1 písm. b/ Tr. zák. účinného do
f/ Tr. por. dovolanie obvinenej Ing. H. K. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Okresný súd v Prievidzi rozsudkom z 8. decembra 2010 sp. zn. 2 T 73/2007 uznal obvinenú Ing. H. K. za vinnú z dvojnásobného trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. b/ Tr. zák. účinného do
1 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do
1 písm. a/ a § 59 ods. 1 uvedeného Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
1 Trestného poriadku boli poškodení Ing. J. K., M... K., Mgr. N. H., D. H., B. M., M. O., Mgr. T. P. a S. P. s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obvinená Ing. H. K. a Krajský súd v Trenčíne o ňom rozhodol na verejnom zasadnutí konanom 28. júna 2012 rozsudkom sp. zn. 2 To 57/2011 tak, že I.
1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného 3 5 Tdo 3/2013 súdu v Prievidzi vo výroku o vine pod bodom 2) a vo výroku o treste a
3 Tr. por. sám rozhodol vo veci tak, že pri nezmenenom výroku o vine v bode 1) rozsudku okresného súdu uložil obvinenej
1 Tr. zák. a § 53 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 Tr. zák. účinného do
3 uvedeného Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, krajský súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace. Výrokom pod bodom II. krajský súd
3 Tr. por. a § 285 písm. b/ Tr. por. obvinenú Ing. H. K. oslobodil spod obžaloby pre skutok v bode 2) obžaloby a rozsudku súdu prvého stupňa kvalifikovaný ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. b/ Tr. zák. účinného do
por. bolo predložené na rozhodnutie dovolaciemu súdu. Dovolanie opierala obvinená o dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. s tým, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení skutku uvedeného v bode 1) rozsudku okresného súdu. Uviedla, že svojim konaním, ktorým pozastavila vyplácanie odmien poslancom obecného zastupiteľstva nevydala rozhodnutie, ktoré by v sebe obsahovalo prvok moci a prvok rozhodnutia, ktoré by následne bolo vynútiteľné štátnou mocou. Taktiež zdôraznila, že verejnému činiteľovi nemožno priznať právomoc predpisom nižšej právnej sily ako je zákon, a preto, pokiaľ sa v skutku pod bodom 1) poukazuje na štatút, ako interný predpis obce, nie je možné na základe tohto interného predpisu priznať verejnému činiteľovi právomoc, ktorú by mohol prekročiť. Okrem toho poukázala na to, že podmienkou spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa je úmysel obvineného spôsobiť inému svojim konaním škodu, alebo sebe, či inému, neoprávnený prospech.
nej nebolo preukázané, že by spôsobila poslancom obecného zastupiteľstva škodu, alebo že by sebe zadovážila neoprávnený prospech. 4 5 Tdo 3/2013 Ďalej obvinená v dovolaní uviedla, že pri vydaní ústneho pokynu na nevyplatenie odmien poslancom konala nie ako štatutárny orgán obce, ale ako správny orgán, u ktorého prekročenie právomoci verejného činiteľa nie je možné. Napriek tejto skutočnosti však odvolací súd,
nej nesprávne konštatoval, že svojim pokynom, ktorý dala mzdovej účtovníčke na nevyplatenie odmien pre poslancov, pozastavila výkon uznesenia obecného zastupiteľstva. Tvrdila, že svojim pokynom pozastavila len vyplácanie odmien pre tých poslancov, ktorí si neplnili povinnosti vyplývajúce im zo zákona, o čom svedčila aj nespokojnosť občanov obce Z. K., ktorí petíciou vyzvali poslancov obecného zastupiteľstva na odstúpenie z funkcií poslancov. Zdôraznila, že k pozastaveniu uznesenia obecného zastupiteľstva z jej pozície nedošlo, keďže
