Najvyšší súd 6Sžo/6/2012 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej , v právnej veci ţalobcu : E. T., s.r.o., so sídlom Š. X., R., IČO: X., v zastúpení JUDr. A. M., advokátom so sídlom v R., ul. C. a M. X., proti ţalovanému : Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Nám. Slobody 6, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 19286/2009/SCDPK-52869 zo dňa
- marca 2010, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/226/2010-37 zo dňa
- novembra 2011, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/226/2010-37 zo dňa
- novembra 2011 p o t v r d z u j e. Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave (ďalej v texte rozsudku len „prvostupňový súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č.k. 1S/226/2010-37 zo dňa
- novembra 2011, podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho právneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) napadnuté rozhodnutie 2 6Sžo/6/2012 ţalovaného č.j. 19286/2009/SCDPK-52869 zo dňa
- marca 2010 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach č. 2009/01250-07 zo dňa
- augusta 2009, zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Zároveň uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť úspešnému ţalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 745,51 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovaný správny orgán rozhodnutím č. 19286/2009/SCDPK-52869 zo dňa
- marca 2010 odvolanie ţalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach č. 2009/01250-07 zo dňa
- augusta 2009, ktorým ako miestne príslušný orgán štátnej správy v zmysle ust. § 5 ods. 2 a § 6 ods. 1 zákona č. 534/2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ako príslušný cestný správny orgán podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“ alebo „zák. č. 135/1961 Zb.“) a podľa § 3 ods. 4 písm. c/ zák. č. 135/1961 Zb. rozhodol, ţe dodatočne vyberá zvýšený správny poplatok za vykonanú nadmernú prepravu bez povolenia od dopravcu – žalobcu podľa § 8 ods. 5 zák. č. 135/1961 Zb. a v spojení s bodom 2 splnomocnenia poloţky 80 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 145/1995 Z. z.“ alebo „zákon o správnych poplatkoch“) vo výške trojnásobku prislúchajúceho poplatku, t.j. 3 x 762,50 = 2287,50 € (slovom dvetisícdvestoosemdesiatsedem eur päťdesiat eurocentov), ktorá je splatná na účet č. X.X., priloţenou poštovou poukáţkou alebo prevodom z účtu, do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazujúc na znenie ust. § 3 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 71/1976 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) uviedol, ţe rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Konštatoval, ţe z citovaných ustanovení správneho poriadku sú zrejmé základné zásady správneho konania, ktoré majú rozhodujúci význam pri aplikácii jednotlivých ustanovení správneho poriadku, zdôrazňujúc pritom zásadu materiálnej pravdy upravenú v ust. § 3 ods. 3 a 4 správneho poriadku, podľa ktorej je správny orgán povinný zistiť skutočný stav prejednávanej veci. Na tento účel si musí obstarať dôkazy o všetkých rozhodujúcich 3 6Sžo/6/2012 skutočnostiach bez ohľadu na to, v koho prospech svedčia. Dôkazy hodnotí správny orgán kaţdý samostatne a potom všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náleţite odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, ţe ten z obsahu preskúmavaného rozhodnutia dospel k záveru, ţe ţalovaný správny orgán sa touto zásadou dôsledne neriadil. Ţalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu namietal nedostatočné zistenie skutočného stavu, nakoľko ţalovaný odmietol vykonať kontrolné váženie. Krajský súd v tomto kontexte, vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalobca mu predloţil certifikát o overení meradla, ktorým bolo vozidlo ţalobcu pred cestou váţené – z ktorého zistil, ţe meradlo: váhy s neautomatickou činnosťou triedy, presnosť 3 od výrobcu T. B., s.r.o., prevádzka C. S., s.r.o., prevádzka T., zodpovedá certifikovanému typu a poţiadavkám uvedených v STN EN 45501 pre triedu presnosti 3 pri dodrţaní § 15 ods. 6 zák. č. 142/ 2000 Z. z. – dospel k záveru, ţe argumentácia ţalovaného o tom, ţe váha s prevádzkou v lome Trebejov nie je certifikovanou, neobstojí. Krajský súd ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, ţe ţalovaný ako odvolací orgán nevenoval dostatočnú pozornosť odôvodneniu svojho rozhodnutia, nakoľko v ňom nereagoval na návrhy uvedené v námietkach ţalobcu. Mal za to, ţe pre posúdenie dôvodnosti námietok bolo potrebné doplniť dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci, pretoţe doterajšie zistenia sú pre rozhodnutie nedostačujúce. Zastal názor, ţe v rámci správneho konania nebola dostatočne objasnená otázka, týkajúca sa preskúmavania rozhodných skutočností na posúdenie ţalobcových argumentov, a to najmä námietka ohľadom realizovania kontrolného váţenia. Krajský súd konštatoval, ţe ţalobca sa v priebehu celého správneho konania domáhal nového opakovaného preváţenia súpravy, avšak kvôli poruche mu to cestným správnym orgánom nebolo umoţnené. Podľa názoru súdu došlo k pochybeniu na strane ţalovaného správneho orgánu, keď cestný správny orgán mal umožniť žalobcovi nové kontrolné preváženie, keďže žalobca nesúhlasil s výsledkami váženia cestným správnym orgánom, nakoľko vozidlo nebolo podľa jeho slov preťaţené, čo vyplynulo i váţneho lístka z lomu Trebejov č. 16/
- Uviedol tieţ, ţe argumentácia žalovaného správneho orgánu, že mal poruchu na meracom zariadení, nemôže byť v neprospech žalobcu. Vychádzajúc z predloţenej písomnej dokumentácie ţalovaného krajský súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a ako aj postupu správneho orgánu, dospel k záveru, ţe 4 6Sžo/6/2012 zistenie skutkového stavu v preskúmavanej veci nie je dostačujúce, a preto napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňovým zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote ţalovaný odvolanie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., a to z dôvodu, ţe krajský súd nesprávne vec právne posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Uviedol, ţe z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, ţe správny orgán porušil zásadu materiálnej pravdy, keď sa nevysporiadal s námietkou ţalobcu, podľa ktorej mal ţalobca následne po uskutočnení úradného merania hmotnosti, uskutočniť ďalšie meranie hmotnosti v lome Trebejov a tým, ţe správny orgán odmietol opakované meranie, nesprávne zistil skutkový stav a ţalovaný správny orgán v konaní toto procesné pochybenie neodstránil. S uvedeným sa ţalovaný nestotoţnil, nakoľko podľa cestného zákona iba správca cesty je oprávnený zabezpečiť meranie hmotnosti, nápravových tlakov a rozmerov vozidla a smerodajným podkladom pre rozhodovanie o dodatočnom vybratí zvýšeného správneho poplatku je doklad o výsledku úradného merania, ktorý vystavil správca cesty. Výsledok váţenia z lomu Trebejov nepovaţoval za relevantný dôkaz, vzhľadom na to, ţe subjekt, ktorý vykonal meranie nemal na to oprávnenie. Spochybňovanie výsledkov úradného merania nie je dôvodné, nakoľko Správa ciest Košického samosprávneho kraja je na výkon úradného merania autorizovaná rozhodnutím Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky a na odbornú činnosť, ktorá je predmetom autorizácie zamestnáva zodpovedného zástupcu autorizovanej osoby, t.j. osobu obsluhujúcu váhy, pričom meranie hmotnosti sa vykonáva na váhach, ktoré majú platné osvedčenie o schválení typu meradla a platný certifikát o overení vydaný podľa zák. č. 142/2000 Z. z. o metrológii. O výsledku úradného merania je úradný merač povinný vystaviť listinu – doklad o meraní, ktorá je podkladom pre rozhodovanie správneho orgánu. Ţalovaný súhlasil s tým, ţe v prípade, ak vodič nesúhlasí s výsledkami merania a poţiada o opakované meranie, musí vyhovieť jeho poţiadavke a opätovne vozidlo zváţiť. Opakované meranie však úradný merač môže uskutočniť len v čase a na mieste pôvodného úradného merania, ak vodič vysloví nespokojnosť s výsledkami pôvodného merania. Z obsahu spisu je však zrejmé, ţe ţalobca opustil s jazdnou súpravou miesto na ktorom sa vykonávalo úradné meranie, vrátil sa do lomu Trebejov a následne po vrátení späť, vyţadoval opakované meranie. Keďţe zo strany ţalobcu mohlo dôjsť k manipulácii s nákladom nebolo moţné poţiadavku ţalobcu akceptovať. V súvislosti s tvrdením žalobcu, ktoré si osvojil aj krajský súd, že žalobcova jazdná súprava 5 6Sžo/6/2012 bola vážená ako posledná, keďže cestný správca mal poruchu medzi váhou