f/ O.s.p. tvrdiac, ţe odvolací súd mu svojím postupom a rozhodnutím odňal moţnosť konať pred súdom. Uţ v návrhu na odpustenie zmeškania lehoty navrhol vykonanie dôkazu vypočutím koncipientky advokátskej kancelárie jeho zástupkyne JUDr. J. H. na preukázanie ospravedlniteľnosti dôvodu zmeškania lehoty, ktorý dôkaz ale súdy nevykonali. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd sa nezaoberal jeho zástupkyňou predloţenou lekárskou správou, podľa ktorej jej práceneschopnosť sa predpokladala v rozsahu minimálne 5 dní, ani e-mailovou správou zástupkyne pre zastúpeného, v ktorej ho informovala o vzniknutej situácii. Ţalovaný v dovolaní oponuje tieţ záveru odvolacieho súdu, ţe zmeškaný procesný úkon mohla včas urobiť aj koncipientka činná v kancelárii jeho zástupkyne. Tieţ uviedol, ţe argumentácia odvolacieho súdu ohľadne dôvodov, z ktorých mal za to, ţe nie sú tu ospravedlniteľné dôvody odpustenia zmeškania lehoty na odvolanie, je úplne iná, ako súdu prvého stupňa. 3 6 Cdo 230/2010 Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť a ţiadal priznať trovy dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe dovolanie smeruje proti uzneseniu (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním, pretoţe dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktoré je prípustné len proti zákonom výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu (§ 236 ods. 1 O.s.p.) Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďţe rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré je napadnuté dovolaním ţalovaného, nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení, nemoţno prípustnosť jeho dovolania vyvodiť z ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád 4 6 Cdo 230/2010 vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad, ţe sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Dovolací súd takéto vady konania, majúce za následok tzv. zmätočnosť konania, nezistil. Dovolací súd, osobitne sa zaoberajúc ţalovaným uplatneným dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom), k tejto dovolacej námietke hneď na úvod poznamenáva, ţe vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením veci súdom, spočívajúcim v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného predpisu na zistený skutkový stav, vyjadreným v rozhodnutí, sa vo všeobecnosti účastníkovi neodníma moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle citovaného ustanovenia. To platí aj v prípade posúdenia, či skutočnosti uvedené v návrhu na odpustenie zmeškania lehoty sú ospravedlniteľnými dôvodmi, pre ktoré je treba návrhu vyhovieť. Aj tu ide o právne posúdenie zisteného skutkového stavu (skutočnosti uvádzané v návrhu na odpustenie treba preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťaţuje toho z účastníkov, ktorý navrhuje odpustenie zmeškania lehoty) a jeho prípadná nesprávnosť zakladá vadu podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., a nie však podľa § 241 ods. 2 písm. a/ v spojení § 237 písm. f/ O.s.p. Súd teda neodníme účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. tým, ţe zamietne jeho návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania, keď neuzná ním tvrdený dôvod za ospravedlniteľný podľa § 58 ods. 1 O.s.p. (porovnaj napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Obdo 15/2006 a sp.zn. 2 Cdo 50/2002, ostatné rozhodnutie uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod publikačným číslom 1/2003). Ţalovaný za dôvod, pre ktorý bol vylúčený z podania odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote, označil náhlu zdravotnú indispozíciu ním ustanovenej zástupkyne počas plynutia odvolacej lehoty. Ochorenie zástupkyne preukazoval lekárskou 5 6 Cdo 230/2010 správou I., s.r.o., vydanou lekárkou MUDr. S. U. Podľa správy ide o diagnózu K 30 - Dyspepsia v.s. virosis s liečbou Paralenom, Smectou, Endiexom, Hylakom F, Terecanom, B- komplexom, zvýšeným príjmom tekutín a diétou, s PN minimálne 5 dní (dovolací súd poznamenáva, ţe správa je zo 4. júna 2010). Odvolací súd predmetnú lekársku správu nepovaţoval za spôsobilú bez ďalšieho preukázať, ţe zástupkyňa ţalovaného v čase od 2. júna 2010 do 2. júna 2010 nebola schopná vykonávať ţiadne pracovné činnosti a prihliadol tieţ na to, ţe v kancelárii zástupkyne je činná advokátska koncipientka, ktorej mohla dať zástupkyňa pokyn na podanie odvolania. Odvolací súd teda aplikujúc na zistený skutkový stav ustanovenie § 58 ods. 1 O.s.p., neuznal ţalovaným tvrdený dôvod neurobenia procesného úkonu v zákonnej lehote za ospravedlniteľný podľa § 58 ods. 1 O.s.p. Týmto právnym posúdením veci ţalovanému neodňal moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, dovolací súd dovolanie ţalovaného ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
1 písm. c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní vzniklo procesne úspešným ţalobcom právo na náhradu trov tohto konania (§ 243b ods. 4 O.s.p.
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd im napriek tomu nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo podľa jeho názoru vynaloţenie trov v dovolacom konaní nebolo potrebné na účelné uplatnenie práva (§ 243b ods. 5 O.s.p.
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.