1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu, prerokoval na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. P. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Ţilina z 27. októbra 2011 sp. zn. 35 T 147/2010 bol obvinený M. P. uznaný za vinného z obzvlášť závaţného zločinu vraţdy v štádiu pokusu
1, § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1, 2 Tr. zák. na skutkovom základe, ţe 05.04.2010 v čase asi o 03.10 hod. v obci V., okres Tvrdošín, na dvore baru „U Kelta“ na Oravickej ulici 35, pod vplyvom alkoholu po predchádzajúcom konflikte s inými hosťami priniesol z miesta svojho trvalého bydliska z rodinného domu č. X., nelegálne drţanú nabitú krátku ručnú palnú zbraň – samonabíjaciu pištoľ zn. ČZ vzor 50, československej výroby, kalibru 7,65 Browning a náboje a so slovami „Vy ma jebať nebudete!“ ju vytiahol spoza chrbta a s predpaţenou rukou vo výške pliec v úmysle usmrtiť 2 5 Tdo 7/2013 vystrelil zo vzdialenosti 3,3 m na S. Ť., ktorý stál oproti nemu do oblasti hrudníka, pričom zasiahol zboku stojaceho M. T., potom strelil do utekajúceho S. Ť. zozadu a do M. T. spredu do oblasti brucha, čím spôsobil S. Ť. povrchové strelné poranenie hrudníka a priestrel ľavého stehna so šikmou zlomeninou stehennej kosti s posunom úlomkov a M. T. tangenciálny priestrel hrudnej steny a priestrel dutiny brušnej, následkom čoho došlo k roztrhnutiu pečene, sleziny, prederaveniu ţalúdka a hrubého čreva s následkom poúrazového výpotoku pohrudničnej dutiny s nevzdušnosťou pľúc a šoku ťaţkého stupňa, - pouţitú zbraň, krátku ručnú palnú zbraň – samonabíjaciu pištoľ zn. ČZ vzor 50, československej výroby, kalibru 7,65 Browning, bez ďalšej špecifikácie a výrobného čísla, povrchovo upravenú gravírovaním a pokovaním a strelivo v počte 7 ks, kaliber 7,65 mm a ďalšie vydané strelivo 69 ks nábojov a 8 ks nábojok mal v drţbe bez povolenia od presne nezistenej doby asi od roku 1994 do 05.04.2010 v mieste svojho trvalého bydliska v rodinnom dome vo V. č. X. alebo v objektoch k nemu prislúchajúcich, v rozpore so zákonom č. 190/2003 Z.z. o zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov. Za to bol odsúdený
2 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j/, § 41 ods. 2, § 46 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov, na výkon ktorého bol
3 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu s maximálnym stupňom stráţenia.
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému uloţený ochranný dohľad na dobu 1 (jeden) rok.
1 písm. b/ Tr. zák. bude povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody jedenkrát v kalendárnom týţdni osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho pobytu.
1 písm. a/ Tr. zák. súd obvinenému uloţil trest prepadnutia veci, a to krátkej ručnej palnej zbrane – samonabíjacej pištole zn. ČZ vzor 50, československej výroby, kalibru 7,65 Browning, s odstráneným výrobným číslom, ako i strelivo v počte 7 ks, kaliber 7,65 mm a ďalšie vydané strelivo 69 ks nábojov a 8 ks nábojok. 3 5 Tdo 7/2013
6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
1 Tr. por. súd uloţil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému M. T. škodu titulom bolestného vo výške 9.008,45 €, poškodenému S. Ť. škodu vo výške 2.978 € a poškodenej strane spoločnosti U. Z. P., a.s., so sídlom v Bratislave škodu vo výške 936,17 €.