tohto uznesenia boli naďalej vyplácané odmeny ostatným poslancom obecného zastupiteľstva, ktorí sa podieľali na aktívnej činnosti v prospech obce. Dovolateľka preto navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil rozsudkom, že napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne bol porušený zákon v jej neprospech z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v tej časti, v ktorej krajský súd ponechal nezmenený výrok o vine pod bodom 1) prvostupňového rozsudku. Ďalej navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a
1 Tr. por. prikázal Krajskému súdu v Trenčíne, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu sa vyjadril námestník okresného prokurátora Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici, ktorá podávala obžalobu na obvinenú na Okresný súd v Prievidzi, a vo vyjadrení uviedol, že správne sa vo výroku pod bodom 1) rozsudku súdu prvého stupňa poukazuje na štatút obce, lebo ten má oporu v § 13 ods. 4 písm. d/ zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom v čase spáchania skutku. Štatút obce Z. K. v § 38 vymedzoval právomoc na udelenie odmien výhradne obecnému zastupiteľstvu a obvinená ako starostka obce prekročila svoju právomoc práve na úkor obecného zastupiteľstva. Prekročením právomoci verejného činiteľa je aj konanie, ktorým verejný činiteľ vykonáva činnosť patriacu do právomoci iného verejného činiteľa alebo iného orgánu. Pokiaľ ide o obvinenou namietanú otázku spôsobenia škody inému, k tomu prokurátor uviedol, že je síce pravdou, že odmena poslancom bola dodatočne vyplatená 5 5 Tdo 3/2013 na základe postupu, že dotknutí poslanci podali žalobu na príslušnom súde, ale spôsobenie škody ako následku ustanovenie § 158 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31. 8. 2003 ani nevyžadovalo ako pojmový znak, keďže pojem „v úmysle spôsobiť inému škodu“ vyjadruje len pohnútku páchateľa.
prokurátora úmysel obvinenej v tomto smere deklaruje aj skutočnosť, že vyplácanie odmien pripustila len vo vzťahu k tým poslancom, ktorí nenamietali spôsob výkonu jej funkcie starostky. Za nesprávny považuje prokurátor aj názor obvinenej, že nekonala ako štatutárny orgán obce, lebo sa nejednalo o majetkové vzťahy obce, ani o pracovnoprávne vzťahy zamestnancov obce. Jej rozhodnutie o pozastavení vyplácania odmien dotknutým poslancom bolo rozhodnutím starostky obce vo vzťahu k mzdovej účtovníčke, ktorá sa týmto rozhodnutím, vzhľadom na svoje pracovné zaradenie, cítila byť viazaná vo vzťahu k starostke obce ako štatutárnemu zástupcovi svojho zamestnávateľa. Z týchto dôvodov prokurátor navrhol, aby dovolací súd
1 Tr. por. dovolanie obvinenej ako nedôvodné zamietol. K dovolaniu sa vyjadril aj poškodený Ing. J. K. Uviedol, že obvinená sa síce opiera o dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por., avšak len formálne, lebo v skutočnosti obvinená namieta nedostatočné vyhodnotenie dôkazových materiálov a nezaoberanie sa dôležitými dôkazmi Krajským súdom v Trenčíne. Takéto dovolanie považuje za neprípustné a navrhol ho
c/ Tr. por. odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) v prvom rade zisťoval, či dovolanie obvinenej Ing. H. K. spĺňa všetky zákonné náležitosti a konštatuje, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
f/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. 6 5 Tdo 3/2013 Zo spisového materiálu možno zistiť, že obvinená Ing. H. K. uložený peňažný trest vo výmere 2.000,- Eur vykonala dňa 20. septembra 2012 zložením uvedenej sumy na účet Okresného súdu v Prievidzi.
