.I. z prejednávania priestupku a doplnil, ţe tým, ţe I. H. nekonal uvedeným spôsobom, správny orgán porušil ustanovenia § 11 a § 12 správneho poriadku, čo má za následok v konečnom dôsledku nesprávne rozhodnutie vo veci. Zároveň uviedol, ţe správny orgán mal ţiadosť ţalobcu po podaní trestného oznámenia na I.I., aby uţ vo veci nerobil ţiadny úkon v súlade s ustanovením § 19 ods. 2 správneho poriadku, posúdiť
obsahu ako námietku zaujatosti, a takto mal o nej konať zákonom ustanoveným postupom
správneho poriadku, teda či je námietka dôvodná, resp. či existujú dôvody na vylúčenie I.I. z konania vo veci alebo nie. V tejto súvislosti poukázal na to, ţe následné konštatovanie súdu v napadnutom rozsudku o tom, ţe dôvody na vylúčenie I.I. neboli dané ide nad rámec veci, keď súd mal preskúmať, či správny orgán postupoval v tomto smere zákonom ustanoveným spôsobom a či neprišlo k porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať vplyv na 6Sţo/4/2012 5 zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nie konvalidovať nezákonný postup správneho orgánu konštatovaním o neexistencii dôvodov vylúčenia pracovníka správneho orgánu. Preto vyhodnotil za nesprávne skutkové zistenie súdu uvedené v napadnutom rozsudku, ţe neuviedol relevantné skutočnosti, ktoré mohli mať za následok zaujatosť pracovníka správneho orgánu. Záverom nesúhlasil ani s názorom krajského súdu týkajúceho sa uloţenia mu povinnosti zaplatiť pokutu priloţenou poštovou poukáţkou, ktorú vyhodnotil ako vadu, ktorá nemala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia
OSP dôvodiac, ţe táto nezákonne uloţená povinnosť je priamo súčasťou výroku napadnutého rozhodnutia, a teda bezprostredne musí mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, keďţe je priamo jeho súčasťou ustanovujúcou mu povinnosť. Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zrušuje rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SVS-OP-2011/12488/TMC z 31. mája 2011 a vec mu vracia na ďalšie konanie. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu stotoţniac sa v celom rozsahu s napadnutým rozsudkom krajského súdu uviedol, ţe zotrváva na obsahu svojho vyjadrenia k podanej ţalobe. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods.1,2 OSP). Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).
2 OSP ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov ( § 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní 6Sţo/4/2012 6 tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. SVS-OP- 2011/12488/TMC z
1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, ţe dňa 31.10.2009 v čase o 03,30 hod. na mieste verejne prístupnom v D. v H., na U. fyzicky napadol J.J. tak, ţe ho hlavou udrel raz do jeho tváre, čím sa voči nemu hrubo správal, za čo mu uloţil
1 písm. b), § 13 ods. 1 a § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch pokutu v sume 50 €. Zároveň mu uloţil povinnosť zaplatiť trovy konania v sume 16 €
1 zákona o priestupkoch. Pokuta a trovy konania boli splatné do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia priloţenými poštovými poukáţkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky, s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Uvedené konštatovanie sa prirodzene vzťahuje aj na rozsiahle a podrobné rozobratie samotného priebehu priestupkového konania, ktoré krajský súd obsiahol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd sa preto s odôvodnením napadnutého rozsudku stotoţňuje v celom rozsahu, povaţujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, doplnil jeho odôvodnenie o ďalšie, na danú vec vzťahujúce sa, relevantné dôvody. Vychádzajúc z obsahu odvolania mal najvyšší súd preukázané, ţe ţalobca svojím odvolaním namietal nezákonnosť postupu konajúcich správnych orgánov, ktorá následne viedla,
jeho názoru, k nezákonnosti rozhodnutí vydaných v priestupkovom konaní. Ţalobca, tak v ţalobe, ako aj v odvolaní namietal porušenie ustanovenia § 23 ods. 4 správneho poriadku prvostupňovým správnym orgánom, ktorý, ako uviedol, mu „ odmietol poskytnúť kópiu spisu zadováţením technického nosiča a jeho odoslanie po uhradení vecných nákladov“.
zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
1 správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
4 správneho poriadku správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním. 6Sţo/4/2012 7 Z administratívneho spisu vyplýva, ţe ţalobca sa dňa 20. januára 2011 dostavil na prvostupňový správny orgán za účelom prejednania priestupku proti občianskemu spolunaţívaniu
1 písm. d) zákona o priestupkoch. Zo zápisnice spísanej prvostupňovým správnym orgánom dňa
ustanovenia § 23 ods. 1 správneho poriadku. Posudzujúc ďalej dôvodnosť námietok, ktorými ţalobca poukazoval na „vady konania“, konkrétne, ţe správny orgán bez zrejmej príčiny odmietol vypočuť ním navrhnutých svedkov (teda rezignoval na potrebu presne a úplne zistiť skutočný stav veci), čím mu odoprel právo byť prítomný pri výsluchoch svedkov, ktoré vykonal a neumoţnil resp. znemoţnil mu klásť im otázky musí najvyšší súd, preštudujúc si dôkladne administratívny spis, konštatovať, ţe ţalobca v rámci priestupkového konania nenavrhol na podporu svojich tvrdení vypočuť ţiadneho konkrétneho svedka, odmietol vo veci vypovedať, neustanovil sa na ústne pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný, pričom dôvod jeho neprítomnosti konkretizovaný v jeho podaní doručenom elektronickou formou dňa 2. marca 2011 I.I. nie je,
názoru najvyššieho súdu, dôvodom spĺňajúcim kritéria „dôleţitý“. Z uvedeného sa dá 6Sţo/4/2012 8 preto jednoznačne konštatovať, ţe ţalobca svojou pasivitou v konaní spôsobil, ţe práva, ktoré správny poriadok a zákon o priestupkoch priznáva účastníkom konania, zostali nevyuţité, avšak bez akejkoľvek ingerencie zo strany konajúcich správnych orgánov.