2 Tr. por. bol poškodený M. T. so zvyškom nárokov na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal obvinený odvolanie do všetkých jeho výrokov do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré odôvodnil osobitným podaním prostredníctvom svojho obhajcu, ako aj vlastným podaním. Obhajca v písomných dôvodoch odvolania (č.l. 803-807) namietal pouţitú právnu kvalifikáciu a vytýkal súdu, ţe v nedostatočnej miere zohľadnil všetky okolnosti subjektívnej stránky trestného činu vraţdy, pričom jeho konanie mal kvalifikovať len
1 Tr. zák. v štádiu pokusu. Poukazoval na nedostatky znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a na výpoveď znalkyne MUDr. L., ktorá na hlavnom pojednávaní nevedela bliţšie určiť stupeň podstatného zníţenia rozpoznávacích a ovládacích schopností obvineného v čase skutku. V tejto súvislosti navrhoval vypracovanie znaleckého posudku odborným znaleckým ústavom, ktorý návrh mu súd zamietol. Na závaţnosť tohto dôkazného prostriedku viackrát neúspešne poukazoval v rámci svojho práva na obhajobu, ktoré bolo postupom orgánov činných v trestnom konaní porušené. Čo sa týka uloţeného trestu, vytýkal súdu, ţe nepouţil zmierňovacie ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. a neukladal trest pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a uloţiť obvinenému primeraný miernejší trest odňatia slobody. Samotný obvinený v dôvodoch odvolania (č.l. 808) uviedol, ţe okresný súd ho uznal za vinného z troch nedokonaných vráţd a z nedovoleného ozbrojovania, pričom sám dodnes nevie, či po týchto osobách strieľal, aj keď to z jeho prvej výpovede vyplýva. V čase tejto výpovede bol v zlom psychickom rozpoloţení a len prikyvoval vyšetrovateľovi na všetko. 4 5 Tdo 7/2013 Jeho obhajca JUDr. B. síce videl v akom je stave, napriek tomu výsluchu nezabránil. Namietal, ţe s poškodenými nikdy neprišiel do konfliktu, nikdy mu neublíţili, preto chýba motív jeho konania. Taktieţ poukazoval na skutočnosť, ţe na jeho oblečení sa nenašli ţiadne povýstrelové splodiny. Zopakoval tvrdenie z hlavného pojednávania, ţe zbraň patrila svedkovi J. K., pričom uţ v prípravnom konaní navrhoval, aby vyšetrovateľ porovnal daktyloskopické stopy na zbrani a nábojniciach s odtlačkami tohto svedka. V závere svojho odvolania namietal nesprávnu protokoláciu jeho ospravedlnenia sa poškodeným na hlavnom pojednávaní. Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Ţiline, ktorý na verejnom zasadnutí rozhodol rozsudkom z 19. januára 2012 sp. zn. 3 To 127/2011 tak, ţe
1 písm. d/, e/ ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a ochrannom dohľade a
3 Tr. por. sám vo veci rozhodol, pričom obvinenému uloţil
2 Tr. zák. za pouţitia § 41 ods. 1, 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 22 (dvadsaťdva) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Na výkon uloţeného trestu zaradil obvineného
3 písm. b/ Tr. zák. do ústavu s maximálnym stupňom stráţenia.
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. uloţil obvinenému ochranný dohľad vo výmere 1 (jedného) roku. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
1 písm. i/ Tr. por., ţe napadnuté rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia, dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por., pretoţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, 5 5 Tdo 7/2013 ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por., pretoţe bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu a napokon dovolací dôvod
1 písm. h/ Tr. por., pretoţe bol uloţený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby. V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. namietal, ţe oba súdy nesprávne posúdili zavinenie, teda subjektívnu stránku trestného činu. V minulosti nemal s poškodenými ţiadne konflikty ani spory, pričom ich skoro vôbec nepoznal, preto nemal ţiadny motív, ktorý by ho viedol k usmrteniu poškodených. V tejto súvislosti poukázal na zistenia znalcov psychiatrov, ktorí vo svojom znaleckom posudku uviedli, ţe jeho konanie bolo ovplyvnené podstatným zníţením ovládacích i rozpoznávacích schopností. Napokon poukazoval na jednotlivé zranenia poškodených, u ktorých
znaleckého dokazovania nedošlo k poškodeniu ţiadneho ţivotne dôleţitého orgánu. Z toho dôvodu jeho konanie nemoţno vo vzťahu k poškodenému S. Ť. právne kvalifikovať ako pokus vraţdy
1, § 145 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. Zistený skutok mal byť súdmi kvalifikovaný ako ublíţenie na zdraví
1 Tr. zák. V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. g/ Tr. por. uviedol, ţe rozsudky Okresného súdu Ţilina i Krajského súdu v Ţiline sa opierajú o skutočnosti, ktoré uviedol pri svojom výsluchu pred vyšetrovateľom dňa