5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorý sa v danom prípade v otázke trestnej zodpovednosti vo vzťahu k obvinenej aplikoval, na páchateľa, ktorému bol uložený peňažný trest ako trest samostatný, sa hľadí, akoby nebol odsúdený, ak trest riadne vykoná alebo ak sa od jeho výkonu alebo jeho zvyšku upustilo. Podobná situácia nastáva i
nového Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, keď
2 tohto Trestného zákona ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v § 32 písm. b/ až k/, k zahladeniu odsúdenia dochádza ich vykonaním. V ustanovení o druhoch trestov je peňažný trest uvedený v § 32 písm. d/ Tr. zák. Výkonom peňažného trestu sa teda na obvinenú Ing. H. K. hľadí, akoby nebola odsúdená. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý znamená vážny prielom do právoplatnosti a predpokladanej stability konečného a vykonateľného rozhodnutia. Jeho zmyslom je, za prísne vymedzených podmienok, zvrátenie existencie odsúdenia páchateľa, aby nedošlo k trestno-právnemu následku, t. j. sankcii spojenej s týmto odsúdením. Práve preto, že ide o prielom do naznačenej stability konečného a vykonateľného rozhodnutia na základe tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým sa dáva možnosť dvom hlavným proti sebe stojacím stranám v trestnom konaní (odhliadajúc od práva ministra spravodlivosti, ktorý nie je stranou v konaní) prokurátorovi a obvinenému dosiahnuť vyvolanie mimoriadneho konania pred najvyšším súdom na preskúmanie niektorých právoplatných rozhodnutí, zákon obmedzuje možnosť podania dovolania len obmedzenému okruhu subjektov, v obmedzenom rozsahu, zo špecificky vymedzených, kvalifikovaných dôvodov a len proti niektorým vymedzeným rozhodnutiam. Keďže sa možnosť tohto opravného prostriedku dáva predovšetkým dvom hlavným proti sebe stojacím stranám v konaní, základným princípom, ktorým sa musí tento inštitút mimoriadneho opravného prostriedku riadiť, je princíp rovnosti strán a to jednak čo do 7 5 Tdo 3/2013 možnosti podania tohto opravného prostriedku, tak aj v samotnom procese, v konaní o ňom pred súdom. Pri dodržaní tejto základnej zásady v trestnom konaní by bolo proti jej zmyslu i princípu spravodlivosti, aby jedna strana mala možnosť dovolať sa mimoriadnym opravným prostriedkom konania na najvyššom súde vo veci, v ktorej už bol trest vykonaný a zahladený s účinkami, že sa na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený. Ak by túto možnosť mal obvinený, nutne by musela byť pripustená i u generálneho prokurátora (odhliadajúc od ministra spravodlivosti, ktorý nie je stranou v konaní).
1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
2 Tr. por. sú uvedené rozhodnutia, ktoré treba rozumieť, ak tento zákon neustanovuje inak, ako rozhodnutia
odseku 1, proti ktorým možno podať dovolanie. Pod jeho písmenom a/ sa uvádza rozsudok a trestný rozkaz, bez bližšej špecifikácie, aký rozsudok sa má na mysli. V nadväznosti na ostatné ustanovenia Trestného poriadku o dovolaní i tie, ktoré sa týkajú rozsudku je zrejmé, že sa má na mysli tak odsudzujúci, ako aj oslobodzujúci rozsudok. Odsudzujúcim rozsudkom v zmysle § 163 až § 168 Tr. por. treba rozumieť taký, ktorý obsahuje výrok o vine páchateľa a ak nedošlo k upusteniu od potrestania, výrok o treste a prípadné ďalšie výroky o náhrade škody alebo o ochrannom opatrení. Odsudzujúcim rozsudkom teda treba rozumieť taký rozsudok, na základe ktorého existujú účinky, že sa na páchateľa hľadí ako na odsúdeného. Pokiaľ nastávajú, či už priamo na základe zákona, ako je tomu pri upustení od potrestania (§ 24 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., resp.§ 40 ods. 2 Tr. zák. v súčasnosti účinného), alebo po výkone niektorých druhov trestov (napr. v predmetnom prípade § 54 ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., resp. § 92 ods. 2 Tr. zák. v súčasnosti účinného, v spojení s jeho § 93 ods. 1) alebo na základe rozhodnutia súdu, pri zahladení odsúdenia, právne dôsledky spojené s fikciou neodsúdenia, že sa v zmysle zákona hľadí na páchateľa ako keby odsúdený nebol, potom treba do všetkých dôsledkov právne považovať za neexistujúce odsudzujúce rozhodnutie takej osoby, na ktorú sa hľadí akoby odsúdená nebola. 