a počítačom a preto aj ďalšie merania boli zrušené, uviedol, že uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde a zo strany žalobcu ide o špekuláciu a zavádzanie súdu. Ţalovaný zdôraznil, ţe jazdná súprava ţalobcu bola podľa protokolu o kontrolnom váţení a váţneho lístku č. 16/2009, meraná na ceste III/5472, v obci Druţstevná pri Hornáde v čase 10:29 hod., pričom následne 10:53 hod. bola meraná ďalšia jazdná súprava (protokol a váţny lístok č. 17/2009). Taktieţ sa preukázalo, ţe v úradnom meraní sa pokračovalo aj naďalej a ďalšie meranie sa uskutočnilo o 14:14 hod. na ceste v obci Bohdanovce (protokol a váţny lístok č. 18/2009). Uviedol, ţe sa domnieva, ţe krajský súd nebral ohľad na vyjadrenie Ţelezničnej polície zo dňa
- októbra 2009, v ktorom bol uvedený rozsah súčinnosti príslušníkov PZ pri úradnom meraní, čím sa vyvrátili všetky námietky k priebehu merania, ktoré predkladal v priebehu správneho konania ţalobca. Ţalovaný v súvislosti s tým, ţe rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sţo/ 94/2007 podľa ktorého „táto zásada vyslovuje požiadavku , podľa ktorej správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci, teda subsumuje aj požiadavku, zistiť úplný a presný stav veci. Za zistenie skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu právne významné“. Poukázal tieţ na skutočnosť, ţe v prípade pripustenia moţnosti, ţe „váţenky“ vystavené akýmkoľvek tretím subjektom by mohli byť povaţované za dôkaz v takomto konaní, mohlo by to zaloţiť veľmi nebezpečný precedens. Ţalovaný dôvodil, ţe povaţuje za neprípustné a neakceptovateľné, aby váţenka vystavená neoprávnenou osobou po uplynutí dlhšieho času od uskutočnenia úradného merania (ţalobca mal moţnosť manipulovať s nákladom) mohla byť povaţovaná za právne významnú skutočnosť, majúcu vplyv na rozhodnutie. Ţalovaný uviedol, ţe za jedinú právne významnú skutočnosť v prípade dodatočného vyberania zvýšeného správneho poplatku považuje priložený vážny lístok č. 16/2009 z certifikovaného vážiaceho zariadenia vykonaného úradným meračom za asistencie príslušníkov PZ a zdôraznil, ţe žalobca mal možnosť v rozhodnom čase požiadať o zopakovanie úradného merania. V súvislosti s hodnotením dôkazov ţalovaný správny orgán poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Sţ-o-KS/92/2004 podľa ktorého „pokiaľ ide o zásadu voľného hodnotenia dôkazov, zákon neurčuje a ani nemôže určiť pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať pri hodnotení ich vzájomnej 6 6Sžo/6/2012 súvislosti. Iba správny orgán posudzuje vierohodnosť dôkazných prostriedkov a rozhodne o ich osvedčení ako dôkazu. Vnútorné presvedčenie správneho orgánu o nepravdivosti či nevierohodnosti svedeckej výpovede je výsledkom logického myšlienkového postupu vychádzajúceho z posúdenia objektívnych skutočností vonkajšieho sveta (skutkových okolností) zistených v konkrétnej posudzovanej veci ako napr. rozpor vo výpovedi svedka, ako aj rozpor medzi dôkazmi. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich správnosti potom správny orgán dochádza k záveru, ktoré skutočnosti možno považovať za pravdivé“. Vzhľadom na vyššie uvedené ţalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p zrušil. Ţalobca sa k odvolaniu ţalovaného správneho orgánu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nemoţno priznať úspech. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), tento zákon upravuje výstavbu, uţívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich uţívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy (§ 3) a orgánov štátneho odborného dozoru (§ 3c) vo veciach pozemných komunikácií. 