1 písm. c/ Tr. por. poukazoval na nejednoznačné a rozporuplné závery znalcov psychiatrov, v dôsledku čoho poţadoval kontrolný znalecký posudok na posúdenie jeho duševného stavu, avšak súd jeho ţiadosť zamietol. Uvedeným postupom súdu bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. h/ Tr. por. vytýkal súdom, ţe pri ukladaní trestu nepouţili zmierňovacie ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 2 6 5 Tdo 7/2013 písm. a/, c/ Tr. zák. a keďţe jeho konanie nesprávne právne kvalifikovali, bol mu uloţený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Záverom svojho dovolania navrhol, aby najvyšší súd vyslovil rozsudkom, ţe napadnutým rozsudkom krajského súdu ako aj rozsudkom okresného súdu bol porušený zákon v jeho neprospech, a to v ustanovení § 14 ods. 1, § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., v ustanovení § 155 ods. 1 Tr. zák., v ustanovení §§ 119 ods. 2, 146 Tr. por., v ustanovení §§ 23, 39 ods. 1, ods. 2 písm. a/, c/ Tr. zák., v čl. 6 ods. 1, 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v znení Protokolu č. 11, čl. 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie a ustanovení § 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 19. januára 2012 sp. zn. 3 To 127/2011 zrušil v celom rozsahu. Navrhol zrušiť aj rozsudok Okresného súdu Ţilina z 27. októbra 2011 sp. zn. 35 T 147/2010 vo výroku o vine v časti týkajúcej sa pokusu obzvlášť závaţného zločinu vraţdy
1, § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad, resp. sú naň obsahovo nadväzujúce a stratia v prípade zrušenia výroku o vine svoj podklad a prikázať súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania ostatným stranám trestného konania, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté s upozornením, ţe sa môţu k dovolaniu obvineného vyjadriť. Uvedenú moţnosť vyuţil prokurátor, ktorý vo svojom vyjadrení z 29. októbra 2012 (č.l. 935) uviedol, ţe dovolanie obvineného povaţuje za nedôvodné. Okresný súd ako aj krajský súd sa vo svojich rozhodnutiach podrobne vysporiadali s námietkami obvineného. Namietané okolnosti boli predmetom dokazovania pred prvostupňovým súdom, pričom obvinený neuviedol ţiadne také skutočnosti, ktoré by mohli zakladať dôvody dovolania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, ţe dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.). Dovolanie podal obvinený v súlade s ustanovením § 373 ods. 1 Tr. por. prostredníctvom obhajcu. Zároveň však zistil, ţe dovolanie obvineného je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
por. 7 5 Tdo 7/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, ţe dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými moţnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie preto moţno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vţdy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c/ Tr. por. odmietnuť. Obvinený M. P. ako prvý z dovolacích dôvodov uplatnil dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por.,
ktorého dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. Uvedenou formuláciou zákon vyjadruje, ţe dovolanie je určené na nápravu právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností
noriem hmotného práva, nie však z hľadiska procesných predpisov. Poukázaním na uvedený dovolací dôvod preto nemoţno namietať porušenie procesných predpisov. V medziach tohto dovolacieho dôvodu moţno namietať, ţe skutok tak, ako bol súdom zistený, bol nesprávne právne kvalifikovaný ako trestný čin, hoci sa o trestný 8 5 Tdo 7/2013 čin nejedná, alebo ide o iný trestný čin, neţ ktorým bol obvinený uznaný za vinného. Na podklade tohto dovolacieho dôvodu však nie je moţné preskúmavať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkových zistení, na ktorých je napadnuté rozhodnutie zaloţené. Uvedený dovolací dôvod nenapĺňa ani poukaz na to, ţe vykonaným dokazovaním nebola v konaní preukázaná subjektívna stránka trestného činu. Tá totiţ predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je moţné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t.j. tak, ako sa navonok prejavil v jeho konaní, ktoré je obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe najvyšší súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou, a preto nemôţe preskúmavať a posudzovať postup súdov prvého a druhého stupňa pri hodnotení vykonaných dôkazov. Naopak najvyšší súd je povinný vychádzať zo skutkových zistení súdu prvého stupňa, prípadne druhého stupňa a potom v nadväznosti na nimi zistený skutkový stav môţe posudzovať hmotnoprávne posúdenie skutku. V posudzovanej veci uplatnené dovolacie námietky obvineného smerujú primárne do oblasti skutkových zistení. Z jeho strany ide o výhrady voči spôsobu hodnotenia dôkazov vykonaných súdmi niţšej inštancie. V podstate sa obvinený takýmto spôsobom snaţí presadiť vlastnú (pre neho priaznivú a od skutkových zistení oboch súdov inú) verziu skutkového stavu veci. Aţ následne z uvedených skutkových (procesných) výhrad vyvodzuje záver o nesprávnom právnom posúdení skutku, resp. o inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Z uvedeného je zrejmé, ţe argumenty uvedené v dovolaní obvineného nie sú spôsobilé naplniť dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., pretoţe sa netýkali právneho posúdenia, ale výlučne skutkových zistení a hodnotenia dôkazov. Ako ďalší dovolací dôvod obvinený uplatňoval dôvod