8 5 Tdo 3/2013 Predpokladom na podanie dovolania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, je existencia odsúdenia páchateľa. Pokiaľ platí fikcia neodsúdenia, ktorú zákonodarca spojil s inštitútom zahladenia odsúdenia, nemožno ju chápať podmienene tak, že pre určité prípady v trestnom konaní (ale i mimo neho) platí a pre niektoré nie. Zahladenie odsúdenia spojené so zákonnou fikciou neodsúdenia, znamená, okrem iných dôsledkov spojených s bezúhonnosťou určitej osoby, že vo výpise z registra trestov sa jej zahladené odsúdenie už neuvádza. V oblasti trestno-právnej zanikajú nepriaznivé následky spojené s odsúdením páchateľa. Treba vychádzať z toho, že neexistuje odsúdenie, ktoré by bolo dôvodom priťažujúcej okolnosti alebo recidívy trestnej činnosti. Zahladením odsúdenia s fikciou neodsúdenia môže taká osoba preukazovať stav svojej bezúhonnosti. Nie je už povinná pri rôznych príležitostiach, napr. pri prijímaní do zamestnania, pri žiadostiach o niektoré povolenia, oprávnenia a pod. uvádzať odsúdenie, ktoré bolo zahladené. Platí to aj obrátene zo strany iných subjektov vo vzťahu k tejto osobe. Odpadnutie prekážky odsúdenia teda môže viesť k vzniku alebo k obnoveniu takých právnych vzťahov, ktoré občan nemohol nadobudnúť alebo sa ich nemohol dožadovať, pokým existovala prekážka odsúdenia páchateľa. Keďže v dôsledku toho, že odsúdenie bolo zahladené, môžu vznikať nové právne vzťahy, ktoré by inak nemohli nastať, ak aby neexistovala podmienka bezúhonnosti, potom by bolo vážnym zásahom do stability právnych vzťahov, ak by na základe dovolania niektorej z dvoch hlavných strán v trestnom konaní alebo dovolania ministra spravodlivosti bolo možné zvrátiť nový právny stav vznikajúci po vykonaní trestu a zahladení odsúdenia spojeného s fikciou neodsúdenia. Výrazne by sa v takom prípade nepriaznivo vo vzťahu k osobe, u ktorej bolo odsúdenie zahladené, prejavilo podanie dovolania prokurátorom, alebo ďalším oprávneným subjektom, v neprospech takejto osoby. Nebolo by žiaduce, aby v takom prípade, keď už páchateľ vykonal trest a došlo aj k zahladeniu odsúdenia, aby generálny prokurátor, eventuálne minister spravodlivosti, mohol podávať tento mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného, smerujúceho k zhoršeniu jeho postavenia a umožniť tak otvorenie takého trestno-právneho vzťahu, ktorý už bol ukončený a zvrátiť tak priaznivé dôsledky pre páchateľa spočívajúce v tom, že sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Dobrodenie, 9 5 Tdo 3/2013 ktoré dáva zákonodarca v podobe bezúhonnosti, na základe fikcie neodsúdenia osoby, u ktorej bolo odsúdenie zahladené, by strácalo svoj zmysel. Rovnosť strán v konaní a záujem na stabilite právnych vzťahov však predpokladá aj opak, že ani na základe dovolania obvineného nie je možné právoplatné a už aj vykonané a zahladené odsúdenie s dôsledkami fikcie neodsúdenia, meniť. Preto ak nastal zo zákona (alebo na základe rozhodnutia súdu) stav zahladenia odsúdenia, ktorý má znamenať, že neexistuje odsúdenie, ktorým sa uložila sankcia, jeho dôsledkom musí byť i to, že žiaden zo subjektov oprávnených na podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku, už ho nemôže podať. V predmetnom prípade vychádzajúc z danej zákonnej fikcie neodsúdenia obvinenej, predpokladanej v ustanovení § 54 ods. 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., ktorý sa v posudzovanej veci aplikoval, Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje dovolanie obvinenej Ing. H. K. za neprípustné, lebo nesmeruje proti existujúcemu odsudzujúcemu rozhodnutiu, proti ktorému by ho bolo možné podať v zmysle § 368 ods. 1 a 2 Tr. por. Preto dovolanie obvinenej
f/ Tr. por. odmietol. P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 30. januára 2013 JUDr. Milan K a r a b í n, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.