7 6Sžo/6/2012 Podľa ust. § 3 ods. 4 písm. c/ zák. č. 135/1961 Zb., krajské úrady dopravy dodatočne vyberajú rozhodnutím zvýšený správny poplatok podľa osobitného predpisu, ak sa nadmerná a nadrozmerná preprava vykonala na diaľnici alebo na ceste bez povolenia (§ 8 ods. 5). Rozhodnutie vydá ten krajský úrad dopravy, na ktorého území sa nepovolená preprava zistila. Podľa ust. § 8 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb., na uţívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií iným neţ zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, neţ na ktoré sú určené (ďalej len "zvláštne uţívanie"), je potrebné povolenie cestného správneho orgánu s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 6, 7 a 8 vydané so súhlasom dopravného inšpektorátu. Cestný správny orgán môţe v povolení určiť podmienky na zvláštne uţívanie a pre ich nesplnenie môţe udelené povolenie zrušiť. Zvláštne uţívanie sa povoľuje na dobu určitú, ak u uţívateľa trvajú dôvody, pre ktoré bolo povolenie udelené. Pri zmene uţívateľa, podmienok uţívania a podobne je potrebné poţiadať o nové povolenie, prípadne o zmenu povolenia. Povolenie nie je potrebné pre vozidlá ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a na presun poľnohospodárskych strojov a zariadení pri poľnohospodárskych prácach v rámci obhospodarovaného územia. Povolenie cestného správneho orgánu na účely konania automobilových pretekov je moţné vydať len po predloţení kladného stanoviska od organizácie, ktorá je členom medzinárodnej federácie automobilového športu (FIA Paríţ). Podľa ust. § 8 ods. 5 zák. č. 135/1961 Zb., cestný správny orgán za nadmernú a nadrozmernú prepravu vykonanú bez povolenia dodatočne vyberie rozhodnutím zvýšený správny poplatok podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 35/1984 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, na zvláštne uţívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je potrebné povolenie príslušného cestného správneho orgánu. Toto povolenie podlieha správnemu poplatku podľa osobitných predpisov. Takým uţívaním je najmä preprava nadmieru ťaţkých alebo rozmerných predmetov a pouţívanie vozidiel, ktorých rozmery alebo hmotnosť presahujú mieru ustanovenú osobitnými predpismi. Podľa ust. § 23 zák. č. 135/1961 Zb., ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 8 6Sžo/6/2012 Podľa poloţky 80 bodu 2 zák. č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch platnom v rozhodnom čase, vydanie povolenia na zvláštne uţívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií na prepravu nadmerne ťaţkých alebo rozmerných predmetov a vozidiel alebo na prepravu, pri ktorej vozidlá prekračujú hmotnosť pripadajúcu na jednu nápravu nad mieru povolenú osobitným predpisom (ďalej len "nadmerná alebo nadrozmerná preprava"), dopravca zaplatí
- nadmerná preprava 2.
- pri prekročení prípustnej celkovej hmotnosti, ak celková hmotnosť vrátane nákladu (vyjadrené v t) je do 20,00 99,50 eura od 20,01 do 30,00 165,50 eura od 30,01 do 50,00 265,50 eura a za kaţdých ďalších aj začatých 10 t 66 eur 2.
- pri prekročení prípustnej hmotnosti na nápravu (nápravové zaťaženie) bez rozdielu o akú nápravu ide, ak preťaţenie (vyjadrené v %) je od 3,01 do 5,00 82,50 eura od 5,01 do 10,00 132,50 eura od 10,01 do 15,00 232 eur od 15,01 do 20,00 331,50 eura a za kaţdých ďalších aj začatých 5% 165,50 eura. Podľa ust. § 3 ods. 4 zákona správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa ust. § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 9 6Sžo/6/2012 Podľa ust. § 34 ods. 1, 4, 5 správneho poriadku, na dokazovanie moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa ust. § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti. Podľa ust. § 47 ods. 1, 3 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, ţe dňa
- júna 2009 o 10:29 hod. bolo na ceste III/5472 v obci Druţstevná pri Hornáde, vykonané kontrolné meranie vozidla ţalobcu, pričom úradným meraním bolo zistené prekročenie prípustných nápravových zaťaţení a celkovej povolenej hmotnosti vozidla ţalobcu ako dopravcu, EČ: R.R. a prípojného vozidla EČ : R.R., vodič : J.J.. Uvedenú skutočnosť oznámila Správa ciest Košického samosprávneho kraja, Krajskému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie listom zo dňa
- júna
- Následne príslušný správny orgán oznámil ţalobcovi listom zo dňa