1 písm. g/ Tr. por.,
ktorého dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Uvedený dovolací dôvod moţno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď rozhodnutie súdu je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané, resp. neboli vykonané zákonným spôsobom, prípadne na dôkazoch, ktoré neboli získané zákonným spôsobom. Skutočnosť, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch získaných nezákonne, musí 9 5 Tdo 7/2013 byť z obsahu spisového materiálu zrejmá a nemoţno ju vyvodzovať na základe toho, ţe by sa mali inak vyhodnocovať existujúce uţ vykonané dôkazy. Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu videl obvinený v tom, ţe pred jeho prvým výsluchom sa nachádzal v zlom psychickom rozpoloţení, bol nevyspatý a navyše ešte ráno bol značne pod vplyvom alkoholu. Z obsahu spisového materiálu najvyšší súd zistil, ţe prvý výsluch obvineného pred vyšetrovateľom sa uskutočnil 5. apríla 2010 o 17.40 hod. (č.l. 42-48) za účasti jeho obhajcu. Pred výsluchom bol vyšetrovateľom riadne poučený o svojich právach, pričom vo veci vypovedal dobrovoľne bez akéhokoľvek nátlaku a vôbec sa nesťaţoval na únavu a vyčerpanosť. Ţiadne výhrady voči výsluchu nemal. Pokiaľ ide o zistenú hladinu alkoholu v krvi obvineného, k tomu je potrebné uviesť, ţe pri poslednom odbere krvi dňa 5. apríla 2010 o 08.30 hod. bola zistená koncentrácia alkoholu v krvi obvineného 1,32 promile, pričom k samotnému výsluchu došlo aţ po 9-ich hodinách po poslednom odbere vzorky krvi.
vyjadrenia znalcov došlo v organizme obvineného k odbúravaniu alkoholu za kaţdú hodinu 0,12 aţ 0,15 promile alkoholu, z čoho moţno vyvodzovať, ţe v čase výsluchu nebol pod vplyvom alkoholu. Námietky obvineného sú preto neopodstatnené. V tomto smere ţiadne pochybenia najvyšší súd nezistil, ani pokiaľ ide o právo obvineného na obhajobu. Obvinený ako ďalší dovolací dôvod uplatnil dôvod
1 písm. c/ Tr. por.,
ktorého dovolanie moţno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu je popri prezumpcii neviny jedným z najdôleţitejších základných práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie. Hlavným účelom tohto práva garantovaného č.l. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je dosiahnutie spravodlivého súdneho rozhodnutia. Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie kaţdého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, však samo o sebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. Zo znenia tohto ustanovenia totiţ jednoznačne 10 5 Tdo 7/2013 vyplýva, ţe len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, ţe o zásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci išlo o prípad povinnej obhajoby. V prerokúvanej veci najvyšší súd ţiadne porušenie ustanovení Trestného poriadku o povinnej obhajobe nezistil. Z predloţeného spisového materiálu vyplýva, ţe obvinený bol v priebehu celého trestného konania riadne zastúpený obhajcom, ktorý sa zúčastňoval úkonov prípravného konania a bol prítomný počas hlavného pojednávania i verejného zasadnutia o odvolaní. Obhajca obvineného mal teda počas celého konania moţnosť kvalifikovane navrhovať, predkladať a zadovaţovať dôkazy slúţiace na obhajobu obvineného. Samotná skutočnosť, ţe súd neakceptoval návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania ešte neznamená, ţe došlo k porušeniu práv na obhajobu, z čoho vyplýva, ţe uvedený dovolací dôvod nebol naplnený. Napokon obvinený M. P. uplatnil dovolací dôvod
1 písm. h/ Tr. por.,
ktorého dovolanie moţno podať, ak bol uloţený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uloţený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, ţe pre naplnenie tohto dovolacieho dôvodu sa vyţaduje, aby v prerokúvanej veci bol obvinenému uloţený taký druh trestu, ktorý zákon nepripúšťa alebo bol trest uloţený mimo rámca trestnej sadzby. Iné pochybenie spočívajúce v nesprávnom vyhodnotení kritérií uvedených v § 34 aţ § 39 Tr. zák. a v dôsledku toho uloţenie neprimerane prísneho (alebo naopak mierneho) trestu nie je moţné v dovolaní vytýkať prostredníctvom uvedeného dovolacieho dôvodu. Práve také námietky obvinený uplatnil vo vzťahu k uloţenému trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, ţe nepouţitie ustanovenia o mimoriadnom zníţení trestu odňatia slobody nezakladá ţiadny dovolací dôvod. Najvyšší súd opakovane zdôrazňuje, ţe obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. V prípade, ţe tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne 11 5 Tdo 7/2013 odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť
c/ Tr. por.
c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
por. V prerokúvanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného M. P. odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 21. februára 2013 JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.