1 správneho poriadku zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.
správneho poriadku účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.
1 správneho poriadku len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbliţšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu.
2 správneho poriadku predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
1 správneho poriadku o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, ţe zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania. Pri posudzovaní dôvodnosti námietky, ktorou ţalobca namietal ďalšie procesné pochybenie konajúcich správnych orgánov v podobe absencie rozhodnutia o námietke zaujatosti, ktorú mal vzniesť ţalobca voči I.I. najvyšší súd, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, nezistil relevantný dôvod na priznanie jej dôvodnosti. Ţalobca podal dňa
1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach (ďalej aj ako „zákon o sťaţnostiach“) sťaţnosť na postup I.I. v priestupkovom konaní č. 1549/10-11/0006, a to z dôvodu, ţe nekompetentným a neprofesionálnym postupom I.I. boli závaţným spôsobom porušené jeho práva. Z uvedeného je zrejmé, ţe ţalobca nenamietal zaujatosť I.I., ale v súlade s vyššie citovaným ustanovením podal na postup I.I. sťaţnosť. Následne dňa
1 zákona o sťaţnostiach, naopak kópia trestného oznámenia sa v administratívnom spise nenachádza, pričom aj skutočnosť, ţe by bolo preukázané, ţe ţalobca podal na I.I. trestné oznámenie, nezakladá ex lege dôvod na to, aby správny orgán rozhodoval
správneho poriadku o námietke zaujatosti zamestnanca, ktorý sa necíti byť v konaní zaujatý z dôvodov uvedených v § 9 správneho poriadku. Najvyšší súd preto zastal k dôvodnosti tejto námietky totoţný právny názor ako súd prvého stupňa, a to, ţe námietka zaujatosti nebola ţalobcom, ani zamestnancom správneho orgánu účinne vznesená. Najvyšší súd upriamuje zároveň pozornosť ţalobcu, ţe krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku 6Sţo/4/2012 9 nekonštatoval, ţe „dôvody na vylúčenie I.I. neboli dané“ a nedošlo teda z jeho strany ku „konvalidovaniu nezákonného postupu správneho orgánu konštatovaním o neexistencii dôvodov vylúčenia pracovníka správneho orgánu“. Vo vzťahu k námietke, ktorou ţalobca poukazoval na nemoţnosť rozhodnúť na základe výpovedí svedkov vykonaných v inom konaní, napriek tomu, ţe výsluchu týchto svedkov v konaní pred správnym orgánom nič nebránilo, najvyšší súd uvádza, ţe výsluch svedkov bol vykonaný zákonným spôsobom (svedkovia boli riadne poučení, ktorá skutočnosť vyplýva z pripojeného vyšetrovacieho spisu) v rámci trestného konania orgánom činným v trestnom konaní a preto sú prípustným dôkazným prostriedkom aj na účely priestupkového konania začatého na základe postúpenia veci (§ 67 ods. 3 správneho poriadku) práve orgánom činným v trestnom konaní. Pokiaľ ide o tvrdenie, ţe správnemu orgánu nič nebránilo, aby boli svedkovia vypočutí aj správnym orgánom, najvyšší súd konštatuje, ţe z administratívneho spisu je zrejmé, ţe svedkovia R.R., M. a V. boli prvostupňovým správnym orgánom na ústne pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 20. januára 2011 predvolávaní, avšak M. a V. sa na ústne pojednávanie nedostavili, a to napriek tomu, ţe naň boli riadne predvolaní a R.R. si zásielku, ktorou mu bol oznamovaný termín pojednávania v odbernej lehote neprevzal. Za tejto situácie najvyšší súd zastáva názor, ţe by sa priečilo zásade hospodárnosti a rýchlosti konania, pokiaľ by následne v správnom, v danom prípade priestupkovom konaní, ktoré samotné je zaloţené na zásadách trestného konania, bolo vylúčené pouţiť dôkazy získané práve v rámci trestného konania. Pokiaľ ide o námietku, ktorou ţalobca poukazoval na nezákonnosť uloţenej povinnosti zaplatiť pokutu a trovy konania formou poštových poukáţok, najvyšší súd ju súlade so súdom prvého stupňa vyhodnotil za vadu, ktorá však nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).
1 písm. d) zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunaţívanie vyhráţaním ujmou na zdraví, drobným ublíţením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.
2 zákona o priestupkoch za priestupok
odseku 1 písm. a) moţno uloţiť pokutu do 33 eur, za priestupok
odseku 1 písm.
odseku 1 písm. e) pokutu do 331 eur.
1 zákona o priestupkoch za priestupok moţno uloţiť tieto sankcie :
1 zákona o priestupkoch pokutu moţno uloţiť do 33 eur, ak neustanovuje osobitná časť tohto zákona alebo iný zákon vyššiu pokutu. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení sa najvyšší súd stotoţnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Aj
názoru najvyššieho súdu v preskúmavanej veci bolo zásade materiálnej pravdy dané za dosť (§ 3 ods. 4 správneho poriadku), keď na základe náleţite zisteného skutkového stavu bolo dôvodné ustáliť, ţe ţalobca sa svojím konaním dopustil priestupku proti občianskemu spolunaţívaniu
1 písm.
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/125/2011-28 z 20. októbra 2011 ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 OSP, § 224 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a v odvolacom konaní neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 30. januára 2013 JUDr. Jozef Hargaš predseda senátu :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.