- augusta 2009 začatie správneho konania o dodatočnom vybratí správneho poplatku za vykonanú nadmernú prepravu bez povolenia na základe toho, ţe meraním bolo zistené prekročenie maximálnych dovolených hodnôt. Podľa vážneho listu č. 16/2009 bola prekročená prípustná hmotnosť na nápravu motorového vozidla, kde prípustná hmotnosť je 24 000 kg a nameraná bola 29 725 kg, čím 10 6Sžo/6/2012 došlo k preťaţeniu oproti dovolenej hmotnosti o 5 725 kg, t.j. 23,9 %. Taktieţ bola prekročená prípustná hmotnosť súpravy, kde prípustná hmotnosť je 40 000 kg a nameraná bola 45 955 kg, čím došlo k preťaţeniu prípustnej hmotnosti o 5 955 kg, t.j. 14,9 %. Dopravca uvedeným konaním porušil ust. § 8 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. tým, ţe uvedeným motorovým vozidlom bola vykonaná nadmerná preprava bez povolenia na zvláštne uţívanie ciest. Ţalobca bol v oznámení o začatí predmetného správneho konania poučený, ţe má právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a navrhnúť príslušné dôkazy. Ţalobca sa k podkladom rozhodnutia vyjadril, pričom na svoju obranu uviedol, ţe podľa jeho zistení bola súprava ţalobcu váţená ako posledná z dôvodu poruchy medzi váhou a počítačom, a preto aj ďalšie merania boli zrušené. Poukázal na to, ţe sa domáhal vykonania opakovaného merania súpravy, avšak kvôli poruche mu to nebolo umoţnené. Vyjadril názor, ţe mýtny policajt mal možnosť na overenie prevážiť vozidlo v lome Trebejov, keďţe ţalobca namietal, ţe vozidlo nebolo preťaţené. Vozidlo bolo váţené pred cestou v lome Trebejov a hmotnosť pri prvom váţení bola 38 440 kg, jednalo sa o váhy ciachované. Po opakovanom váţení v lome bola nameraná hmotnosť 38 420 kg, uvedené zodpovedá úbytku pohonných hmôt. Skutočnosť, ţe vodičovi dopravcu bolo odmietnuté opätovné meranie pre poruchu na počítači môţe potvrdiť mýtny policajt. V samotnej sťaţnosti, ktorú podal ţalobca, poukázal na to, ţe „po vašom vážení s ktorým sme nesúhlasili sa vodič vrátil ešte raz do lomu Trebejov na
- váženie kde jeho celková hmotnosť už bola 38 420 kg. Vážne lístky boli priložené ako príloha k sťažnosti. Po vrátení sa na miesto váženia bolo vodičovi zamietnuté opätovné váženie na ktorom sme trvali z dôvodu nesúhlasu s výsledkami váženia.“ Rozhodnutím č. 2009/01250-07 zo dňa
- augusta 2009, Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie dodatočne vybral od ţalobcu ako dopravcu zvýšený správny poplatok za vykonanú nadmernú prepravu bez povolenia podľa ust. § 8 ods. 5 zák. č. 135/1961 Zb. a v spojení s bodom 2 splnomocnenia poloţky 80 zák. č. 145/1995 Z. z. vo výške trojnásobku prislúchajúceho poplatku spolu 3 x 762,50 = 2287,50 Eur. Súčasťou administratívneho spisu je aj základný technický popis motorového vozidla, podľa údajov v evidencii Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v Roţňave, list Správy ciest Košického samosprávneho kraja zo dňa
- júla 2009 ako odpoveď na sťaţnosť ţalobcu ako i vyjadrenie Ţelezničnej polície, oddelenie mýtnej polície Košice k účasti na úradnom meraní celkovej hmotnosti a nápravových tlakov. Rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu zo dňa
- marca 2010, č. 19286/2009/SCDPK-52869 bolo odvolanie ţalobcu zamietnuté 11 6Sžo/6/2012 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdené. Preskúmavanie zákonnosti týchto rozhodnutí správnych orgánov bolo predmetom konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky po dôslednom oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, ako aj administratívneho spisu ţalovaného správneho orgánu, vrátane prvostupňového, dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia, bolo potrebné pre nepreskúmateľnosť zrušiť, a to z dôvodu nedostatočného vysporiadania sa s dôvodmi odvolania ţalobcu. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe vykonaním kontrolného merania vozidla ţalobcu bolo zistené jeho preťaţenie, uvedenú skutočnosť preukazuje váţny lístok č. 16/
- Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Sporným zostalo tvrdenie ţalobcu ohľadne okolností merania, resp. moţnosti vykonania kontrolného merania, ktoré mu za účelom vykonania kontroly preťaţenia vozidla nemalo byť zo strany správneho orgánu umoţnené. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ani z odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného nevyplýva ako sa správne orgány s argumentáciou ţalobcu v odôvodnení svojich rozhodnutí vysporiadali. Uvedenú skutočnosť konštatoval aj krajský súd vo svojom rozhodnutí, keď uviedol, ţe správny orgán nevenoval dostatočnú pozornosť odôvodneniu svojho rozhodnutia. Taktieţ moţno súhlasiť s tým, ţe pre posúdenie dôvodnosti námietok bude potrebné doplniť dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutočného stavu veci, pretoţe doterajšie zistenia sú pre rozhodnutie nedostačujúce. Nebola totiţ objasnená otázka týkajúca sa preskúmavania rozhodných skutočností na posúdenie ţalobcových argumentov, a to najmä námietka ohľadom realizovania kontrolného váženia. Z obsahu rozhodnutí správnych orgánov nie je zrejmé z akého dôvodu neumožnil správny orgán kontrolné preváženie. Treba prisvedčiť ţalovanému, ţe argumentácia ţalobcu ohľadne poruchy vážiaceho zariadenia nebola zatiaľ preukázaná, resp. nemá oporu v spisovom materiály, pričom krajský súd si ju bezdôvodne osvojil. Napriek uvedenému bolo potrebné sa s uvedeným tvrdením ţalobcu v odôvodnení rozhodnutia vysporiadať. 12 6Sžo/6/2012 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ţalovaného ani prvostupňového správneho orgánu, resp. ani z obsahu administratívneho spisu nevyplýva skutočnosť, ţe by sa správne orgány vysporiadali s argumentáciou ţalobcu ohľadne váţenia jeho jazdnej súpravy ako poslednej, pričom aţ v rámci odvolacieho konania na súde boli predloţené váţne lístky č. 17/2009 a 18/2009 z iných kontrolných meraní, ako dôkaz, ţe tvrdenie ţalobcu sa nezakladá na pravde a ţe vo váţení sa pokračovalo. Aj keď krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku povaţoval ţalobcom predloţené potvrdenie o tom, ţe kontrolné meranie bolo vykonané na váhe certifikovanej, pre posúdenie veci aj podľa názoru odvolacieho súdu, podstatnou je skutočnosť, ţe nebolo vykonané meranie osobou na tieto účely poverenou, preto závery tohto merania jednoznačne pre účely preskúmavaného konania sú nekceptovateľné. Uvedená skutočnosť však z odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu nevyplýva. Je síce pravdou, ţe za zistenie skutočného stavu veci treba povaţovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu právne významné, avšak je nepochybné, ţe z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu musí vyplývať, čo bolo podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami sa pri ich hodnotení správny orgán riadil a pri zisťovaní skutočného stavu poukázať na dôkazy, ktoré majú pre vec rozhodujúci význam. V tomto kontexte je však potrebné zo strany správneho orgánu sa vysporiadať aj s dôkazmi, ktoré navrhol na podporu svojho tvrdenia ţalobca bez ohľadu na ich relevanciu pre rozhodnutie v danej veci. Vzhľadom na uvedené bude v ďalšom konaní potrebné za účelom dostatočného zistenia skutočného stavu postupovať v naznačenom smere. Pokiaľ ţalovaný dôvodil, ţe povaţuje za neprípustné a neakceptovateľné, aby váţenka vystavená neoprávnenou osobou po uplynutí dlhšieho času od uskutočnenia úradného merania (ţalobca mal moţnosť manipulovať s nákladom) mohla byť povaţovaná za právne významnú skutočnosť, majúcu vplyv na rozhodnutie - odvolací súd sa s jeho argumentáciou v tomto smere v plnom rozsahu stotoţňuje, avšak v posudzovanej veci je podstatnou skutočnosť, ţe ţalovaný svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. V podstate aţ odvolanie ţalovaného proti rozsudku prvostupňového súdu obsahuje vysporiadanie sa správneho orgánu s argumentáciou ţalobcu. Na tomto mieste odvolací súd 13 6Sžo/6/2012 povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe obsah odvolania žalovaného správneho orgánu nemôže nahradiť absentujúce dôvody v jeho rozhodnutí, postihnutom deficitom nepreskúmateľnosti. Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 Ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, ţe všetky subjekty práva môţu odôvodnene očakávať, ţe príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, ţe ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, tieţ II. ÚS 234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v kaţdom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďţe práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti povaţoval Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaním napadnutý rozsudok, aj keď čiastočne z iných dôvodov za vecne správny, a preto ho poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ţe v konaní úspešnému ţalobcovi ich náhradu z dôvodu neuplatnenia nepriznal, resp. v odvolacom konaní mu ţiadne trovy ani nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
- mája 2011). 14 6Sžo/6/2012 P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- januára 2013 JUDr. Jozef Hargaš, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská